Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314219822.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v konaní o určenie otcovstva

a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej P. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XX, D.,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce soc. vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, oddelenie
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Krátka 1, Senec, na návrh matky: I. V.G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom D. XX, D. zastúpenej JUDr, Zuzanou Martincovou, advokátkou so sídlom Radničné námestie
1, Pezinok proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (domnelý otec): I. T., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom T. XX, E. J. zastúpenému JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou so sídlom ul. 289.
augusta č. 5, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že I. T., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej P. V., nar. XX.XX.XXXX z matky I. V., nar.
XX.XX.XXXX.

II. Súd schvaľuje dohodu rodičov ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej P. V., nar. XX.XX.XXXX
v nasledovnom znení:

„Maloletá P. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú P. V.G., nar. XX.XX.XXXX a spravovať jej majetok je oprávnená matka.

Otec I. T., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej P. V., nar. XX.XX.XXXX mesačne
sumou140Europočnúcdňom02.09.2014,krukámmatky,vždydo15dňatohoktoréhomesiacavopred.

Zročné výživné na maloletú P. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.09.2014 do 31.03.2017 v sume
4.335,33 Euro je otec povinný splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 100 Euro mesačne,

počnúc dňom 01.04.2017, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.“

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 02.09.2014 sa matka I. V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“)
domáhala, aby súd určil, že I. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „domnelý otec“), je otcom maloletej P.

V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) a súčasne žiadala, aby súd zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky a domnelému otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou
500 Euro splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 1999 sa spoznala s domnelým otcom v bare, ktorý on
navštevoval a kde matka pracovala ako barmanka. Postupne sa spriatelili a stretávali sa aj intímne
niekoľko mesiacov. Keď matka zistila, že je tehotná a je v 3. mesiaci, domnelý otec ju telefonicky

kontaktoval. Po oznámení, že je tehotná, ostal domnelý otec prekvapený a viac sa matke neozval. Matka
mala vzťah s iným mužom a keď sa jej narodila dcéra P., s týmto mužom sa dohodla, že požiada o
DNA testy. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala matka pohlavný styk s domnelým otcom
a aj s pánom C. Z.. V roku 2003 pán Z. požiadal o testy DNA na určenie otcovstva, ktoré dokázali,
že na 99 % nie je otcom maloletej. Po narodení maloletej domnelému otcovi oznámila, že maloletá je

jeho dcéra. Navrhla mu vykonať DNA testy, čo však domnelý otec odmietol, pričom odvtedy neboli v
kontakte. Od roku 2010 je matka vydatá za manžela, s ktorým má syna a ktorý akceptuje aj maloletú.
Domnelého otca začala vídať v Senci, pričom sa s ním z rodinných dôvodov v roku 2013 skontaktovala
a to prostredníctvom SMS správy. Keďže domnelý otec reagoval kladne, pristúpila matka na stretnutie
s ním. Od leta do decembra 2013 sa s ním stretla niekoľkokrát v jeho dome, pričom ho oboznámila,
že maloletá je jeho dcéra. Od apríla 2014 domnelý otec kontakty s matkou prerušil. V auguste 2014

mu však matka oznámila, že žiada o určenie otcovstva a testy DNA, pretože maloletá mala zdravotné
problémy, liečba bola dlhodobá a náročná, pričom DNA by pomohlo nájsť odpovede i pre ňu. Matka
ďalej uviedla, že pracuje ako opatrovateľka sociálnych služieb pre mesto Senec s hrubým príjmom 469
Euro, je vydatá a zo spoločného manželstva s jej manželom pochádza syn, ktorý ma 9 rokov, pričom jej
manžel sa spolupodieľa na výchove maloletej.

3. Domnelý otec sa k návrhu matky na určenie jeho otcovstva k maloletej vyjadril písomne dňa
21.04.2015, kde nepoprel okolnosti, za ktorých sa spoznal s matkou, no vzhľadom na časový odstup
si nepamätal presné časové obdobie. Potvrdil, že v minulosti udržiaval s matkou intímny pomer, avšak
nevedel uviesť kedy presne, vedel však, že v tom čase udržiavala súčasne intímny pomer aj s inými

mužmi, a to nielen s p. Z.. Uviedol, že medzi ním a matkou nešlo o žiadny vážny vzťah. Poprel tvrdenie
matky, že ho kontaktovala v čase jej tehotenstva, navyše mu túto skutočnosť ani neoznámila a tiež
poprel, že sa odmietol podrobiť testom DNA. Potvrdil však to, že ho matka skontaktovala v priebehu roku
2013 a koncom tohto roka mu oznámila, že by mal byť otcom maloletej P., čo nepovažoval za pravdivú
skutočnosť. Domnelý otec uviedol, že pokiaľ je maloletá jeho dcérou a matka mu túto skutočnosť tajila

takmer 14 rokov, je pochopiteľné, že z takejto informácie a konania matky, je v šoku. Domnelý otec
poukázal na to, že má dve maloleté dcéry, o ktoré sa domnelý otec riadne stará, je s nimi v dennom
kontakte, má s nimi blízky a osobný vzťah, napriek tomu, že s ich matkou je od roku 2003 rozvedený.
Na výživu mal. dcéry C., nar. XX.XX.XXXX, prispieva mesačne sumou 2 500,- SK a na výživu dcéry E.
sumou 2 000,- SK. Zároveň dodal, že nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, hnuteľného majetku

a ani podielu v obchodnej spoločnosti, pričom sa živí príležitostnými brigádami a problém mu robí aj
platenie výživného na svoje dve dcéry.

4. Súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 08.10.2015, za prítomnosti účastníkov konania,
pripustil zmenu petitu (§ 95 O.s.p.) ohľadom výšky výživného v nasledovnom znení: „odporca (domnelý

otec) je povinný prispievať na výživu maloletej P., výživným 350 Euro mesačne od 02.09.2014, splatných
vždy k 15. dňu v mesiacu vopred a to k rukám matky maloletej“.

5. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa, predloženými listinami: rodným listom maloletej P., nar. XX.XX.XXXX, oznámením

o narodení detí domnelého otca (mal. C. a E.), Znaleckým posudkom z odboru genetiky (analýza DNA)
č. 50/2016 vypracovaným Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., oboznámil sa s Dohodou rodičov o
úprave práv a povinností k maloletej P. zo dňa 30.03.2017, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté
a označené dôkazy a za preukázané mal nasledovné skutočnosti:

6. Z rodného listu maloletej P. súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke I. V., nar. XX.XX.XXXX,
pričom jej otec nebol v rodnom liste uvedený.

7. Z výpovede matky vyplývalo, že s domnelým otcom v mesiacoch október, november 2000 udržiavala
milenecký pomer 1 - 2 krát mesačne a v rovnakom čase mala intímny styk aj s inými, viacerými mužmi.

Uviedla, že sa intímne stýkala aj s viacerými tromi, štyrmi mužmi v rovnakom období len do 09-10/2000,
pričom nešlo o vážne, ale len sexuálne známosti. Tieto konkrétne okolnosti si matka dobre pamätala, a to
aj podľa záznamov zo zápisníka, ktorý si viedla od septembra 1999. Neskôr, v decembri 2000 a v januári
2001, práve v rozhodnom čase pre počatie maloletej, sa intímne stýkala už len s domnelým otcom a sp. Z.. Matka vylúčila, že by v tomto rozhodnom období súložila aj s inými mužmi. Vo februári 2000 jej
zomrel otec a asi o tri týždne na to sa dozvedela, že je tehotná. Od úmrtia otca nemala navrhovateľka
do narodenia dcéry intímny pomer už so žiadnym mužom. Asi v roku 2003 sa zase začala s domnelým

otcom stretávať, a aj intímne a tento vzťah trval asi rok. Matka ďalej uviedla, že domnelého otca žiadala,
aby išiel na testy DNA s tým, že to ona zaplatí, čo však domnelý otec odmietol. Po narodení dcéry P. si
matka najskôr myslela, že jej otcom je p. Z. a z toho dôvodu aj podala návrh na určenie jeho otcovstva,
ktorý následne zobrala späť, keďže testy DNA jeho otcovstvo vylúčili. V roku 2005 sa matke narodil
s mimomanželského vzťahu syn, s ktorého otcom neskôr uzatvorila manželstvo, ktoré trvá doposiaľ.

Dôvod, prečo otcovstvo maloletej P. neriešila hneď po jej narodení bol ten, že riešila rôzne iné problémy
akonapr.najskôrdedičskékonaniepozomrelomotcovi,následnesajejnarodilvroku2005synamusela
sa venovať starostlivosti o 2 malé deti, neskôr to už ani neriešila, až kým sa nezačala s domnelým otcom
opätovne stretávať v rokoch 2007-2008. Neskôr bol ďalším dôvodom, pre ktorý matku utvrdil v tom,
že domnelý otec je biologickým otcom maloletej, bola podoba maloletej na domnelého otca, na čo ju
upozornili aj iný ľudia, dokonca aj bývala manželka domnelého otca, pretože sa maloletá P. podobá aj

na jeho dve dcéry C., nar. XXXX a E., nar. XXXX.

8. Z výpovede domnelého otca vyplývalo, že hoci si podrobnosti nepamätal, milenecký vzťah s matkou
nepoprel avšak spochybňoval, že by mal byť otcom maloletej P.. Uviedol, že k intímnym kontaktom s
matkou dochádzalo v čase, keď bol ešte ženatý s predchádzajúcou manželkou. Jeho manželstvo bolo

rozvedené v roku 2003 a z tohto manželstva sa narodili dve dcéry, o ktoré sa vždy staral, vodil ich do
školy, k lekárovi a podobne. Poprel, že by mu matka po narodení mal. P. oznámila, že maloletá je jeho
dcéra a dozvedel sa o tom až z SMS správy, ktorú mu matka zaslala až v roku 2013. Ďalej uviedol, že v
období, kedy matka pracovala v bare DODO CAR v Senci, udržiavala pohlavný styk nielen s ním, ale s
viacerými mužmi (Y., Č., „.X. - X.), avšak domnelý otec nevedel presne časovo ustáliť, kedy konkrétne

s matkou vykonal pohlavný styk. Vedel že navrhovateľka má dieťa a myslel si, že otcom je p. Z..

9. Vzhľadom na sporné vyjadrenia, matka a domnelý otec navrhli, aby súd v danej veci nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, analýza DNA.

10. Kolízny opatrovník maloletej (ÚPSVaR Pezinok) sa písomne k návrhu nevyjadril, pričom v konaní
k veci uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo v rodnom liste uvedeného otca a na
základevyššieuvedenýchspornýchskutkovýchokolností,sapripojilknávrhunavykonanienavrhnutého
znaleckého dokazovania.

11. Zo Znaleckého posudku č. 50/2016, vypracovaného Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc.
súdnym znalcom z odboru genetiky, analýza DNA súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania
vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo domnelého
otca voči vyšetrenej maloletej, pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva mala číselnú hodnotu
99,999999%, čím je jeho otcovstvo za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou,

ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

12. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

13. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

14.Podľa§94ods.2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

15. V zmysle zákonnej úpravy návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že
v rozhodujúcom období došlo medzi matkou a domnelým otcom k súloži a neexistujú závažné okolnosti,

ktoré by otcovstvo vylučovali. Skutkovým základom domnienky podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine je
preto vykonanie súlože medzi označeným mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o túto spornú skutočnosť, zaťažuje v konaní o určení otcovstva navrhovateľa, t.j. v tomtoprípade matku a naopak účastníka, proti ktorému návrhu smeruje, zaťažuje povinnosť preukázať, že k
súloži v tomto rozhodnom čase nedošlo, resp. pokiaľ aj došlo, existujú také závažné okolnosti, ktoré
otcovstvo vylučujú. Potom v prípade, ak sa súlož medzi matkou a domnelým otcom nepreukáže, súd

návrh na určenie otcovstva zamietne. V opačnom prípade ak sa, či už prostredníctvom dôkazov alebo na
základe zhodných tvrdení účastníkov konania, o pravdivosti ktorých nemá súd pochybnosti, preukáže,
že v rozhodnom čase prišlo k súloži, môže domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine,
vyvrátiť len preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo a odôvodňujúcej záver, že muž, ktorý
s matkou v rozhodnom čase súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa (napr. preukázanie, že

žena už v čase súlože bola tehotná alebo že muž je neplodný,...). Tvrdenie o tom, že súlož nebola
dokončená alebo že bol použitý prezervatív takouto závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo nie je
a rovnako ani preukázanie skutočnosti, že matka mala pohlavné styky v rozhodnom čase aj s inými
mužmi, ktorá domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine nevylučuje, iba spochybňuje.
Vzhľadomnato,žekonanieourčenieotcovstvajevzmysle§35a36Civilnéhomimosporovéhoporiadku
(ďalej len „CMP“), konaním mimosporovým, ovládaným zásadou oficiality, je súd povinný zistiť skutočný

stav veci a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Preto, ak v konaní o
určenie otcovstva domnelý otec tvrdí, že otcom dieťaťa nie je, aj keď je vykonanie súlože medzi ním a
matkou preukázané, resp. nie je sporné a zároveň za otca označí iného muža, s ktorým mala matka
v rozhodnom čase pohlavný styk, takéto tvrdenia nemôžu ostať bez povšimnutia a potom zákonná
domnienka otcovstva svedčí nielen označenú domnelému otcovi, ale aj týmto mužom. Za takého stavu

je žiaduce, aby súd zvážil na zistenie skutočného stavu veci znalecké dokazovanie.

16. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov
konania, mal súd za preukázané, že k intímnym stykom medzi domnelým otcom a matkou maloletej P.,
prišlo v období v rozhodujúcom období podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine pre počatie dieťaťa, tzn. v

dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, konkrétne cca medzi
24.10.2000 a 24.02.2001. Nebolo sporným, že v tomto čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, mala matka pohlavný styk s domnelým otcom (10-11/2000) a
tiež aj s p. Z. (12/2000 - 01/2001). Uvedeným mužom potom svedčila domnienka otcovstva, pričom u
p. Z. bola táto domnienka vyvrátená vykonanými testami analýzy DNA, ktoré jeho otcovstvo vylúčili.

Domnelý otec síce označil aj ďalších mužov, s ktorými mala mať matka v rozhodnom období pohlavný
styk(Y.,Č.,„.T.),avšaktietojehotvrdeniabolispornéažiadnymidôkaznýmiprostriedkami ichpravdivosť
nepreukázal. Vzhľadom na uvedený skutkový stav mal súd za potrebné vykonať ohľadom zistenia
otcovstva domnelého otca k maloletej P., ktorému svedčí domnienka otcovstva podľa § 94 ods. 2
Zákona o rodine, znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, analýza DNA, z ktorého záverov

súd vychádzal a podľa ktorého bolo otcovstvo domnelého otca k maloletej P. prakticky dokázané.

17. Súd preto s ohľadom na uvedené skutočnosti, určil podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, že otcom
maloletej P. V., nar. XX.XX.XXXX narodenej z matky I. V., nar. XX.XX.XXXX, je I. T., nar. XX.XX.XXXX.

18. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

19. Podľa § 111 písm. b) a c) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

20.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

24. Podľa § 65 ods. Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

28. Konanie o určenie otcovstva je ex lege spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností podľa § 111 písm. b) CMP a o výžive maloletého podľa § 111 písm. c) CMP.

29. Matka ohľadom pomerov maloletej dcéry P. uviedla, že je žiačkou 8. ročníka ZŠ v Senci, trpí akútnou
formou akné, je liečená v nemocnici, absolvuje pravidelné lekárske prehliadky každé 3 mesiace u
špecializovanej lekárky v Bratislave. Musí užívať špeciálne krémy a užívať z tohto dôvodu antikoncepciu;
matka musí používať špeciálne pracie prášky. Pre tento zdravotný stav sa musela prestať venovať
hádzanej. Ďalej uviedla, že v roku 2016 mal. dcéra podstúpila chirurgický zákrok - odstránenie slepého

čreva, nosí zubný strojček a okuliare. Bežné náklady maloletej vyčíslila mesačne v sume 425 až 430
Euro. Nakoľko matka so svojim manželom kúpili rodinný dom a za tým účelom vzali hypotekárny úver,
došlo aj k zníženiu bežných výdajov maloletej na sumu 300 Euro mesačne, pričom priemerné mesačné
výdavky maloletej predstavujú náklady na školu 42 €/ročne + pomôcky 5 €/mesačne; drogéria 10 €/
mesačne; pomerné náklady na bývanie (plyn, voda, TV, rozhlas,...) spolu cca 42 €/mesačne; stravu 124

€/mesačne; náklady na mobil 10 €/mesačne; poplatky a výdaje spojené so špeciálnou starostlivosťou
z dôvodu zdravotných problémov (akné,...), na špeciálne krémy, zdravotné pomôcky, lieky 8,77 €/
mesačne; oblečenie, obuv 15 €/mesačne; kaderník, cestovné, voľno časové aktivity, .... cca 35 €/
mesačne. Ako mimoriadne výdavky matka uviedla výdavky za zubný strojček v sume 171 Euro; okuliare
73 Euro, nábytok v detskej izbe v sume 300 Euro a poplatok za cestovný pas v sume 13 Euro.

30. Matka ohľadom svojich pomerov uviedla, že spolu s manželom vlastnia byt, v ktorom toho času
bývajú príbuzný, ktorí uhrádzajú poplatky a náklady spojené s užívaním bytu a ďalej vlastnia rodinný
dom, na ktorý splácajú úver v sume 400 Euro mesačne a ďalší úver s mesačnou splátkou v sume
216 Euro. Vlastnia auto značky Citroen Picasso, rok výroby 2002. Matka pracuje v trvalom pracovnom

pomere na dobu neurčitú, s príjmami mesačne 450,- eur v Senci. Manžel matky pracuje v Doprastave
Bratislava s príjmom cca 900 Euro mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi S. D.,
nar. v roku XXXX.

31. Domnelý otec ohľadom svojich pomerov uviedol, že je zamestnaný od februára 2016 na dobu

neurčitú v spoločnosti BOJA COMPANY s.r.o. s príjmom cca 435 Euro mesačne. Nevlastní žiadny
nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dcéram z
predchádzajúceho manželstva, plnoletej C., nar. XXXX, ktorá toho času študuje na strednej škole a má
v pláne pokračovať v štúdiu na vysokej škole a na ktorú platí výživné 82 Euro/mesačne a maloletej E.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou strednej školy a na ktorú platí výživné 66 Euro mesačne.

32. V priebehu konania, na základe záverov znaleckého dokazovania, uzatvorili matka a domnelý otec
dňa 30.03.2017 Dohodu o úprave práv a povinností k maloletej P., podľa ktorej sa maloletá zverí do
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal platiť maloletejvýživné v sume 140 Euro mesačne, počnúc dňom 02.09.2014, k rukám matky a to vždy do 15. dňa
mesiaca vopred s tým, že zročné výživné za obdobie od 02.09.2014 do 31.03.2017 v sume 4.335,33
Euro zaplatí v splátkach po 100 Euro spolu s bežných výživným, počnúc dňom 01.04.2017 a to k rukám

matky pod následkom straty výhody splátok, a žiadali, vrátane kolízneho opatrovníka maloletej, ktorý
uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd uvedenú rodičovskú dohodu schválil.

33. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne
rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, a

to pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak
uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná, pričom pri jej schvaľovaní sa súd
spravuje tými istými zásadami, ako keby sám rozhodoval o ich úprave.

33. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. je skutočnosť,

že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V takom prípade súd určí, ktorému z rodičom zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať majetok, prípade schváli ich dohodu
o určení, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

34. V konkrétnom prípade nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto bola
naplnená podmienka stanovená § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., na základe čoho sa rodičia
maloletého dieťaťa mohli kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností, tzn. ktorému
z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

35. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností (§ 28 ods.
1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z.). Vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o
určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo
mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a

možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Pri
určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, ale musí sa vychádzať z individuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, pričom na uvedené skutočnosti treba
prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Výživné by však nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča alebo k snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. V konaní o

určení výživného je potrebné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné, výdavky
spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými
vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými
plneniami a výdavkami na výkon povolenia a pod.. Zároveň však platí, že na zadlženie povinného rodiča
z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so obstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty,

nemôže súd prihliadať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisia od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,
schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a podobne. Ide o fyzickú a duševnú
vyspelosť patriacu konkrétnemu dieťaťu a preto nemožno potreby dieťaťa generalizovať.

36. Ako už bolo uvedené, ak rodičia spolu nežijú, čo je daný prípad, musí súd rozhodnúť aj o sústavnej

a dôslednej starostlivosti rodičov o výživu dieťaťa, resp. schváliť v tomto smere dohodu rodičov. Hoci je
dohoda rodičov o výživnom prejavov vôle rodičov dieťaťa, nesmie byť v rozpore s príslušnými zákonnými
kritériami, a preto súd pri schvaľovaní dohody rodičov o výživnom posudzuje možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov vo vzťahu k potrebám dieťaťa tak, ako keby o tejto povinnosti rodičov
rozhodoval sám.

37. Dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej P. V.B., založená na zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok,
vychádza z doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, kedy sa o maloletú starala výlučne jej matka,
pričom v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti a dôvody, pre ktoré by sa doterajšie výchovné

prostredie maloletej malo zmeniť a domnelý otec neprejavil o takúto zmenu ani záujem.
Rovnako aj dohoda rodičov ohľadom výživného, zohľadňuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery
otca a osobnú starostlivosť matky o maloletú, vo vzťahu k jej potrebám.Nakoľko uzavretá rodičovská dohoda je výsledkom konsenzu rodičov a je aj v záujme maloletého
dieťaťa, súd túto dohodu rodičov schválil.

38. V prípade podstatnej zmeny pomerov v potrebách dieťaťa alebo príjmoch rodičov, môže súd
aj bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo schválenú dohodu o výkone
rodičovských práv a povinnosti, resp. rozhodnutie o určení výživného alebo dohodu o výživnom, zmeniť.

40. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

43. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli (§ 49 CMP
v spojení s § 52 CMP). Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli a preto súd

podľa § 52 CMP o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania, nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.