Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/417/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614210912.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o.,
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej R. T., D. E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka konania
na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42

326 923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40 260
194, o zaplatenie 248,95 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves 9C/196/2014-93 z 18.6.20105 v znení opravného uznesenia 9C/196/2014-115 z 29.2.2016

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách právneho zast. vedľajšieho účastníka tak, že žalobca nie je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zast. 59,94 €.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho zástupcu trovy právneho zast. 59,94 €, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia a rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku 9,80 € zo
žaloby, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Košice, v lehote do 30 dní od
doručenia právoplatného rozhodnutia príslušnému úradu.

2.Žalobca,vzmysle§201vspojenís§204ods.1O.s.p.vzneníneskoršíchpredpisov,podalvzákonnej
15 dňovej lehote odvolanie proti „rozsudku“ v rozsahu priznaných trov právneho zast. vedľajšiemu
účastníkovi.
3. Súd v odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: Citoval znenie § 146 ods.2 a § 151 ods.1 O. s. p.
Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi priznal
z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo po pripustení vedľajšieho účastníka do konania

a po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka žalobcovi. Zastavenie konania pritom nebolo zavinené
žalovanou a preto z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Vedľajšiemu
účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania, pozostávajúca z trov právneho zast., ktoré boli určené
podľa vyhl.č.655/04 Z. z. za tieto účelne vynaložené úkony: príprava a prevzatie zast., písomné
vyjadrenie vo veci po 21,58 €, t.j. odmena 43,16 € + režijný paušál za 2 úkony po 8,39 €. Spolu tak trovy
vedľajšieho účastníka činia 59,94 €.

4. Žalobca v odvolaní ďalej (o. i.) uviedol: I. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodňuje v
zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (jeho znenie citoval), keďže - podľa jeho názoru - súd priznal
náhradu trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia
veci. II. Neúčelne vynaložené trovy právneho zast. vedľajšieho účastníka. Dovoľuje si poukázať na
neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zast. vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p. Jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov

konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje
s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, akonapr. na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Má za to, že trovy právneho zast., ktoré
sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné
bránenie práva. V nadväznosti na uvedené si dovoľuje poukázať na Uznesenie Krajského súdu (ďalej

len KS) Banská Bystrica 17Co/91/2012 z 25.4.2012 (citoval z jeho odôvodnenia). Dovoľuje si poukázať
aj na Uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (z jeho odôvodnenia citoval). Citoval, čo sa
uvádza v uznesení KS Bratislava 9Co/375/2013 z 25.6.2013. III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri
poskytovaní ochrany spotrebiteľovi. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má

zák. priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní
nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (§ 93 ods.2 O. s. p.). Uvedené procesné právo
zák.viažeibanaobčianskezdruženie,ktoréhohlavnoučinnosťoujeochranaprávspotrebiteľa,zdôvodu
ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a
súdnom konaní (§ 25 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských
práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo

správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred
ostatnými,boloumožnenie,abymohlivzhľadomnaichodbornúpripravenosťbezpotrebyprávnehozast.
zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského
združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak

by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú
ochranu aj iné občianske združenie zastúpené zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z §
93 ods.2 O. s. p., ako aj z § 25 zák.č.250/07 Z. z. je však zrejmé, že zák. uprednostňuje združenia na
ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom
zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na

ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zast. spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na jeho
pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Dovoľuje si v tejto
súvislosti poukázať na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval, čo je v ňom, o.
i., aj uvedené). Nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zast., ako subjektu odborne spôsobilého, znalého

danej problematiky, a z toho dôvodu aj zák. privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). IV.
Účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zast., priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebiteľa, čo je jeho
základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanej právnu pomoc advokát, za služby ktorého
žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zast. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti

a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený
advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv
žalovanej ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zák. priznané favorizované
postavenie medzi ostatnými združeniami. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti existuje
veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby

vstúpil do konania bez zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné
právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup
združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do
sporov automaticky zastúpené zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach
sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne

z priznaných trov konania. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na uznesenie KS v Bratislave
5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval ďalšiu časť z jeho odôvodnenia). V. Prínos vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Taktiež si dovoľuje poznamenať, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo
svojej argumentácii poukázal iba na ust. a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré
je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný súd Banská
Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012 z 26.6.2012 (citoval z neho). Vedľajší účastník, teda do
konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal
žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z

úradnej povinnosti. VI. Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V zmysle § 93 ods.2 O.
s. p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zák. ustanovuje
podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré v konaní
ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1 a 2 O.s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Dovoľuje si v tejto súvislosti poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo188/212 z 5.2.2013 (citoval z jeho

odôvodnenia). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má
právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník.
V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť
o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí

mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí,
resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zák. zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný
nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí
3Cdo 188/212 z 5.2.2013. VII. Domnienka podľa § 101 ods.3 O. s. p. Citoval znenie § 101 ods.3 O. s.
p. Má za to, že uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy ak, súd bude vyzývať
účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. V prípade,

ak by súd chcel použiť uvedené ust. na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, dovoľuje si uviesť, že použitie § 101 ods.3 O. s. p. neprichádza v tomto prípade do
úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného
postavenia subjektov, „ktorý“ sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101
ods.3 O. s. p. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 188/212 z 5.2.2013.

VIII. Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa. Ďalej je potrebné uviesť, že
Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií
na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS
bola 29.2.2012 udelená dotácia MH SR vo výške 4 000 €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na
realizáciu projektu: Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, zverejnenej na webovom sídle

Centrálneho registra zmlúv pod registračným č.126/2012-4220-4330. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že MH SR poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň
podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo
štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho účastníka
v konaní. Ako vyplýva z uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt zriadený za účelom pomoci a

odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov
si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zast., v rozpore so zámerom zákonodarcu. V
predmetnom konaní vzniká pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo
profit z náhrady trov právneho zast. IX. Návrh rozhodnutia odvolacieho súdu. Citoval znenie § 220 O. s.
p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol v zmysle cit. § 220 O. s. p. „rozsudok“ v napadnutej časti

zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania sa trovy konania nepriznávajú a vedľajší účastník sa
zaväzuje nahradiť mu trovy odvolacieho konania (v prílohe ich vyčíslil), všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
5. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Uznesenie, okrem výroku o náhrade trov právneho zast. vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním
napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebolo v uvedenom rozsahu v
odvolacom preskúmavané.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, čo sa
týka výroku uznesenia o náhrade trov právneho zast. vedľajšieho účastníka, nie sú splnené podmienky
na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobca nie je

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zast. 59,94 €.
9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

12. Súd prvej inštancie, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zast., použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn.
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
žalobcu a vedľajšieho účastníka.
13. V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast.,
nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno

považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom
na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší
účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri
účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva
samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj

právnickej osobe, ak vystupuje v spore a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností,

t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu
neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené,
lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03
z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce

medzi trovy konania zahŕňalo i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá bola oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu, avšak šlo o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny
vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,
vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej

činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako
profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie
advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy

za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, že
aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého
konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta,
čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa.

14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalobcovi nebola náhrada trov konania priznaná podľa § 257 CSP, so zreteľom na dôvody hodné

osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe a okolnostiach sporu.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.