Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614210293.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36862711 proti žalovanej D.V. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, o zaplatenie 232,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.4.2016 č.k. 9C/189/2014 - 97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park
Angelinum 2 priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35,59
eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 14.6.2011 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park

Angelinum 2, IČO: 42326923, vystupujúcemu v spore ako vedľajší účastník na strane žalovanej (ďalej
len „Združenie“), zastúpenému JUDr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park
Angelinum 2, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 41,85 eur, ktoré uložil zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v spore o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť

mu istinu 232,91 eur s príslušenstvom s tvrdením, že žalovaná uzavrela s jeho právnym predchodcom
zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za ktorú sa zaviazala platiť riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a ktorých cenu
vyčíslil faktúrou č. 1727975369, splatnou 13.6.2011 na sumu 35,59 eur a faktúrou č. 5729984512,
splatnou 13.8.2011 na sumu 197,32 eur, ktoré žalovaná doposiaľ neuhradila.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 3.5.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytovaní služby
Magio Sat o poskytovaní programu služby Magio Sat Klasik žalovanej, ktorá sa zaviazala za zriadenie a
poskytovanie služieb uhrádzať ich cenu po celú dobu viazanosti t.j. po dobu 26 mesiacov. Ďalej zistil, že
právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za užívanie služieb pravidelné poplatky v sume 35,59
eur faktúrou č. 1727975369, splatnou 13.6.2011, a faktúrou č. 572998512, splatnou 13.8.2011 sumu

417,22 eur, z toho titulom zmluvnej pokuty Magio Sat sumu 199 eur, sumu 150 eur ako pokutu za Magiobox, sumu 20 eur ako pokutu za diaľkový ovládač, sumu 19,95 eur ako pokutu za kartu a sumu 29,95
eur ako pokutu za ostatné príslušenstvo.

4. Po právnom posúdení sporu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, §
53 ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná neuhradila riadne a včas služby poskytované
právnym predchodcom žalobcu v celkovej výške 35,59 eur, uzavrel, že v tejto časti bola žaloba podaná

dôvodne a preto jej vyhovel. Dôvodil, že posudzovaná zmluva o poskytovaní služby Magio Sat je
spotrebiteľskou zmluvou, z obsahu ktorej je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred
predchodcom žalobcu, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti pri uzavretí zmluvy so žalovanou,
ktorá zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, pričom žalobca okrem poplatkov za poskytnuté služby
podanou žalobou uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 197,32 eur, vyúčtovanú faktúrou č.
5729984512, odvodzujúc ho zo zmluvy o poskytovaní služieb. Konštatoval, že podľa cenového výmeru

č. 11216/2011 zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení na strane
účastníka pred uplynutím 26 - mesačnej doby viazanosti je 199 eur, avšak v konaní nebolo preukázané
vypovedanie zmluvy, zmena programu Služby Magio Sat, odstúpenie od zmluvy a ani zánik zmluvy. Z
uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca v spore nepreukázal splnenie podmienky určenej v
zmluve na vyúčtovanie uvedenej zmluvnej pokuty. Dodal, že vznik nároku na zmluvnú pokutu vo výške

150 eur - pokuta za Magio box, 20 eur - pokuta za diaľkový ovládač, 19,95 eur - pokuta za kartu a 29,95
eur - pokuta za ostatné príslušenstvo, nie je upravený v zmluve o poskytovaní služieb, ale v predloženom
cenníku, pričom cenový výmer a cenník, ktoré upravujú uvedené zmluvné pokuty, nie sú podpísané
žalovanou, hoci dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a jej absencia nemôže
byť konvalidovaná tým, že zmluvná pokuta je uvedená v listinách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Nakoľko nedodržanie písomnej formy je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom
absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti, preto
žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, lebo žalobca
nepredložil písomnú dohodu zmluvných strán ohľadom uvedených zmluvných pokút.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 517
ods.2Občianskehozákonníkavspojenísvládnymnariadenímč.87/1995Zb.platnýmvčaseomeškania
žalovanej.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) tak, že podľa pomeru úspešnosti v spore priznal
náhradu trov konania Občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom
v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, vystupujúcemu v spore ako vedľajší účastník na strane
žalovanej,zastúpenémuJUDr.PetromMasarovičom,advokátomsosídlomvKošiciach,ParkAngelinum
2, lebo žalobný návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 197,32 eur, ktorá predstavuje 85 % zo

žalovanej istiny 232,91 eur a neúspech mal čo do zaplatenia istiny 35,59 eur, ktorá predstavuje 15 %
zo žalovanej istiny, a tak žalovaný mal vo veci úspech 70 % (85 % mínus 15 %). Dôvodil, že pri plnom
úspechu v spore by vedľajšiemu účastníkovi prináležala náhrada trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony, ktoré súd považoval za
účelne vynaložené a to prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 22.4.2014 (§13a ods. 1 písm. a/) a písomné

vyjadrenie zo dňa 8.3.2016 vo veci samej (§13a ods. 1 písm. c/) po 21,58 eur plus režijný paušál za
úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur a úkon v roku 2016 vo výške 8,58 eur, spolu trovy vo výške 59,78
eur, keďže žalovaná mala úspech len 70 %, preto vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov
konania v sume 41,85 eur (70 % z 59,78 eur).

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal včas odvolanie
žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., majúc za to, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutom výroku, Združeniu náhradu trov konania nepriznať a
Združenie zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca predovšetkým namietol, že trovy

vedľajšieho účastníka boli v spore vynaložené neúčelne, keďže Združenie bolo založené za účelom
ochrany spotrebiteľov a vzhľadom na svoju odbornú pripravenosť a znalosť danej problematiky výkonom
ochrany spotrebiteľských práv napĺňa svoje poslanie. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zdôraznil, že Združenie žalovanej neposkytlo pomoc priochrane jej práv spotrebiteľky v situácii, ak jeho vstup bol podľa žalobcu len paušálny, bez ohľadu
na vôľu spotrebiteľky a bez znalosti konkrétnych okolností sporu, keď navyše súd poskytuje ochranu
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti a Združenie do sporu neprinieslo žiaden prínos, nepoukázalo na inú

skutočnosť, na ktorú súd nemá povinnosť prihliadať ex offo.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, Združenie navrhlo rozsudok v jeho napadnutom výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdiť ako vecne správne.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Z citovaných ustanovení plynie, že vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo vydané v
čase účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy (O.s.p.), v ktorom vystupovalo Združenie ako vedľajší
účastník na strane žalovanej, hoci nový procesný predpis (CSP) už inštitút vedľajšieho účastníka

v sporovom konaní nepozná a Združeniu tak toto osobitné procesné postavenie zaniklo, ani zánik
procesného postavenia vedľajšieho účastníka nebránil odvolaciemu súdu v prejednaní odvolania
žalobcu aj voči výroku o trovách tohto Združenia, keďže tieto vznikli ešte za účinnosti predchádzajúcej
procesnej úpravy.

11. Na základe toho odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

12. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s rozhodovaním o náhrade trov konania

Združenia v danom sporovom konaní podľa pomeru úspešnosti v spore podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v situácii, ak žalovaná mala
vo veci úspech 70 % (správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalobca vo svojom odvolaní
nespochybňuje). Keďže postavenie Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej kopíruje
postavenie samotnej žalovanej, žalobca v takomto prípade zásadne má povinnosť nahradiť aj trovy

konania vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca síce v odvolaní správne poukázal na to, že v súlade s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. možno tak účastníkovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi priznať iba náhradu účelne
vynaložených trov konania, uvedené nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto
časti. Tento totiž v dôvodoch odvolaním napadnutej časti rozsudku popísal úkony procesnej obrany
vedľajšieho účastníka a správne vyhodnotil aj trovy jeho právneho zastúpenia advokátom ako trovy

účelne vynaložené.

13. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nadbytočnosti a
nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka iba s poukazom na skutočnosť, že tento je
inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a rovnaké

povinnosti ako účastník konania, čo vyplýva z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v
ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí.
Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti

s právnym zastupovaním. Na vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní procesne neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho konania
nemá právo, žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznili, preto im odvolací súd náhradu trov konanianepriznal. Združenie bolo v odvolacom konaní úspešné, preto mu odvolací súd priznal pnú náhradu trov
odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).