Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614217755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX, H. P.
J., G. X/X, zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Ing.
Kožucha 8, proti žalovanej: D. G. - KRAMER INTERNATIONAL, Domaňovce 157, IČO: 43 904 831,
zast. Mg. Tomášom Adamcom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Levočská ul.
3, o zaplatenie 799,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 9C/301/2015-100 z 15.12.2015
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 799,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 799,- eur od 24.3.2014 do zaplatenia, nahradiť
žalobkynitrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozast.vovýške332,62eur,ktorézaplatíprávnemu
zást. žalobkyne a na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 47,50 eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobou, podanou uňho 17.12.2014 sa žalobkyňa domáha, aby
zaviazal žalovanú zaplatiť jej istinu 799,- eur s prísl. a náhrady trov konania, na tom skutkovom a
právnom základe, že 7.3.2014 bola telefonicky oslovená zást. žalovanej zúčastniť sa akcie s cieľom
predstaviť výrobky spoločnosti Nu Skin v Hoteli Preveza v Spišskej Novej Vsi, že 10.3.2014 sa tejto akcie
zúčastnila spolu s p. X., po propagácii výrobkov uvedenej spoločnosti, bola vyzvaná na vylosovanie
čísla, po čom jej bolo oznámené, že vyhrala teplovzdušnú rúru za 5,- eur. Následne jej bol ponúknutý
parný čistič v hodnote 1.299,- eur, o ktorý nemala záujem. Po presviedčaní o výhodnosti kúpy a

danej zľave z kúpnej ceny vo výške 500,- eur s kúpou súhlasila. Spolu so zást. žalovanej na pošte
vložili peniaze, ktoré vybrala z bankomatu, na účet žalovanej, 13.3.2014 bola osobne s manželom v
uvedenej prevádzke za účelom vrátenia nepoužitého tovaru a vrátenia kúpnej ceny. Jej požiadavke
nebolo vyhovené a zást. žalovanej bol potrhaný jej originál kúpnej zmluvy. Na druhý deň, v čase, keď
nebola doma bol jej manželovi daný príjmový doklad, ktorý neobsahuje ani základné údaje o cene a
špecifikácii tovaru, ktorého sa týka. Dňa 17.3.2014 zaslala žalovanej písomné odstúpenie od zmluvy.
Tovar žalovanej vrátila. Žalovaná pri predaji tovaru použila nekalé obchodné praktiky, použila lesť vo

forme údajnej výhry pri zlosovaní, ktorú následne podmienila kúpou parného čističa. Jej účelom bolo
pritom zúčastniť sa prezentačnej akcie na výrobky spoločnosti Nu Skin. Konštatoval, že žalovaná sa
na pojednávanie opakovane nedostavila, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na
prípravu pojednávanie bola zachovaná. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnostižalovanej. Právny zást. žalovanej na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom
odpore. Na ďalšie pojednávanie vo veci konané 15.12.2015 sa nedostavil. Ospravedlnenie jeho neúčasti
na tomto pojednávaní, ako aj neúčasti žalovanej bolo doručené súdu mailom 15.12.2015 a bolo sudkyni

predložené,ažposkončenípojednávania.Súdpoukázalnato,žetotoospravedlneniemubolodoručené
v deň pojednávania, pričom neobsahovalo náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. a preto pojednával
v neprítomnosti žalovanej, ako aj jej právneho zást. Vykonaným dokazovaním zistil, že 10.3.2014 bola
medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom
ktorej bola kúpa parného čističa a teplovzdušnej rúry za kúpnu cenu 799,- eur. Žalobkyňa predložila

súdu písomnú kúpnu zmluvu, na ktorej sa nachádza otlačok pečiatky žalovanej. Z predloženej kúpnej
zmluvy mal za zrejme, že táto bola zlepená a je na nej dopísané „neplatná“. S dátumom 10.3.2014 bol
žalovanou vystavený aj dodací list na uvedený tovar a záručný list. Z predloženej poštovej poukážky,
ale aj dodacieho listu mal za zrejme, že dohodnutá kúpna cena bola žalobkyňou ako kupujúcou
uhradená v ten istý deň , t.j. 10.3.2014 vo výške 799,- eur poštovou poukážkou v prospech žalovanej
ako predávajúcej. Písomným podaním zo 17.3.2014, adresovaným žalovanej, žalobkyňa odstúpila od

kúpnej zmluvy z 10.3.2014. Odstúpenie od uvedenej zmluvy bolo žalovanej oznámené aj právnym zást.
žalobkyne a to listom z 19.3.2014, ktorým bola žalovaná zároveň vyzvaná na vrátenie sumy 799,- eur v
prospech žalobkyne. Zároveň bol žalovanej vrátený tovar - domáce spotrebiče v originálnom obale. Na
základe podnetu žalobkyne Slovenská obchodná inšpekcia vykonala kontrolu podnikateľského subjektu
- žalovanej. V odpovedi Slovenskej obchodnej inšpekcie žalobkyni z 26.2.2015 je konštatované, že

zmluva žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne so žalovanou bola uzavretá v čase účinnosti zákona č.
108/2000 Z.z., v zmysle ktorého mali oprávnenie odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní od
prevzatia tovaru, ktoré aj uplatnili v stanovenej lehote a zároveň splnili povinnosť pri odstúpení od zmluvy
vrátiť predávajúcemu tovar 19.3.2014. Kontrolou bolo zistené, že predávajúci nesplnil povinnosť vrátiť
spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar najneskôr v lehote do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Žalovaná podľa výpisu z obchodného registra vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania
sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti a maloobchod v rozsahu voľných živností. Do
19.6.2015akoprevádzkareňžalovanejbolavovýpisezoživnostenskéhoregistrauvedenáprevádzkareň
na adrese v Spišskej Novej Vsi, Za Hornádom 3522/17. Vychádzajúc z § 48 ods. 1, 2 § 52 ods. 1, §
451 ods. 2, § 458 ods. 1 veta prvá Obč. zák., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d), ods. 2, §

8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji
platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, § 17 ods. 1 zák. č. 455/1991 Z.z., vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola 10.3.2013 uzatvorená kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa teplovzdušnej rúry a parného čističa spolu v hodnote 799,-
eur. Mal za nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle všeobecných ust. Obč. zák.,

že žalobkyňa v čase vzniku zmluvného vzťahu nevykonávala podnikateľskú činnosť, predmet kúpy
nemal slúžiť na podnikanie, v čase uzavretia zmluvy konala ako fyzická osoba - občan. Žalovaná je
podnikateľom a predmet konania sa týka jej podnikateľskej činnosti. Právne vzťahy medzi žalobkyňou
ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou podriadil aj pod režim zák. č. 108/2000 Z.z. platnom v
čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že uvedený zákon v § 5 ods. 1 demonštratívne vymedzuje spôsoby

podomového predaja, že nejde o taxatívny výpočet predaja tovaru formou podomového predaja, ale
o podomový predaj môže sa jednať aj v ďalších prípadoch. Žalovaný v konaní tvrdil, že v danom
prípade nešlo o podomový predaj z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania došlo v
prevádzkarni žalovanej. Uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalovanej na adrese H. P.
J., V. L. XXXX/XX sa nachádzala prevádzkareň žalovanej. Podľa popisu priestorov, kde došlo k uzavretiu

zmluvy zo strany žalobkyne a vypočutej svedkyne, sa však kúpa tovaru realizovala v miestnosti, ktoré
obe označili ako kuchyňu, keďže sa v nej nachádzala kuchynská linka, stôl, stoličky. V priestoroch,
v ktorých sa nachádzali ani jedna z nich nevidela registračnú pokladňu, tovar označený cenovkami,
otváracie hodiny. Takéto priestory nemožno považovať za prevádzkareň v zmysle § 17 ods. 1 zákona č.
455/1991 Z.z.. Bez ohľadu na uvedené, súd poukázal na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nevyhľadala

uvedené priestory, teda prevádzkareň žalovanej z vlastnej iniciatívy za účelom uspokojenia svojho
dopytu po nejakom tovare alebo službám, naopak, do týchto priestorov sa dostavila na základe iniciatívy
žalovanej, keďže bola oslovená osobou, ktorá vystupovala ako pracovník žalovanej. Oslovená bola
pritom za iným účelom, než je nákup spotrebičov, ktorých sa napokon zmluva týkala. Pri kúpe tovaru bola
vyhotovená písomná kúpna zmluva, čo nie je obvyklé pri klasickej kúpe tovaru. Tiež poukázal na spôsob

úhrady kúpnej ceny zo strany žalovanej, ktorá platila za tovar poštovou poukážkou. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam, ktoré boli preukázané zo strany žalobkyne predložením listinných dôkazov a výsluchom
ňou navrhnutej svedkyne, posudzoval jej nárok aj podľa ust. zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri podomovom predaji a zásielkovom predaji platnom v čase uzavretia zmluvy. Zo strany žalobkyne mubolo tiež v konaní preukázané, že od zmluvy uzavretej so žalovanou odstúpila a to v lehote 7 pracovných
dní od prevzatia tovaru a uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) uvedeného zák. Poukázal na to,
že žalobkyňa ako spotrebiteľka, mala právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodov, že žalovaná

odstúpenieodzmluvynespochybnilaaanižiadnymiprávnymikrokmisanedomáhalaurčenianeplatnosti
tohto odstúpenia od zmluvy. Mal za preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu
od zmluvy uzavretej 10.3.2014 na základe dohody obidvoch účastníkov. Dokazovaním mal preukázané,
že žalobkyňa žalovanej vrátila tovar a to v pôvodnom originálnom balení, kúpna cena, ktorú žalobkyňa
za tovar zaplatila jej vrátená nebola, ostala v dispozícii žalovanej a preto na jej strane po odstúpení od

zmluvy žalobkyňou došlo k bezdôvodnému obohateniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danej veci
mal splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej z bezdôvodného obohatenia a preto mal za
to, že žalobný návrh, čo do zaplatenia istiny 799,- eur bol podaný dôvodne. Z uvedeného dôvodu žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Konštatoval, že žalovaná v konaní neuviedla žiadne podstatné skutkové
tvrdenia spochybňujúce nárok žalobkyne. Taktiež, z jej strany neboli súdu predložené žiadne dôkazy,
ani navrhnuté dokazovanie na spochybnenie nároku žalobkyne. Žalovaná síce už v podanom odpore

(28.11.2014) navrhla vypočutie svedkov - obchodných zástupcov, ktorí priamo jednali so žalobkyňou,
avšak až do rozhodnutia súdu tento návrh nešpecifikovala, t.j. neuviedla mená a adresy konkrétnych
svedkov, ktorých navrhuje vypočuť, hoci na to bola súdom prostredníctvom právneho zást. vyzvaná.
Vzhľadom na neupresnenie návrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovanej, súd nemohol takéto
dôkazy v konaní vykonať a nerozhodol o zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania, pretože žiadne

konkrétne dôkazy žalovanou navrhované v konaní neboli. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v
zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a vlád. nar. č. 87/1995 Zb. v platnom znení z priznanej sumy 799,- eur
od doby, do kedy bola vyzvaná žalobkyňou na vrátenie kúpnej ceny. Priznaná výška úroku je úroková
sadzbu ECB platná ku dňu omeškania žalovanej zvýšená o 5 %. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech pokiaľ sa týka žalovanej istiny aj

prísl. Z tohto dôvodu boli žalobkyni priznané trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zast.
určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10
ods. 1 uvedenej vyhl. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za tieto úkony právnej služby: príprava
a prevzatie zast. 17.3.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/), žaloba zo 17.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/),
porada s klientkou 4.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/), účasť na meritórnom pojednávaní 5.11.2015 (§

13a ods. 1 písm. d/), ďalšia porada s klientkou 14.12.2015 (§ 13a ods. 2 písm. d/), účasť na meritórnom
pojednávaní 15.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/) po 51,45 eur za 5 úkonov á 25,73 eur za 1 úkon (porada
s klientkou 4.12.2015), spolu odmena 282,98 eur. Uvedené úkony právnej služby súd považoval za
účelne vynaložené, vrátane porád právneho zást. s klientkou, ktoré sa uskutočnili pred pojednávaniami
určenými súdom a o ktorých boli predložené záznamy podpísané aj žalobkyňou. Trovy právneho zast.

pozostávajú aj z režijného paušálu (§ 15 písm. a/) za 2 úkony v r. 2014 po 8,04 eur a za 4 úkony v r.
2015 po 8,39 eur, spolu režijný paušál 49,64 eur, spolu trovy právneho zast. 332,62 eur (odmena plus
režijný paušál).V konaní bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/
zák. č. 71/1992 Z.z. z dôvodu, že sa ako spotrebiteľka domáhala svojich práv, v konaní bola úspešná a
preto súdny poplatok zo žaloby je v zmysle cit. ust. povinná zaplatiť žalovaná. Výška súdneho poplatku

bola určená podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Žalovaná podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v
§ 205 ods. 2 písm. a), t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1, písm. f), t.j., že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 205 ods. 2 písm. c), t.j.,

že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d), t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f), t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, neobjektívny, v rozpore s procesnými ust.
O.s.p. a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v neposlednom rade za predčasný. Považovala
konanie a postup súdu pred vyhlásením napadnutého rozsudku za taký, ktorý závažným spôsobom
porušil jej procesné práva a oprávnenia, že rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, ktorého objasnenia sa pred súdom

domáhala. Mala za to, že súd svojim postupom a konaním závažným spôsobom porušil práva a
oprávnené záujmy žalovanej, keď nevyhovel žiadosti jej právneho zást. o odročenie pojednávania,
pričom svoju žiadosť riadne odôvodnil, pričom skutočnosť, že sa predmetné ospravedlnenie, vrátane
oznámenia, že dodatočne označí konkrétnych svedkov v tejto veci, nemôže byť predsa na škodu a vneprospech žalovanej. Toto konanie súdu je v rozpore s § 221 ods. 1 písm. f), že účastníkovi konania
(žalovanej) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a realizovať tak svoje procesné práva
a oprávnenia, konkrétne nemožnosť sa vyjadriť a procesne reagovať na svedeckú výpoveď svedkyne L.

X.. Tvrdila, že pre závažné procesné pochybenie súdu nemohla zákonným spôsobom svoje procesné
práva a oprávnenia realizovať v podobe jej účastníckeho výsluchu a vyjadrenia sa k doteraz vykonaným
dôkazom a nemala ani možnosť podávať prípadne ďalšie žiadosti a návrhy. V tejto súvislosti poukázala
na to, že súhlasila, aby sa konalo v konkrétny termín pojednávania, bez jej prítomnosti, avšak tento
súhlas nemožno automaticky brať ako súhlas, aby sa aj rozhodlo v jej neprítomnosti. Takéto konanie

je aj v rozpore so zásadou ústnosti v konaní pred súdom, ako jednej zo základných zásad civilného
konania. Ďalej uviedla, že súd sa vôbec neriadil zásadou hospodárnosti konania, keď rozhodol aj
napriek tomu, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, teda, že celý čas považoval za potrebné
vypočuť v konaní už označených označeného svedkov a v konečnom dôsledku rozhodol aj bez ich
vypočutia, napriek tomu, že na ich vypočutí trvala a v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom už v
čase vydania napadnutého rozhodnutia už ich výsluch k vydaniu rozsudku nepotreboval. Považovala

vydanie napadnutého rozsudku za skutkovo a právne predčasné, pretože súd nedostatočne a neúplne
zistil skutkový stav, pričom z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne posúdil
túto vec. Tvrdila, že napadnutý rozsudok je v rozpore so 7. oddielom Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
občanom Slovenskej republiky garantuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Citujúc znenie Čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, navrhla rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok za spravodlivý.

6. Uviedla, že súd riadne zistil skutkový a právny stav veci, že svoje rozhodnutie náležitým spôsobom

odôvodnil a že žalovaná v odvolaní neuviedla, v čom spočíva napr. neobjektívnosť súdneho rozhodnutia,
najmä s prihliadnutím na skutkové okolnosti celého prípadu. Poukázala na to, že v prípade, ak považuje
rozhodnutie súdu žalovaná za neobjektívne, domnieva sa, že je nevyhnutné aj dostatočným spôsobom
zdôvodniť túto časť odvolania. Citujúc z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Obdo 11/2009 z 20.7.20010, poukázala na predpoklad dôležitej prekážky a následného riadneho a

včasného ospravedlnenia sa a žiadosti odročenia pojednávania, ktoré u žalovanej neboli naplnené.
Zdôraznila, že žalovaná podala odpor posledný deň lehoty s odkazom, že sa bližšie k veci vyjadrí na
nariadenom pojednávaní, že na prvom pojednávaní sa zúčastnila iba prostredníctvom svojho právneho
zást., že následne 15.12.2015 sa nezúčastnil ani právny zást., ani žalovaná a že svoju žiadosť o
odročenie (o ktorej, vrátane súdu, nemal nikto vedomosť) riadne neodôvodnil, ani nepožiadal náležitým

spôsobom o odročenie pojednávania vo veci, že žalovaná bola s výnimkou podania všeobecného
odporu proti platobnému rozkazu nečinná. Navrhla rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby á 51,45 eur + 8,58 eur režijný paušál.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne
posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom z dôvodu, že súd pojednával napriek žiadosti jej právneho zást. na odročenie pojednávanie, ktorý
mal svoju žiadosť o odročenie riadne odôvodniť.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, nakoľko ospravedlnenie zást.
žalovanej bolo súdu doručené, o. i., až v deň pojednávania, t.j., 15.12.2015 a, že neobsahovalo

náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., že mohol pojednávať v neprítomnosti žalovanej a jej právneho
zást. podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie).11. Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p. ( účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie) pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

12. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, potom , čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,

na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

13. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

14. Z obsahu spisu vyplýva (potvrdenie podateľne Okresného súdu Spišská Nová Ves - mailové podanie
právneho zást. žalovanej, odoslané 15.12.2015 o 9.05 hod. na podateľňu Okresného súdu Spišská Nová
Ves, došlé súdu prvej inštancie o 14.30 hod., že právny zást. žalovanej sa 15.12.2015 elektronicky -
mailom ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, z dôvodu jeho neodkladných pracovných povinností a

zároveňospravedlňovalajneprítomnosťjehoklientkynapojednávaní,ktoránesúhlasilasosubstitučným
zastúpením. Z uvedeného podania možno urobiť záver, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
bolo urobené zást. žalovanej v deň pojednávania a to 15.12.2015, že uvedené ospravedlnenie nebolo
dané súdu prvej inštancie dostatočne včas, že dôvod ospravedlnenia - neodkladné pracovné povinnosti,
navyše ešte v deň, kedy sa malo pojednávanie konať 15.12.2015, nemožno akceptovať ako riadne

ospravedlnenie a dôvod na odročenie pojednávania, pričom na strane zást. žalovanej v žiadnom prípade
nejde o vážny, resp. dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, lebo „neodkladné pracovné povinnosti“
na strane zást. žalovanej, navyše v deň, kedy sa malo pojednávanie konať, je neakceptovateľný a
účelový. Navyše, v ospravedlnení nie je uvedený deň, kedy sa zást. žalovanej a žalovaná dozvedeli o
tomto dôvode. Súd preto pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej zást., ktorí

boli riadne predvolaní na pojednávanie súdu, na pojednávanie sa nedostavili, nepožiadali o odročenie z
dôležitého dôvodu, pričom súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a vo veci rozhodol.
Na strane žalovanej a jej právneho zást. nešlo o nepredvídateľné prekážky, ktoré vznikli na ich strane,
ani čo do závažnosti, rozsahu a ktoré by sa mohli podradiť pod aspekt ospravedlniteľnosti.

15. Výhrada žalovanej, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, sú neopodstatnené.
Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pokiaľ by išlo o súdom vykonané dokazovanie, vyhodnotenie dôkazov a jeho právneho
posúdenia.

16. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo dostatočné na úplné zistenie skutkového stavu,
pričom žalovaná v odvolaní neuvádza , aký konkrétny dôkaz súd nevykonal, ktorý bol ňou navrhovaný a
to taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, to zn. neoznačila dôkaz,
ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a rovnako neuviedla právne významné skutočnosti, ktoré

hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné
a musí ísť vždy len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, t.zn. zistený
skutkový stav podradil pod správnu právnu normu, vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

strán sporu, pričom žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná vetá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).