Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/427/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229633
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114229633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr.
60, Nitra, IČO: 00308307, proti žalovaným: 1/ Bc. L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X J., 2/
Mg. N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XXX J., obaja zastúpení JUDr. Petrom Koscelanským,
advokátom, so sídlom ul. Fraňa Mojtu 24, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaných v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2016 č.k.
14C/121/2014-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie L., obec J., okres J., ako parcela registra
„C“ číslo XXXX/X záhrady o výmere 116m2. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaných v
prvom a v druhom rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého zistil, žalovaní v prvom a v druhom rade sú
zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti parcelné čísla XXXX/X o výmere 116m2 a to na liste vlastníctva

č. XXXX pre katastrálne územie L.. Z odpisu rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo
Mestského národného výboru J. značka Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, vyplýva, že
Československý štát na základe § 18 zák. č. 87/58 Zb. a § 43 ods. 3 a § 47 vyhlášky číslo 144/59 Zb.
vyvlastnil pre československý štát pre účely chatárskej zástavby v meste Nitra nehnuteľnosti E. X. rod.
A. zapísané v pozemkovej vložke číslo XXXX, parcelu číslo XXXX roľa o výmere 4230 m2, parcela č.
XXXX pasienok o výmere 471 m2. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2005 bola
vytvorená parcela číslo XXXX/X o výmere 116 m2, ktorá bola odčlenená z parcely č. XXXX o výmere

471 m2 zapísanej v pozemkovej vložke číslo XXXX. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný v prvom
rade bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 6T/149/2013- 556 zo dňa 04. 02. 2014, právoplatný dňa
04. 02. 2014, ktorým schválil dohodu o vine a treste, uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za to mu bol uložený peňažný trest. Zároveň bol obvinený zaviazaný
nahradiť poškodenému Mesto J. spôsobenú škodu vo výške 6184,51 eura. Trestného činu sa dopustil
na tom skutkovom základe, že dňa 02. 03. 2006 prišli na Notársky úrad JUDr. Q. H. v J. na K. ulici č. X.,
kam predtým predlžil Bc. L. K. písomné doklady, a hoci vedel, že pozemok v kat. úz. J. - L., zapísaný

v geometrickom pláne č. 62/2005, overenom Správou katastra J. dňa 11.8.2005, ako parc. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 116 m2, nikdy výhradne neužívali ani oni sami ani F. F. B.V., o.z., I., ani manželia I.,
ale pozemok bol využívaný viacerými osobami už pred nimi, vyhlásil, že nadobudli vydržaním vlastnícke
právo k pozemku a to v celosti. K tomuto vyhláseniu predložil falošné vyjadrenie Mesta J., vyhláseniaosôb znalých miestnych pomerov, ktoré sa v danej lokalite nezdržiavajú ani nepoznajú miestne pomery
a nepredložil ani vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ani vyjadrenie právnickej osoby,

ktorá je príslušná na správu nehnuteľností, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Na základe
týchto dokladov a konania Bc. Z. K. bola v konaní pod č. N 9/2006 spísaná notárska zápisnica Nz
8135/2006, v ktorej notár JUDr. Q. H. osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k tomuto
pozemku, následne dňa 03. 03. 2006 bola doručená na Správu katastra J. žiadosť notára JUDr. O. H.
o vykonanie záznamu. V katastri nehnuteľností na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice dňa

27. 04. 2006 pod číslom zmeny 799/06 bolo vykonaným záznamom do katastra nehnuteľností pod č.
Z 1419/06 zapísané vlastnícke právo v podiele 1/1 k vyššie uvedenému pozemku v prospech Bc. Z.
K. a jeho manželky Mgr. S. K..
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej
len „OSP“), § 123, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov), § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o majetku obcí“), § 18 ods. 1 zákona číslo 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, § 43 ods. 3
vyhlášky číslo 144/1959, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku.
1.3. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým naliehavým
právnym záujmom na požadovanom určení tak, ako to ustanovenie § 80 písm. c/ OSP, vyžadovalo.

Dospel k záveru, že žalobca v danom prípade mal na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem, nakoľko je nesporné, že k predmetnej nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní v liste
vlastníctva žalovaní v prvom a v druhom rade a to titulom notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho
práva. Za nespornú vyhodnotil skutočnosť, že vlastnícke právo žalovaných v prvom a v druhom rade
k predmetnej nehnuteľnosti bolo získané trestným činom žalovaného v prvom rade, a to vyhlásením o

vydržaní a predložením falošného vyjadrenia Mesta J. k osvedčeniu o vydržaní v notárskej zápisnici.
Žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti opiera o vyvlastňovacie rozhodnutie číslo
Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktorým Československý štát vyvlastnil pre účely chatárskej
zástavby v meste J. nehnuteľnosti pôvodne patriace E. X. rod. A. zapísané vo vložke XXXX parc.č.
XXXX roľa o výmere 4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2, pričom podľa geometrického

plánu číslo XX/XXXX bola predmetná parcela č. XXXX/X o výmere 116 m2 odčlenená z parcely č. XXXX
o výmere 471 m2 zapísanej v K. XXXX. To znamená, že sporná parcela XXXX/X bola vlastníctvom
pôvodnej vlastníčky E. X.. Po tom, ako bola táto časť pozemku vyvlastnená pôvodnej vlastníčke, nebola
zapísaná na žiadnom liste vlastníctva až do osvedčenia o vydržaní zo strany žalovaného v prvom rade.
V súčasnosti je predmetná parcela neoplotený voľný zatrávnený priestor nachádzajúci sa pri cestnej

komunikácii.
1.4.Nestotožnil sa s námietkou žalovaných v prvom a v druhom rade, týkajúcej sa vyvlastňovacieho
rozhodnutia číslo Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktoré nie je opatrené doložkou
právoplatnosti a preto nemá právny titul osvedčujúci jeho vlastníctvo. Dôvodil tým, že aj keď
odpis vyvlastňovacieho rozhodnutia nie je opatrený doložkou právoplatnosti neznamená to, že toto

nenadobudlo právoplatnosť, keď originál vyvlastňovacieho rozhodnutia sa zrejme nezachoval. Súd prvej
inštancie poukázal najmä na uvedené zistenia, keď k vyvlastneniu nehnuteľností skutočne prišlo a v
dôsledku toho si dedičia E. X. a to F.. Z.. F. X. a F.. D. X. uplatnili nárok na bezodplatné prevedenie do
vlastníctva pozemky vo vlastníctve štátu za vyvlastnené nehnuteľnosti. Tvrdí, že ak by si osvojil tvrdenie
právneho zástupcu žalovaných, že absencia doložky právoplatnosti má za následok nenadobudnutie

právoplatnosti tohto rozhodnutia, poprel by všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré nasledovali po
vydaní tohto rozhodnutia, čo by znamenalo veľmi striktný a formalistický výklad práva.
1.5.Keďže k vyvlastnenej parcele patrilo právo hospodárenia národným výborom, táto potom dňom
01. 05. 1991 prešla z majetku Slovenskej republiky (pôvodne československého štátu) na základe
ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obce, na území ktorej sa

nachádzala, v tomto prípade Mesta J.
1.6.Na základe vyššie popísaného a vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná a preto vo výroku napadnutého rozsudku určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
1.7.Knámietkežalovanýchvprvomavdruhomradetýkajúcejsa nedostatkuvecnejpasívnejlegitimácie

žalovanej v druhom rade, ktorá nebola odsúdená a ktorá o konaní žalovaného v prvom rade ani nemala
vedieť, súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako bezvýznamnú, dôvodiac, že práve konaním žalovaného
v prvom rade došlo k zápisu spornej parcely na oboch žalovaných, ako manželov. Žalobca správne
žaloval oboch žalovaných, nakoľko na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie L., sú zapísaníako vlastníci obaja žalovaní, ktorí majú tento pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, preto žaloba
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musela smerovať aj proti žalovanej v druhom rade.
1.8. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal tiež námietkou žalovaných v prvom a

v druhom rade, týkajúcej sa toho, že žalobca chce dvakrát plnenie za jeden skutok, keď chce určiť
vlastníctvo k pozemku, za ktorý mal zaplatenú sumu. Vychádzal pri tom z výrokovej časti trestného
rozsudku, v ktorej je uvedené, že konaním žalovaného v prvom rade bola spôsobená škoda žalobcovi
vo výške 6184,51 eura. Žalovaný v prvom rade, ako obvinený, túto škodu zaplatil. Dôvodil tým, že v
konaní nebolo sporné, že žalovaný v prvom rade už v rámci trestného konania uhradil žalobcovi titulom

náhrady škody sumu 6184,51 eur, nakoľko to bolo súčasťou dohody o vine a treste. K tomuto súd prvej
inštancie iba uviedol, že v tomto konaní nebolo úlohou súdu skúmať, či žalovaný v prvom rade vyplatil
plnú náhrady škody žalobcovi, resp. v akej výške žalobcovi vznikla v trestnom konaní. Súd sa zaoberal
len petitom žaloby v otázke určenia vlastníckeho práva, preto predmetom tohto konania bolo zistenie a
následne určenie, či žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. S otázkou dvojitého plnenia sa bude
musieťzaoberať sámžalobca,akhožalovanývprvomradepožiadaovráteniezaplatenejsumy,nakoľko

je zrejmé, že žalobca bude tým pádom aj vlastníkom nehnuteľnosti, ale zároveň na základe uplatnenej
náhrady škody prijal plnenie od žalovaného v prvom rade titulom náhrady za tú istú nehnuteľnosť, ako
na to poukazoval právny zástupca žalovaných.
1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu.

Zároveňzaviazalžalovanýchvprvomavdruhomradezaplatiťspoločneanerozdielnesúdnypoplatokvo
výške99,50euraspoukazomnaustanovenie§2ods.2zákonačíslo71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,
nakoľko žalovaní v prvom a v druhom rade nemali v konaní úspech a žalobca je v konaní oslobodený
od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaní v prvom a v druhom rade namietajúc,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne, tak
ako v priebehu celého konania, dôvodili tým, že žalobca nepreukázal spôsobilý titul nadobudnutia
svojho vlastníckeho práva. Počas celého konania však nebolo preukázané, že žalobca sa stal
vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, ako na právny

titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, nie je právoplatné a teda nikdy zo žiadneho zákona
nenastali a ani nemohli nastať účinky, ktoré ním boli sledované. V tomto rozhodnutí nie je uvedený deň,
ktorým sa malo vlastnícke právo nadobudnúť a teda týmto dňom je deň právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktorá právoplatnosť však na tomto rozhodnutí nie je a ani sa ju nepodarilo v konaní preukázať. Žalobca
teda nepreukázal základnú a podstatnú náležitosť, t.j. právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam a teda titulom doloženého vyvlastňovacieho rozhodnutia nemôže byť
určený za vlastníka.
2.1. Ďalším dôvodom, pre ktorý s napadnutým rozhodnutím nesúhlasia, je skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby,
nakoľko Občiansky súdny poriadok, okrem iného, obsahuje aj § 35 ods. 1 písm. f/, kde sa uvádza,

že takýto návrh môže podať prokurátor a mohol by sa domáhať vyslovenia neplatnosti prevodu
alebo prechodu vlastníctva, alebo určenia vlastníctva, ak pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené
ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Zároveň si sám odpovedá, že takúto žalobu
nemôžepodaťaniprokurátor,pretožejehoaktívnalegitimácianapodanietakejtožalobysamôžeuplatniť
iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. 10. 2008 (ich právny vzťah vznikol v roku 2006), čo vyplýva

z ustanovenia § 372p ods. 2 OSP.
2.2. Odvolatelia ďalej namietajú, že priznaním vlastníckeho práva žalobcovi predmetným rozsudkom
nastala situácia, keď žalobca získal dvakrát majetkový prospech za to isté, teda za pozemok dostal
zaplatenú náhradu škody určenú v trestnom rozsudku vo výške 6184,51 eura a ešte mu aj bolo priznané
vlastnícke právo k tomuto pozemku. Náhrada škody bola žalobcovi zaplatená dňa 18. 02. 2014. Výklad

práva, ktorý v tomto smere uplatňuje žalobca a s ktorým sa aj súd prvej inštancie stotožnil, je však v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a dá sa konštatovať, že zo strany žalobcu ide o pokus o tzv. nemravné
použitie práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je „contra bonos mores“. Takéto rozhodnutie je v
rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorá musí byť vždy a všade prítomná v rámci akéhokoľvek súdneho
sporu medzi jeho účastníkmi.

2.3. V neposlednom rade poukazujú na to, že je potrebné sa vysporiadať s tým, že dôsledky trestného
rozsudku sa na žalovanú v druhom rade vôbec nevzťahujú.2.4. Odvolatelia preto žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobcu zamietne a prizná žalovaným v prvom a v druhom rade náhradu trov konania tak na súde prvej
inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v prvom a v druhom rade písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v prvom a v druhom rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 CSP potvrdil.
Zákonom č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany.
Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 08. 03. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov
konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom
súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na
podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie
dôvody.

5. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými v prvom a v druhom rade, preskúmal v
danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody
odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy
vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj podrobne, rozsiahle a v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre
ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie.

6. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením,
na zdôraznenie správnosti iba dodáva, že ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka upravuje
spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovenýchzákonom. Aj keď tento výpočet nadobúdacích spôsobom nie je úplný, nakoľko vlastnícke právo možno
aj podľa súčasnej právnej úpravy nadobudnúť aj okupáciou, výkonom práva poľovníctva, rybárstva
alebo banského práva, či k opusteným veciam a pod., nadobudnutie vlastníckeho práva protiprávnym

spôsobom tam však vymenované nie je. V danom, prejednávanom prípade, je nesporné, že žalovaní
v prvom a v druhom rade mali vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť práve
protiprávnym konaním žalovaného v prvom rade, ktorý na základe nepravých a falošných potvrdení,
osvedčil a vyhlásil, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržali obaja žalovaní v prvom a
v druhom rade ako manželia. Je v spornom prípade právne irelevantné, že žalovaná v druhom rade

trestné stíhaná za tento skutok nebola a trestné stíhanie voči nej bolo zastavené. V žiadnom prípade
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti protiprávnym konaním žalovaného v prvom rade,
nakoľko neexistuje titul, na základe ktorého by sa stala vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd preto námietku žalovaných v prvom a v druhom
rade, ako odvolateľov, týkajúci sa toho, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s touto skutočnosťou,
vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v jeho

odôvodnení vysporiadal aj s touto námietkou, ktorú žalovaní predniesli už v konaní pred týmto súdom.
6.1.Žalovaní v prvom a v druhom rade v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie,
ako aj v podanom odvolaní namietajú, že žalobca počas celého konania nepreukázal že sa stal
vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, ako na právny
titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, nie je právoplatné a teda nikdy zo žiadneho zákona

nenastali a ani nemohli nastať účinky, ktoré ním boli sledované. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou
žalovaných v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal a zdôvodnil, prečo sa s názorom žalovaných
nestotožnil. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil, taktiež s jeho odôvodnením. Na
doplnenie iba dodáva, že iba zo skutočnosti, že na kópii tohto pôvodného vyvlastňovacieho rozhodnutia
(originál sa nezachoval), nie je vyznačená doložka právoplatnosti rozhodnutia, bez ďalšieho nemôže

mať za následok neplatnosť tohto rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu správneho aktu (rozhodnutie
Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo Mestského národného výboru J. značka Výst.2090/66-
Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti), platí, že ak rozhodnutie spĺňa
formálne náležitosti a ak pôvodní vlastníci boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania a bolo im doručené
rozhodnutie o vyvlastnení, a ak neboli preukázané ďalšie zrušujúce, či iné rozhodnutia vo vyvlastňovanej

veci, možno z následných ďalších krokov vyvodiť právoplatnosť tohto rozhodnutia a to aj za situácie, že
rozhodnutie doložku právoplatnosti neobsahuje. Nakoľko ani samotní právni nástupcovia po pôvodných
vlastníkoch sa necítia byť vlastníkmi týchto nehnuteľností (viď č.l. 48 spisu, vyhlásenie Ing. K. X.), keďže
ich rodine je známe, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia komunisti vyvlastnili pozemky na
L. (teda boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania) a po roku 1989 požiadali v reštitučnom konaní o

vydanie náhradných pozemkov, z ktorého dôvodu nemajú k uvedenému pozemku žiadny vzťah. Za
situácie, že právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch tohto pozemku sú si vedomí skutočnosti, že
pôvodné pozemky boli vyvlastnené a oni dostali náhradné pozemky v reštitučnom konaní, nie je možné
konštatovať, že vyvlastňovacie konanie nebolo platné. Navyše, ak po tomto spornom vyvlastňovacom
rozhodnutí, nasledovali ďalšie kroky a vtedy československý štát sa správal ako vlastník (vyvlastnené

pozemky boli prerozdelené a pridelené ďalším osobám na záhradkársku výstavbu a rekreačné využitie),
nie je možné vyhodnotiť predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie ako absolútne neplatné iba pre absenciu
doložky právoplatnosti tak, ako to tvrdia odvolatelia v podanom odvolaní.
6.2. Za situácie, že na základe rozhodnutia došlo k vyvlastneniu pozemkov, z ktorých sa geometrickým
plánom odčlenila sporná nehnuteľnosť, ich vlastníkom sa stal československý štát, následne od roku

1993 slovenský štát, potom na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného predpisu (zákon číslo 369/1990Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo do majetku Mesta J.. Napriek tomu, že Mesto

J., teda žalobca, si túto skutočnosť nezapísal do evidencie nehnuteľností, správal sa ako vlastník,
nemožno mu jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti poprieť. Na základe týchto skutočností preto
názor odvolateľov o nepreukázaní titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
žalobcom, je neopodstatnený a nedôvodný. Spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcu je pôvodné rozhodnutie o vyvlastnení číslo Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, následne

geometrickým plánom odčlenená sporná parcela a v neposlednom rade zákonný prechod vlastníctva
do vlastníctva žalobcu (zákon číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí).
6.3. Odvolatelia v podanom odvolaní spochybňujú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby
poukazujúc na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. f/ OSP s tým, že takúto žalobu už v tomto prípadenemôže podať ani prokurátor, pretože jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby sa môže uplatniť
iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. 10. 2008 tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 372p ods.
2 OSP. Vytkli súdu prvej inštancie, že touto námietkou sa vôbec nezaoberal. Odvolací súd k tejto

námietke odvolateľov iba dodáva, že zrejme ušlo pozornosti odvolateľov, že ustanovenie § 35 OSP
vyjadruje oprávnenie prokurátora, ktoré mu umožňuje jednak podať návrh na začatie konania v zákonom
taxatívne vymedzených veciach a tiež vstúpiť už do začatého konania, taktiež v zákonom určených
veciach. V žiadnom prípade nie je možné toto ustanovenie vykladať tak, že iba prokurátor je oprávnený
podať žalobu v prípade vyslovenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie

vlastníctva alebo v prípadoch nadobudnutia vlastníctva, keď boli porušené ustanovenia všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,atozadomneléhovlastníkanehnuteľností.Vtýchtoprípadochprokurátor
zastupuje štát. V danom prípade však o takýto prípad, kedy by bol prokurátor oprávnený podať žalobu,
nejde. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Pre
prípad úspešnosti určovacej žaloby, je tak aktívna vecná legitimácia a tiež naliehavý právny záujem
na určovacom petite žaloby. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť

zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. V spornej prejednávanej veci sú ako bezpodieloví
spoluvlastníci zapísaní žalovaní v prvom a v druhom rade, pričom vlastnícke právo svedčí žalobcovi a to
titulom vyvlastnenia nehnuteľností pôvodným vlastníkom. Z uvedeného dôvodu, keďže touto žalobou sa
má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a evidenčným stavom, jediným oprávneným subjektom

na podanie žaloby je domnelý vlastník, teda Mesto Nitra, ktorý však nie je evidovaný ako vlastník v
katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu preto tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospel k
nespochybniteľnému záveru o existencii vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na takejto určovacej žalobe,
ktorýzáverodôvodňujevyhodnotenienámietkyodvolateľovvtomtosmerezaúčelovúaneopodstatnenú.
6.4. Poslednou námietkou odvolateľov v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej

inštancie bola námietka, že žalobca získal dvakrát majetkový prospech za to isté, keď v trestnom
konaní mu bola uložená náhrada škody vo výške 6184,51 eura, ktorú zaplatil žalobcovi a žalobca
navyše týmto konaním získal aj vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Považuje to za rozpor so
spravodlivosťou a za rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, avšak na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia iba dodáva, že je nesporné,

že v trestnom konaní, v rozhodnutí o schválení dohody o vine a treste, bola žalovanému v prvom
rade popri peňažnom treste uložená aj povinnosť nahradiť žalobcovi, ako poškodenému, škodu vo
výške 6184,51 eura. V danom prípade nie je možné opomenúť, že žalovaný v prvom rade nadobudol
vlastníckeprávokspornémupozemkuprotiprávnym,protizákonnýmkonaním,zaktorébolprávoplatným
rozsudkom súdu odsúdený. Ide o „zadosťučinenie“, ktoré predstavuje pre poškodeného istú satisfakciu

zapríkorie,ktorémubolospôsobenétrestnýmčinom,ktorémôžebyťvyjadrenéfinančnýmodškodnením
poškodeného, ktorému bola trestným činom spôsobená majetková škoda. Ak teda bola v trestnom
konaní uložená žalovanému v prvom rade povinnosť nahradiť škodu žalobcovi, ako poškodenému, išlo o
určitú formu satisfakcie za spôsobenú ujmu. V žiadnom prípade nie je možné považovať zaplatenie tejto
sumy za konvalidáciu protiprávneho konania žalovaného v prvom rade, keď nezákonným spôsobom

nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd opätovne v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka a na spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, pričom splnenie uloženej povinnosti v trestnom konaní nahradiť škodu poškodenému, nie
je spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd je viazaný právoplatným
rozhodnutím v trestnom konaní o vine a treste žalovaného v prvom rade, a preto ak žalovaný v prvom

rade zaplatil na základe právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní škodu poškodenému, splnil
si iba svoju zákonnú povinnosť uloženú mu súdom, keď zaplatil satisfakciu za svoje protiprávne konanie
poškodenému. Nezhojilo sa tým však jeho protiprávne nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti nezákonným spôsobom. Z tohto dôvodu sa s názorom odvolateľov nestotožnil a aj túto
námietku vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

7. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
8. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 v spojení s ustanovením
§ 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).