Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204689
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512204689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: Serraghis Loan
Management Ltd., Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zastúpená splnomocnenkyňou:
AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,Jilemnického30,Martin,IČO:36715352,protižalovanej:W.O.,nar.
XX.XX.XXXX, K. X, o zaplatenie 2.430,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 12C 63/2012-115 zo dňa 9. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 7 zákona č. 483/20001 Z.z.
o bankách, § 53 ods. 1 a ods. 4, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 6 ods.

3 zákona č. 634/1992 Zb., § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vecne
odôvodnil tým, že v danej veci je zrejmé, že predmetná pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej
sporiteľne, a.s. bola opakovane postupovaná tak, ako bolo vyššie uvedené a to na spoločnosti majúce
sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez
zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže mať za
následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a
aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú obchodnú praktiku

(§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Nie je zrejmé, prečo by mal dodávateľ mať právo postúpiť
svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto právo mal mať
spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Jedná sa o zjavnú nerovnováhu
práv účastníkov zmluvy a to bez akejkoľvek právnej relevancie (§ 6 ods. 3 zákona 634/1992 Zb., resp.
§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z., § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Slovenskými všeobecnými súdmi už bolo konštatované, že postúpenie pohľadávky na „neznámy“
zahraničný subjekt výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich

práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko uplatňoval svoje
práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo právo na
primerané finančné zadosťučinenie (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 12.07.2010 č. k.
17C/56/2010-54, rozsudok Okresného súdu Prešov z 28.09.2010 č. k. 19Cb/164/2008-139, rozsudokOkresného súdu Prešov zo dňa 04.02.2011 č. k. 10C/141/2010-102, rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 16.05.2012 sp. zn. 11Co/81/2011, rozsudok Okresného súdu Košice okolie zo dňa 10.05.2012,
č. k. 10C/130/2012-76 a iné). Ak sa uplatňuje právo, pričom ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi,

resp. po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.
V súvislosti s opakovaným postúpením žalovanej pohľadávky sa tak žalovaná ako spotrebiteľ, dostala
do výrazne zhoršeného právneho postavenia, a v prípade, ak by sa chcela domáhať svojich práv, ktoré
by si musela uplatniť nie od pôvodného úverového veriteľa, ale v tomto konaní navrhovateľa, by bola
značne diskriminovaná, preto konanie pôvodného úverového veriteľa a následných subjektov, na ktoré

bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka voči
úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako znaky diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky
(§ 6 ods. 3 zákona 634/1992 Zb., neskôr § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a takéto konanie možno
posudzovaťiakonekalúobchodnúpraktikuvspojenís§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.,podľaktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je v konaní aktívne legitimovaná

(úkony postupovania práv sú neplatnými právnymi úkonmi a žalobkyňa sa teda nestala nositeľom
oprávnenia). Pre úplnosť ohľadom aktívnej legitimácie súd uvádza ešte nasledovné.
Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu

klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu
omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp.

zn. 6Co/119/2013).
V konaní nebolo navyše ani preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na
žalobkyňu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku a teda ani dodržanie zákonnej
90 dňovej lehoty, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2008 je absolútne neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v

ustanovení § 92 ods. 7 (pozn. súdu: neskôr ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie, navyše jej v tomto konaní ani žiadne
trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej splnomocnenkyne z
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pochybil keď svoju
úvahu oprel o nesplnenie zákonných podmienok pre platné uzavretie zmluvy o postúpení. Vchádzajúc z

výpisu z účtu žalovanej táto uskutočnila poslednú splátku úveru dňa 28.06.2007. Súčet splátok s ktorými
bola žalovaná pred postúpením pohľadávky v omeškaní presiahol jeden rok. V zmluve o postúpení
pohľadávky v článku IV bod 4.2 písm. d) Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú
predpoklady pre postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vychádzajúc z tejto situácie, že
žalovaný ako dlžník postúpenie pohľadávky z dôvodu uvedeného v § 92 ods. 8 zákona o bankách

nenamietal, je potrebné postúpenie pohľadávky považovať za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo
evidentne dlhšie ako 90 dní. Nedoručenie písomnej výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanému,
žalovaný v konaní ani nenamietal. Je však nepravdepodobné, že by banka pri takom dlhom omeškaní
dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. Žalobca je teda názoru, že
postúpenie pohľadávky nie je v žiadnom prípade viazané na písomnú výzvu banky. Domáhal sa preto,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§

363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania napadnutým bol rozsudok
ako celok, teda v oboch jeho výrokoch (§ 379, prvá časť vety a § 380 CSP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) postupom podľa § 219 ods. 3, CSP,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo
zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/63/2012 je žaloba žalobkyne,
ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 2430,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,5% ročne od 17.9.2011 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 25.01.2007 uzavrela so žalovanou zmluvu
o splátkovom úvere, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ poskytla žalovanej
peňažné prostriedky v sume 995,82 eur (úrok 18,4 % ročne, RPMN 25,29 %), ktoré sa žalovaná
ako dlžník zaviazala splatiť v 55 mesačných splátkach po 29,08 eur so splatnosťou prvej splátky

20.02.2007.Podľačl.19.16všeobecnýchzmluvnýchpodmienok,klientvýslovnesúhlasístým,žeBanka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené, alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie,
vočiklientovinatretiuosobu,alebopreviesťakékoľveksvojezáväzkynatretiuosobu.Klientjeoprávnený

postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcimpísomnýmsúhlasomBanky.Zmluvouopostúpenípohľadávokz21.10.2010Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku z predmetného úveru na spoločnosť APS Slovakia, a.s. Bratislava,
ktorá dňa 10.11.2010 postúpila zmluvou pohľadávku na spoločnosť Debtinvest Limited, so sídlom 33
Porter Road, PO BOX 3169, Road Town Tortola, Britské Panenské ostrovy. Okresný súd Piešťany

uznesením z 15.10.2014 č. k. 12C/63/2012-97 pripustil, aby z konania vystúpila žalobkyňa Debtinvest
Limited, so sídlom 33 Road Porter, P.O.BOX 3169, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, v
registri obchodných záležitostí Britských panenských ostrovov ( Register of Corporate Affairs of British
Virgin Islands) pod. č. 609191, a aby na jej miesto vstúpila do konania Serraghis Loan Management Ltd.
so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zapísaná v registri obchodných spoločností

(Companies Register) pod č. HE 257931.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol
na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad

uvedených v § 132 O.s.p. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP). Na ďalšie zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na
odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

11. Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nieje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Pre poriadok je potrebné ďalej uviesť,
že podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

12. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,

ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky
a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky

z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých
je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú

zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.

Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané),
potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,
voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no

voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.
zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

14. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady

svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Subjekt,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, žepred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

15. Vzhľadomnauvedené,nakoľkoinéodvolacienámietkyžalobkyňanepodala,odvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

16. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu jej úspechu vo veci. Preto jej odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).