Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Erika Madarászová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230291
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115230291.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: A. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 2.497,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/1143/2015-24 zo dňa 23. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje

rozhodnutieodôvodnilsodkazomnaustanovenie§41ods.2písm.d),§44ods.2Exekučnéhoporiadku,
§ 2 písm. a), b), d), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že návrhom zo dňa 15.03.2015 oprávnený žiadal, aby súd

poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a vymožením
pohľadávky vo výške 2.497,66 eur s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č.k. PV-C/1011/0880, ktorý vydal dňa
26.04.2013 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..
Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. K tomu uviedol,
že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne

exekučnýmtitulomvzmysleExekučnéhoporiadku,najmäčibolovydanéorgánomsprávomocounajeho
vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej
vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že povinná uzavrela so
spoločnosťou Poštová banka, a.s. (právny predchodca oprávneného) dňa 26.03.2009 zmluvu o úvere č.

88709326709 (správne malo byť 8709326709 - poznámka odvolacieho súdu), na základe ktorej poskytla
spoločnosť Poštová banka a.s. povinnej úver vo výške 2.500 EUR. Uviedol, že zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko oprávnený mal pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa a povinná
pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, nemala postavenie podnikateľa, ale konala ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.
Preskúmaním Zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 3 ods. 7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované
v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,
Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a

zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné

v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Veriteľ môže na základe takejto
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť
taksúd,ktorýbyinakbolpríslušný.Nazákladetejtorozhodcovskejdoložkyspotrebiteľeštepredvznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach
pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.

Konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o Úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný

postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s. postupovala
v súlade s ustanovením § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával

samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne
zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal,
že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté uznesenievydal dňa 23.03.2016 t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o
odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval
už ustanovenia CSP.

4. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či
odvolanie oprávneného bolo podané v zákonnej lehote.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

7. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

8. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

10. Pri posudzovaní včasnosti odvolania odvolací súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
skúmal, či napadnuté uznesenie bolo doručené zákonným spôsobom a či odvolateľ podal odvolanie v
zákonnej 15-dňovej lehote na pošte alebo osobne do podateľne súdu. Zároveň sa zaoberal tým, či súd
prvejinštancieoprávnenéhosprávnepoučilomožnostipodaťopravnýprostriedokprotijehorozhodnutiu.

11. V tejto veci z dokladov o doručení napadnutého uznesenia v spise vyplýva, že uznesenie súdu
prvej inštancie bolo právnej zástupkyni oprávneného doručené do vlastných rúk dňa 31.03.2016 (č.l.
29). Lehota na podanie odvolania v rozsahu 15 dní uplynula dňom 15.04.2016, ktorý bol pracovným
dňom (piatok) a ktorý sa považuje za posledný deň odvolacej lehoty. Odvolateľ prostredníctvom právnej
zástupkyne však podal odvolanie - podľa pečiatky na obálke zásielky obsahujúcej odvolanie - na pošte

dňa 18.04.2016, teda až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Z uznesenia súdu
prvej inštancie napokon vyplýva aj to, že súd prvej inštancie oprávneného o možnosti podať voči jeho
uzneseniu odvolanie riadne poučil.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len "CSP") rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preto odvolanie
oprávneného podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané odmietol.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.