Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203838
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714203838.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa T. M., S. M., P. XX,

štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. B.. X. S., X. O. O. C.. O.. K. XX, M., proti odporcovi
E., O..U..L.., O. O. O. C. A., O. J. XXXX/XX, Y.: XX XXX XXX, práv. zast. W.. B. I., X. O. O. I., R. XX, v
konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavriete zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2014 domáhala, aby nahradil vyhlásenie vôle
žalovaného na kúpnej zmluve, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti - bytu č. 82 nachádzajúceho

sa na prvom poschodí bytového domu Nádej, súpisné číslo 2910, vo vchode č. 17 a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, všetko evidované na LV
č. XXXX I.. Ú.. M. na žalobkyňu. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1.3.2013 uzatvorila so žalovaným
zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného uzavrieť s ňou
najneskôr do 31.3.2013 kúpnu zmluvu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti opísané v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve, t. j. bytu č. XX na ul. P. Č.. XX A. M. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachbytovéhodomu,všetkoevidovanénaLVč.XXXXI..Ú..M..Žalovanývlastnícke

právo k týmto nehnuteľnostiam získal vydražením na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 17.12.2012. V
zmluve o budúcej zmluve bol obsiahnutý záväzok žalobkyne zaplatiť za predmet kúpy žalovanému sumu
56.250,09 eur, ktorú povinnosť si čiastočne splnila v deň podpísania zmluvy, keď na účet žalovaného
vložila sumu vo výške 10.000,- eur. Napriek jej žiadosti žalovaný s ňou kúpnu zmluvu neuzavrel. Na
pojednávaní ďalej uviedla, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
jej doručené nebolo. V predmetnom byte býva od narodenia. Pôvodne to bol byt jej rodičov. Títo však
už minimálne 7 rokov v byte nebývajú. Byt užíva v podstate sama s dvomi maloletými deťmi. Byt sa

dostal do dobrovoľnej dražby z dôvodu neuhrádzania hypotekárneho úveru jej matkou. Po vykonaní
dražby vydražiteľ sa s ňou skontaktoval a spolu sa dohodli na uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
podľa ktorej jej vznikne nárok byt si odkúpiť. Zmluvu uzavreli dňa 1.3.2013. Podľa obsahu zmluvy mala
uhradiť predávajúcemu zálohu 10.000,- eur. Nespomenula si, aby pri úhradách bola viazaná nejakým
termínom. Predpokladala, že zostatok kúpnej ceny uhradí prostredníctvom hypotekárneho úveru. Po
určitej dobe jej konateľ odporcu oznámil, že nemá záujem na predlžení lehoty na doplatenie kúpnej ceny
a vyzval ju byt vypratať. Následne žalovaný vykonal odstávku dodávky elektriny. Do dobrovoľnej dražby

poukazovala zálohové platby za užívanie bytu. Voči nej žalovaným doposiaľ neboli vznesené žiadne
nároky na zaplatenie úhrad spojených s užívaním bytu. Potvrdila, že v r. 2014 nebola nikdy z miesta
bydliska odcestovaná na dlhší čas. V obytnom dome, kde býva, má poštovú schránku na svoje meno a
zásielky si riadne preberá. Žalovaný jej doposiaľ nevrátil sumu 10.000,- eur. Zaviazal sa, že jej poskytnesúčinnosť pri vybavovaní úveru vyjadrením súhlasu na založenie nehnuteľnosti. Do tejto fázy jednania
s bankou sa však sama už nedostala. Do dražby sa neprihlásila po informácii pracovníčky banky, že
v prvom kole dražby sa nehnuteľnosť nemusí predať a potom bude situácia na riešenie problému. Na

preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výpis
z obchodného registra žalovaného, výpis z LV, kúpnu zmluvu

2.Žalovaný v písomnom podaní a na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa
savsúladesčlánkomVIII.bod1.5zmluvyouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyzodňa1.3.2013akobudúca

kupujúca zaviazala k úhrade protihodnoty za prevádzané nehnuteľnosti v celkovej výške 56.250,09
eur najneskôr pred uplynutím lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy uvedenej v článku 9 tejto zmluvy, t.
j. pred 31.3.2013. Žalobkyňa si však ani ku dňu podania žaloby nesplnila najpodstatnejšiu povinnosť
vyplývajúcu jej zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a protihodnotu za nehnuteľnosť neuhradila.
Tým podstatne porušila zmluvné dojednanie. Preto ako budúci predávajúci aj z dôvodu opatrnosti a
právnej istoty odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho zanikol akýkoľvek

právny nárok domáhať sa rozhodnutia vo veci samej. Súdna ochrana patrí iba oprávneným záujmom
účastníka konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými
a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany. Odo dňa 17.12.2012, kedy žalovaný nehnuteľnosť
vydražil, žalobkyňa obýva spolu s príslušníkmi svojej rodiny nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho
titulu a žalovanému neuhrádza žiadnu náhradu. Dlh žalobkyne ku dňu podania vyjadrenia predstavuje

2.890,13 eur. Opakovaným odoslaním poštovej zásielky na známu adresu sa odstúpenie od zmluvy
dostalo do dispozície žalobkyne, ktorá sa so zásielkou takto mohla oboznámiť. Vyjadril pochybnosť,
že vzhľadom k finančnej situácii žalobkyne by táto bola spôsobilá doplatiť kúpnu cenu. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to list o odstúpení od zmluvy, notársku zápisnicu, podací lístok
pošty v priebehu pojednávania kópiu doručenky pošty, prehľad nákladov a vyúčtovanie nákladov.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobkyne,
oboznámením zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výpisu z LV č. XXXX I.. Ú.. M., návrhu kúpnej
zmluvy, oznámenia o odstúpení od zmluvy, kópie poštovej doručenky rozsudkom zo dňa16.2.2015
žalobu zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého notárskou

zápisnicou notárky W.. B. M., vyhotovenou dňa 17.12.2012 notárka osvedčila priebeh dražby vykonanej
na základe návrhu navrhovateľa dražby Tatra banky a.s. , predmetom ktorej bol byt č. 82 v bloku Nádej
v Poprade pôvodnej vlastníčky S. I.K., U.. M. s tým, že vydražiteľom predmetu dražby sa stáva žalovaný
za cenu dosiahnutú vydražením 44.400,- eur. Podľa výpisu z LV č. XXXX I.. Ú.. M., žalovaný je evidovaný
ako výlučný vlastník bytu č. XX C.a základe osvedčenia o priebehu dražby. Dňa 1.3.2013 strany uzavreli

zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol byt č. XX v bloku C. A. M. a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal odpredať žalobkyni predmetné
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa článku VIII. Zmluvy strany sa dohodli na
protihodnote za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 56.250,09 eur. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť v
prospechžalovanéhobezhotovostneprevodomnaúčetpredávajúcehosumu10.000,-eurvdeňpodpisu

zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Podľa bodu 5 zmluvy, dohodnutá protihodnota za prevádzané
nehnuteľnosti mala byť budúcou kupujúcou uhradená najneskôr pred uplynutím lehoty na uzavretie
kúpnejzmluvy.PodľaboduIX.zmluvyúčastnícisazaviazaliuzavrieťkúpnuzmluvuvlehotenajneskôrdo
31.3.2013. Dňa 31.3.2014 bol vyhotovený koncept kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami , predmetom
ktorého mal byť byt č. 82. Koncept nebol podpísaný ani jednou zo strán. Listom zo dňa 5.6.2014

žalovaný odstúpil od zmluvy zo dňa 1.3.2013 s odôvodnením, že žalobkyňa podstatne porušila zmluvné
dojednania neuhradením protihodnoty za prevádzanú nehnuteľnosť, ktorá mala byť započítaná na
kúpnu cenu. Zásielka bola zaslaná žalobkyni ako doporučená prostredníctvom pošty. Podľa kópie
poštovej doručenky o doručovaní zásielky žalobkyni dňa 20.10.2014, zásielka sa odosielateľovi vrátila
ako nedoručená s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená dňa

11.11.2014. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd ustálil, že strany dňa 1.3.2013 uzavreli
zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za dohodnutých podmienok. Žalobkyňa tieto podmienky
nesplnila, pretože najneskôr do 31.3.2013 neuhradila dohodnuté zálohy predstavujúce protihodnotu
kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť. To, že kúpna cena nebola uhradená v dohodnutej lehote, ani
neskôr po jednaniach strán súvisiacich s vybavovaním podmienok hypotéky, nie je sporným a žalobkyňa

to ani sama nespochybnila. Tým podstatne porušila podmienky zmluvy, čo bolo dôvodom na odstúpenie
od zmluvy. Z dôvodu zániku zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy odstúpením zanikla právna povinnosť
žalovaného uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu o odpredaji nehnuteľnosti.4.Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Poukázala na to, že poštový doklad predložený
žalovaným dňa 2.2.2014/ správne 2.2.2015/, je datovaný k 11.11.2014, teda až po dátume prvého
pojednávania, t.j. dňa 9.10.2014, na ktorom právny zástupca tvrdil, že žalovaný od zmluvy odstúpil s tým,

že túto zásielku doručoval bývalý konateľ žalovaného, ktorý vo veci vypočutý nebol. Preto spochybnil
doručenie odstúpenia od zmluvy žalobkyni. Zdôraznil nemožnosť odstúpenia od zmluvy pri zaplatení
zálohy / § 497 O.z./ a rozpor výkonu práva žalovaného s dobrými mravmi . Súd II. inštancie uznesením
zo dňa 27.7.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia súd I. inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že došlo k platnému a

účinnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného. Aby však nastali účinky odstúpenia od zmluvy,
je potrebné jeho riadne doručenie druhej strany. V danom prípade žalovaný od zmluvy odstúpil listom
zo dňa 5.6.2014, o čom predložil do súdneho spisu podací lístok. Pretože žalobkyňa poprela prevzatie
zásielky týkajúcej sa odstúpenia od zmluvy, súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť údaj o stave
doručovania zásielky. Na pojednávaní dňa 2.2.2015 žalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo získať
doklad o doručení zásielky, preto zásielku doručil žalobkyni opätovne, pričom sa mu dňa 11.11.2014

vrátila ako nedoručená, avšak pôvodné doručenie zásielky z júna 2014 preukázané nebolo, nebolo
preukázané ani vrátenie zásielky ako nedoručenej. Z predloženého podacieho lístka takisto nemožno
vyvodiť záver, že pôvodná zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalobkyne. Vzhľadom na uvedené
teda nemožno považovať odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluvy za neúčinné. Súd zároveň poukázal
na nutnosť prihliadať na dobré mravy. V byte, ktorý má byť predmetom kúpnej zmluvy býva žalobkyňa

spolu svojimi dvoma maloletými deťmi. Pri svojom rozhodovaní súd I. inštancie vôbec neprihliadal na
dobré mravy a nebral do úvahy, že žalobkyňa so svojou rodinou môže prísť o svoje obydlie. Žalovaný
napriek svojmu tvrdeniu o účinnom odstúpení od zmluvy a o tom, že žalobkyňa nemá právo domáhať sa
uzatvoreniakúpnejzmluvy,pretožezmluvaobudúcejzmluvezanikla,jejdoposiaľnevrátilzaplatenúčasť
kúpnej ceny. Súdu I. inštancie uložil vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či odstúpenie od zmluvy

bolo alebo nebolo žalobkyni doručené, na základe výsledkov dokazovania opätovne posúdiť platnosť
odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve a vyvodiť z toho prislúchajúce právne dôsledky. Súd I. inštancie
pri svojom rozhodovaní vezme do úvahy tiež skutočnosť, že predmetný byt je obydlím žalobkyne a jej
dvoch maloletých detí zohľadniac pritom dobré mravy.
5.Po zrušení I. stupňového rozhodnutia súdu bola doručená správa spoločnosti JURE, s.r.o. Piešťany,

oznámenie o realizácii výkonu záložného práva, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom výkonu
zákonného záložného práva na základe návrhu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených
správcom sú nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX A. X. S. Č.. XX na I. poschodí vo vchode č.
XX S. Q. S. C. s príslušenstvom vo vlastníctve spoločnosti E., O..U..L.. I.. Dôvodom je pohľadávka,
ktorej celková výška je vypočítaná ku dňu 19.1.2017 na 3.739,61 eur, z čoho istina tvorí sumu 3.402,12

eur. Žalovanému bolo oznámené, že realizácia výkonu zákonného záložného práva sa uskutoční
formou predaja nehnuteľnosti. Podľa čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností tvoriaceho prílohu
správy 4084 ako vlastník bytu č. XX je vedený žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobca na
pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby s tým, že žalobkyňa uhradila časť kúpnej ceny v
deň podpisu zmluvy v sume 10.000,- eur. Zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatí, ako jej bude poskytnutý

úver zo strany banky. Žalovaný o tomto mal vedomosť a mal poskytnúť žalobkyni súčinnosť. Práve
pre neposkytnutie súčinnosti žalobkyňa nebola schopná uhradiť kúpnu cenu, vybaviť úver a zaplatiť
zvyšnú časť kúpnej ceny. Žalobkyňa sa v čase opätovného doručovania zásielky nenachádzala v
byte, pravdepodobne bola vycestovaná v zahraničí, kde pracuje jej partner. Nemal ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Žalovaný v písomnom podaní zotrval na svojich doterajších prednesoch s tým,

že žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, kúpnu cenu
neuhradila ani dodatočne, pretože nedisponuje finančnými prostriedkami. Aj vychádzajúc z ust. článku
IX. bod 2 o dojednaní zmluvnej pokuty si žalobkyňa bola vedomá, že v prípade neuhradenia zvyšku
kúpnej ceny vo výške 46.250,09 eur, žalovaný nie je povinný s ňou uzatvoriť kúpnu zmluvu. Z opatrnosti
žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy. Zásielka nebola žalobkyňou prevzatá v odbernej lehote a táto

bola vrátená dňa 11.11.2014. Argumentáciu protistrany odkazujúcu na ust. § 497 OZ pokladal za právne
bezvýznamnú, pretože dané ustanovenie platí v prípade, ak si účastník vymienil v zmluve odstúpenie
od zmluvy a dojednal pre tento prípad odstupné. Iba v týchto prípadoch možno aplikovať druhú vetu §
497 OZ o nemožnosti odstúpenia od zmluvy. V danom prípade veriteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
dlžníka. V danom prípade nie je možné aplikovať ani ust. § 3 OZ, pretože žalobkyňa vlastným konaním

zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 48 O.z.
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 50a O.z.
(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom
dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej
miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa § 451 O.z.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov
Podľa § 497 O.z., každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy
odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 498 O.z., na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Podľa § 517 ods. 1. O.z.
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na právny
názor vyslovený odvolacím súdom mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Nie je sporným,
že strany dňa 1.3.2013 uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za dohodnutých podmienok.
Žalobkyňa tieto podmienky nesplnila, pretože najneskôr do 31.3.2013 neuhradila všetky dohodnuté

zálohy predstavujúce protihodnotu kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť. To, že kúpna cena nebola
uhradená v dohodnutej lehote, ani neskôr po jednaniach strán súvisiacich s vybavovaním podmienok
hypotéky, nie je sporným a žalobkyňa to ani sama nespochybnila. Podľa výpisu z obchodného registra
spoločnosti E. O..U..L.. Š. N. bol konateľom spoločnosti do 20.6. 2014. Odstúpenie od zmluvy konateľ
podpísal dňa 5.6.2014 a spoločnosť odoslala písomnosť žalobkyni na posledne známu adresu. Nebolo

preukázané, aby túto zásielku prevzala žalobkyňa, ani aby sa zásielka pri prvom doručovaní vrátila
žalovanému ako nedoručená. Toto doručenie súd vyhodnotil ako právne neúčinné a teda nespôsobilé
privodiť právne následky s tým spojené. Na pojednávaní dňa 9.10.2014 právny zástupca žalovaného
poukázal na doručovanie uvedenej zásielky, pričom nevedel preukázať jej doručenie adresátovi. Na
pojednávaní dňa 2.2.2015 právny zástupca žalovaného predložil kópiu doručenky o doručovaní zásielky

žalobkyni do vlastných rúk už v priebehu súdneho konania podaním na pošte dňa 20.10. 2014. Zásielka
bola vrátená odosielateľovi dňa 11.11.2014 ako neprevzatá v odbernej lehote. Predloženie dôkazu
odôvodnil tým, že od pôvodného konateľa spoločnosti sa mu nepodarilo získať doklad o doručení
zásielky- oznámenia o odstúpení od zmluvy, preto bola žalobkyni táto zásielka doručovaná ešte raz,
pričom poštou sa vrátila ako nedoručená. Odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 5.6.2014 opakovaným

doručením žalobkyni súd vzhľadom k predloženej kópii doručenky a logickému zdôvodneniu žalovaným
vyhodnotil ako právne účinné, čím došlo ku zrušeniu zmluvy od počiatku. Poštová zásielka odoslaná
na adresu žalobkyne, ktorú deklarovala žalovanému ,bola objektívne spôsobilá dostať sa do sféry
jeho dispozície. Adresát mal objektívnu príležitosť oboznámiť sa s jej obsahom. Zásielka sa vrátila
odosielateľovi ako nedoručená s tým, že si ju v odbernej lehote nevyzdvihol. Z dôvodu zániku zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy odstúpením zanikla právna povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobkyňou
kúpnu zmluvu o odpredaji nehnuteľnosti. Preto zanikol právny dôvod na strane žalobkyne domáhať
sa uzavretia kúpnej zmluvy. Opätovné doručovanie zásielky žalobca spochybnil tým, že v čase
doručovania sa nenachádzal v mieste bydliska. Podľa názoru súdu však v danom prípade vychádzajúcz relácie pošty bolo povinnosťou žalobkyne toto tvrdenie preukázať. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázala, že v období od 20.10.2014 do dňa 11.11.2014 sa nezdržiavala v mieste
bydliska, a preto si objektívne zásielku nemohla prevziať, s čím by súviseli rovnaké právne následky

neúčinnosti odstúpenia od zmluvy, ako pri prvom doručovaní písomnosti, ku ktorej vyslovil právny
názor tiež súd II. inštancie. Prijatie sumy 10 000,- eur žalovaným ako zálohy na kúpnu cenu tomuto
neznemožnilo od zmluvy odstúpiť s odkazom na ust. § 497 o.z. Ustanovenie § 497 O.z. upravuje výlučne
zmluvnú výhradu odstúpenia, má teda kontraktuálny základ a viaže sa na povinnosť odstupujúcej strany
poskytnúť odstupné. Zmluvná výhrada odstúpenia od zmluvy nie je podmienená porušením povinnosti a

oprávnený účastník môže podľa nej využiť právo odstúpenia od zmluvy aj v prípade absencie akejkoľvek
delikvencie. V konkrétnom prípade žalovaný odstúpil od zmluvy zo zákonného dôvodu pre nezaplatenie
kúpnej ceny v zmysle ust. § 517 O.z., na ktorý sa nevzťahuje dohodnuté odstupné, preto nemožno na
daný prípad aplikovať § 497 O.z., ako to konštatuje žalobca. Odstúpenie od zmluvy a jeho podmienky
nebolo medzi stranami v zmluve dohodnuté . Zaplatenie a prijatie zálohy preto nemalo za následok
stratu práva žalovaného od zmluvy odstúpiť.

7.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi

treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen
osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Odstúpenie žalovaného od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy súd nevyhodnotil ako
konanie priečiace sa dobrým mravom. Žalobca platnosť odstúpenia spochybnil iba tým, že právny úkon

žalovaného sa nedostal do dispozičnej sféry žalobkyne, a je teda právne neúčinným, resp. vykonaným
v rozpore s dobrými mravmi. Byt, ktorého sa týka možné porušenie ústavného práva žalobkyne na
obydlie, bol do roku 2012 vo vlastníctve matky žalobkyne. / zápisnica o dražbe/. Právo žalobkyne
byt užívať bolo iba právom odvodeným od práva vlastníka ako rodinného príslušníka. Pri uplatnení
si výkonu záložného práva treťou osobou dobrovoľnou dražbou žalobkyňa ako faktická užívateľka

nehnuteľnosti mala možnosť zúčastniť sa dobrovoľnej dražby a byt vydražiť, prípadne predísť dražbe
uspokojením pohľadávky veriteľov za svoju matku a byt nerušene užívať naďalej. Túto možnosť, ktorá
sa javila finančne najvýhodnejšia, nevyužila. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným tento
umožnil žalobkyni bez uzatvorenia nájomnej zmluvy byt bezplatne užívať za podmienok dohodnutých
v zmluve. V iných dojednaniach v bode VI bod 2.3. zmluvy žalobkyňa prehlásila, že byt užíva bez

akéhokoľvek právneho titulu a náhrady. Zároveň sa zaviazala byt vypratať v prípade nevyplatenia
protihodnoty za prevádzanú nehnuteľnosť pod sankciou dohodnutej zmluvnej pokuty pri jej nevyprataní.
Od uvedenej doby medzi stranami nedošlo k žiadnej dohode o užívaní bytu. Za byt nebol uhrádzaný
nájom ani zálohové platby spojené s užívaním , o čom svedčí skutočnosť, že byt je v roku 2017 opäť
predmetom dobrovoľnej dražby z dôvodu uplatnenia zákonného záložného práva záložným veriteľom

pre pohľadávku spočívajúcu v neuhrádzaní platieb spojených s užívaním bytu vo výške 3402,12,- eur.
Za danej situácie žalovaný od roku 2012 ako vlastník byt neužíva, nie je mu uhrádzané nájomné a tento
užívažalobkyňabezprávnehotituluapravidelnéhouhrádzaniazálohovýchplatiebčiužvlastníkovialebo
správcovi. Žalobkyňa presne nedefinovala, v čom malo spočívať porušenie povinností žalovaného do
31.3. 2013, kôli ktorému by žalobkyni bola zmarená možnosť zaplatiť celú dohodnutú kúpnu cenu. Zo

zmluvy takáto povinnosť žalovaného nevyplýva. Nie je preto možné konanie žalovaného spočívajúce
v popretí práva na uzavretie kúpnej zmluvy, prípadne odstúpenie od zmluvy posudzovať ako výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi, prípadne ako výkon práva porušujúceho právo žalobkyne na obydlie.
Je pravdou, že žalovaný žalobkyni nevrátil zálohu uhradenú z titulu uzavretej zmluvy. Vzhľadom k
odstúpeniu od zmluvy zálohu je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný

žalovaný žalobkyni vydať. Je nepochybné, že predmetný byt je obydlím žalobkyne a jej dvoch maloletých
detí. Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva a.i. Zamietnutie žaloby o nahradenie súhlasu žalovaného k uzavretiu zmluvy o
prevode vlastníctva žalobkyňou užívaného bytu bez právneho dôvodu, nemôže podľa názoru súdu dôjsť
k porušeniu základného práva na nedotknuteľnosť obydlia, a tento postup nie je a ani nemôže byť v

žiadnej príčinnej súvislosti s možným porušením tohto práva.

8.Otázku ďalšieho užívania bytu a prihliadnutie k dobrým mravom súd môže riešiť v prípade, ak
v súdnom konaní bude riešená otázka možnej straty obydlia žalobkyne (v konaní o vypratanienehnuteľnosti). Samotný neúspech žalobkyne v konaní o povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu podľa
názoru súdu nie je možné dať do súvislosti s porušením jej práva na obydlie. Žalobkyni nič nebráni v
prípade vykonania dobrovoľnej dražby na základe návrhu tretej osoby nadobudnúť vlastnícke právo k

predmetnému bytu, ktorý je na dražbe ponúkaný v porovnateľnej cene ,aká bola dojednaná v zmluve
o uzatvorení budúcej zmluvy.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a ust. § 262 C.s.p. Žalovaný ako úspešná strana
má právo na náhradu trov rozsahu 100 %. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.