Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217714
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112217714.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej , v právnej veci žalobkyne: C. R., bytom C. XXXX/
XX R. O., v konaní zastúpená JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, Hlaváčikova 43, Bratislava, proti
žalovanému: L. C., bytom C. XXXX/XX R. O., v konaní zastúpený Mgr. Andrásom Marsalom, advokátom,
Hlavná 5539/2C Dunajská Streda, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra, č. k. 14C/65/2012 - 308 zo dňa 18. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 5.840,- eur, do 40 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 30. 5. 2012 domáhala, aby súd
zrušil vecné bremeno spočívajú v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 6. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na
pozemku parcelné číslo 1101/35 v katastrálnom území R. O., ktoré dňa 22. 3. 2006 zriadila žalobkyňa
v prospech žalovaného a ktoré je zapísané na Katastrálnom úrade v Nitre, na Správe katastra R. O.

na liste vlastníctva číslo XXXX v časti "C" ťarchy pod poradovým číslom XX v prospech žalovaného.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému peňažné plnenie podľa rozhodnutia súdu.

2.Súdprvejinštancie voveciprvýkrátrozhodolrozsudkomč.k.14C/65/2012-229zodňa25.3.2013tak,
že zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti - bytu číslo
XX, nachádzajúceho sa na 6. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom
na pozemku parcelné číslo 1101/35 v katastrálnom území R. O., zapísaný na LV č. XXXX katastrálne

územie R. O., zriadené v prospech žalovaného a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v časti
"C" ťarchy pod poradovým číslom XX. Žalobkyni uložil povinnosť zabezpečiť žalovanému primeraný
náhradný byt s tým, že žalovaný je povinný predmetný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení bytovej
náhrady. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
Okresného súdu Nitra. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 19,50 eura do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Nitra. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie

žalovaný. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/170/2013 -257 zo dňa 30.12.2014 rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd
prvého stupňa ako primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno t.j. právo odporcu doživotne bývať
v byte navrhovateľky, uložil navrhovateľke povinnosť zabezpečiť odporcovi náhradný byt. Vychádzalzo záveru, že takto určenú náhradu za zrušené vecné bremeno treba považovať za nejasnú,
nezrozumiteľnú, nevyjadrujúcu hodnotu zrušeného vecného bremena, pretože z neho nie je zrejmé
aký byt, v akej hodnote a v akom právnom režime (vlastníctvo, nájom) má navrhovateľka odporcovi

zabezpečiť. Pretože súd pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena nie je viazaný návrhmi účastníkov,
ale sám musí o výške primeranej náhrady rozhodnúť, musí byť z rozhodnutia zrejmé ako určil hodnotu
zrušeného vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa pri rozhodnutí o primeranej
náhrade za zrušené vecné bremeno vyššie uvedeným dôvodmi dôsledne nezaoberal, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

3. Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým
rozsudkom ( v poradí druhým) tak, že zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania
a užívania nehnuteľnosti - bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X p.., vchod č. XX., v bytovom dome
súpisné číslo XXXX, . postavenom na pozemku parcelné číslo 1101/35 - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 574 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie R. O., zriadené žalobkyňou v prospech
žalovaného a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v časti "C" ťarchy pod poradovým číslom XX.
Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 5.840 eur do 40 dní od právoplatnosti rozsudku a o
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu Obom stranám sporu
uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu každému v sume 19,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku

na účet Okresného súdu .
4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím
súdom bol súd prvej inštancie povinný opätovne sa zaoberať primeranou náhradou za zrušené
vecné bremeno, pretože nebolo sporné, že sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena
rozhodnutímsúdu(§151pods.3Obč.zákonníka)vdôsledkuzmenypomerovmedzivecnýmbremenom

spočívajúcom v obmedzení vlastníckeho práva navrhovateľky a výhodou odporcu spočívajúcou v
doživotnom užívaní bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Konštatoval, že zmena pomerov nastala v
správaní účastníkov konania, ktorí v dôsledku nezhôd prerušili spoločné bývanie v tomto byte, žalovaný
sa z neho odsťahoval a svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu už nerealizuje, napriek tomu
vecné bremeno stále trvá. Vychádzal zo záveru, že obaja účastníci súhlasili so zrušením vecného

bremena, nevedeli sa však dohodnúť na primeranej náhrade za zrušené vecné bremeno, pričom
nežiadali určiť výšku primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena formou znaleckého ocenenia.
Súd prvej inštancie s ohľadom na tento záver určil výšku náhrady podľa vlastného uváženia zohľadňujúc
okolnosti prejednávanej veci. Považoval za preukázané, že žalovaný od januára 2014 nebýva v
predmetnom byte, pričom dňa 16.12.2013 uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom Revital Stav s.r.o.,

ktorej predmetom je prenájom jednoizbového bytu o výmere 38,46 m2 v R. ( od 23.7.2014 s Obcou
R. ohľadom toho istého bytu). Ako nájomca bol povinný platiť nájomné vo výške 107 eur mesačne,
a platby za plyn vo výške 30 eur a elektrinu 12 eur mesačne. Zohľadnil aj vyjadrenie žalobkyne, z
ktorého vyplynulo, že ona má náklady s bytom vo výške cca 140 eur a pričom žalovaný jej spočiatku
prispieval sumou 70 eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že vecné bremeno bolo zriadené

dňa 22.3.2006, pričom z metodiky všeobecných postupov ohodnocovania vecných bremien na stavbách
a pozemkoch vyplýva, že časové obdobie trvania vecného bremena pri jeho neobmedzenom trvaní je
20 rokov. Preto súd prvej inštancie pre výpočet náhrady trvanie vecného bremena ohraničil dobou do
22.3.2026. Považoval za nesporné, že žalovaný byt neužíval od 18. januára 2014 ( podanie trestného
oznámenia), to znamená, že obdobie odkedy nemôže využívať predmetný byt až do uplynutia vecného

bremena je časovo vymedzené na 12 rokov a 2 mesiace. Súd prvej inštancie ďalej zohľadnil aj to, že
žalovaný si hradí náklady s bývaním v sume 150 eur mesačne ( nájom, elektrina, plyn) a u žalobkyni
prispievalnabývaniesumou70eur.Rozdielpotompredstavuje80eurakomajetkovýdôsledokprizániku
vecného bremena pre oprávneného. Túto čiastku potom súd prvej inštancie vynásobil zostávajúcou
dobou plynutia vecného bremena, t.j. 146 mesiacov ( 12 rokov a 2 mesiace) čo predstavuje sumu

11.680 eur. Zohľadnil, že žalovaný ani pred zriadením vecného bremena nemal vlastnú nehnuteľnosť
a že vecné bremeno bolo zriadené žalobkyňou v dobrej viere bezodplatne, s úmyslom , že v byte
spolu aj dožijú. Vychádzajúc z uvedeného prijal záver, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby
bola žalovanému poskytnutá finančná náhrada v celej uvedenej výške ( 11.680 eur), keď je zrejmé, že
povinná ( žalobkyňa) mu zriadila vecné bremeno len z prostej ochoty, bez toho, aby takto kompenzovala

nejakú ním poskytnutú výhodu. Na druhej strane považoval za potrebné zohľadniť skutočnosť, že
žalovaný celú dobu, kým so žalobkyňou spolu žili vychádzal z toho, že bude mať doživotne zabezpečené
bývanie, pričom do nehnuteľnosti žalobkyne aj investoval určité finančné prostriedky. Z ohľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval za primeranú finančnú náhradu za zrušenie vecnéhobremena sumu 5.840 eur, ktorá suma predstavuje 1 z vyššie vypočítanej sumy 11.680 eur. Žalobkyni
uložil takto vyčíslenú sumu zaplatiť žalovanému do 40 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom lehotu
40 dní na plnenie poskytol súd žalobkyni z dôvodu, že nedisponuje hotovosťou v takejto výške a v

prípade žiadosti o úver a jeho čerpania je potrebná doba 40 dní na jeho zrealizovanie. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na ich náhradu

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá žiadala

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že podala odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie do i výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 5.840,- eur do 40 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o výške primeranej náhrady považuje za vecne nesprávne. Poukázala na to, že súdom určenú
výšku náhrady považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane vysokú, ktorú nie je schopná
ako osamelo žijúca žena v preddôchodkovom veku žalovanému jednorázovo zaplatiť. Žiadala, aby

súd by vychádzal z rozsahu majetkového prospechu, ktorý zrušením vecného bremena získa vlastník
zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj z majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného.
Bránila sa tým, že žalovaný do vzťahu so žalobkyňou vstúpil prakticky bez akýchkoľvek finančných
prostriedkov ako nemajetný. Pred nasťahovaním sa do bytu žalobkyne nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť
a žil len v podnájme, pričom pokiaľ by nebol jeho vzťah k žalobkyni len predstieraný, mohol mať dodnes

doživotne zabezpečené bývanie. Namietala, že vzhľadom na použitý mechanizmus výpočtu finančnej
náhrady, ktorá de facto predstavuje kompenzáciu zvýšených nákladov žalovaného na bývanie, nemala
byť finančná náhrada žalovanému priznaná jednorázovo, ale vo forme opakujúceho sa peňažného
plnenia,ktorýjednaksplnísvojúčelajednakrozložízáväzokžalobkynenaurčenéobdobie,ktorýnemusí
dosiahnuť v rámci prípadnej exekúcie vyvolanej neschopnosťou splniť záväzok jednorázovo.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
K tvrdeniu žalobkyne v odvolaní, že priznanú náhradu považuje žalobkyňa za neprimerane vysokú, ktorú
nie je schopná zaplatiť uviedol, že žalobkyňa bola zárobkovo činná ako opatrovateľka v zahraničí a
mala pravidelný čistý zárobok v sume 750 eur mesačne, pričom podľa jej vyjadrenia všetky investície

do bytu hradila ona sama vrátane splátok úveru. Až po vydaní rozsudku začala tvrdiť, že nie je pre ňu
prijateľné zaplatenie jednorazovej finančnej náhrady, pričom však súdu nepredložila žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by svedčili o pravdivosti jej tvrdení. K žalobkyňou namietanej výške určenej peňažnej
náhrady za zrušenie vecného bremena a spôsobu jej výpočtu žalovaný uviedol, že on sa odsťahoval
z dotknutého bytu z dôvodu, že mu žalobkyňa zabránila v ďalšom užívaní tohto bytu. Žalobkyňa mu

neumožnila vstup do bytu ani potom, ako jej žalovaný doručil písomnú výzvu, aby umožnila vstup do
bytu. Poukázal na to, že uzatvoril nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie jednoizbového bytu
v obci R., práve z dôvodu, že si finančne nemohol dovoliť nájom obdobného bytu v meste R. O., a preto
od januára 2015 platil nižšie nájomné, než je v R. O.. Uviedol, že s prihliadnutím na charakter práva
na strane žalovaného, ktoré zodpovedá vecnému bremenu na strane žalobkyne, možno konštatovať,

že právo žalobcu bezplatného a doživotného užívania bytu sa vzťahuje na byt v meste R. O., nie na
byt v obci R.. Poukázal na to, že po výmaze vecného bremena z príslušného listu vlastníctva bude
môcť žalobkyňa dotknutý trojizbový byt predať - majetkový prospech v uvedenom prípade sa rovná
kúpnej cene nadobudnutej za byt alebo vymeniť za byt menší, alebo ho prenajať - majetkový prospech
v uvedenom prípade sa rovná výške nájomného. Bránil sa tým, že pravidelne prispieval k zhodnoteniu

bytuvovlastníctvežalobkyne,atonielenfinančne,aleivlastnouprácouataktiežprácoujehopríbuzných
a priateľov. Výhrady žalobkyne k výške peňažnej náhrady a neschopnosťou zaplatiť uvedenú sumu
jednorázovo považoval za neopodstatnené, pretože žalobkyňa v tejto súvislosti nepredložila žiadny
relevantný dôkaz .

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 18.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal

dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho
závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej
miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. Zrozumiteľne a podrobne uviedol aj spôsob výpočtu

náhrady za zrušené vecné bremeno. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP,
iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

10. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie sa správne nevysporiadal so

skutočnosťami ohľadom majetkového prospechu, ktorý zrušením vecného bremena získal vlastník
zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj s majetkovými dôsledkami zániku vecného bremena pre oprávneného
odvolací súd dodáva, že tak ako je konštatované v napadnutom rozsudku, dôsledkom zániku vecného
bremena pre žalovaného je, že stráca právo doživotného bývania v nehnuteľnosti žalobkyne, preto
si musí nanovo zabezpečiť bytovú otázku a znášať náklady s tým spojené. V rozsudku súdu prvej

inštancie bolo správne poukázané na rozdiely v nákladoch žalovaného, ktoré mal v byte žalobkyne a
ktoré má s prenájmom bytu v R., pričom táto primeraná finančná náhrada spočíva vo vytvorení stavu,
ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb žalovaného spočívajúce v zabezpečení bývania a má v určitej
miere kompenzovať doterajší výkon oprávneného vyplývajúci z vecného bremena. Na druhej strane
významnou skutočnosťou je aj majetkový prospech vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti - žalobkyne,

ktorá vlastne výmazom vecného bremena z listu vlastníctva získava nezaťaženú nehnuteľnosť, ktorá
skutočnosť má vplyv na jej hodnotu.

11. K ďalšej námietke žalobkyne tom smere, že výšku náhrady považuje za neprimerane vysokú a nie
je schopná ju jednorázovo zaplatiť, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zohľadnil okolnosti na

strane žalobkyne a vyčíslenú sumu 11.680 eur ako náhradu za zrušenie vecného bremena považoval
za neprimerane vysokú, preto túto sumu znížil na polovicu, t.j. na sumu 5.840 eur a to s poukazom
na dobré mravy. Zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že vecné bremeno bolo žalobkyňou zriadené
žalovanému bezodplatne v dobrej viere, že budú spoločne v byte žiť. K námietke žalobkyne, že uvedenú
sumu nie je schopná jednorazovo zaplatiť, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ponechala na rozhodnutí

súdu spôsob zaplatenia náhrady za vecné bremeno, pričom súd prvej inštancie s ohľadom na finančnú
situáciu na strane žalobkyne určil dlhšiu - 40 dňovú lehotu na plnenie, ktorú aj odvolací súd považoval
za primeranú.

13. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný si tento nárok neuplatnil. Žalovaný v
písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sám navrhol, aby odvolací súd o trovách konania rozhodoltak, že žiadny z účastníkov konania nemá práv na náhradu trov odvolacieho konania. Na základe tohto
návrhu žalobcu odvolací súd potom vychádzal z toho, že žalovaný trovy odvolacieho konania nežiada
priznať.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).