Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/703/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711201055.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocates.r.o.,Pribinova25,81109Bratislave,IČO:36865141,protipovinnému:H.L.,B..XX.X.XXXX,
X. XXX XX X. Č.. XX, C. T., o vymoženie 771,49 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.2.2016, č.k. 6Er/34/2011-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.2.2016, č.k.
6Er/34/2011-15 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 19.10.2010, sp. zn. SR 9689/10. Dňa

21.1.2016 doručil oprávnený na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom
uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto
exekúcia. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi, ktorý
navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli

dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby
podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na
uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel

k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Citoval §
4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 30.10.2009
a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej zmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu
796,49 eura. V zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade ak

veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstvavo výške max. 30 % istiny. Taktiež podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového
a šekového, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať
6 % úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil

aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky sú v hrubom rozpore s § 48
ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového. Ďalej súd uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a
zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že v konaní,
v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na § 17 ods. 3 zákona

o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť, pretože nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu
zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách od 1.1.2011 do 30.4.2014 a jedinou sankciou
za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Nie je ani jasné, ako by pri zmenke mal

nachádzací súd prihliadať na nemožnosť vyhotovenia zmenky v prípade, že zmenka sa vyhotoví so
všetkými platnými náležitosťami zmenky ako cenného papiera. Samotná neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou nemôže cenný papier - zmenku urobiť nevykonateľnou.
Preto zákonodarca riešil túto situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia
voči dlžníkovi zodpovednosťou za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Dlžník preto voči veriteľovi má

námietku nároku na náhradu škody, ak mu v dôsledku zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru
bola spôsobená škoda veriteľom. Takúto námietku mohol dlžník v rozhodcovskom konaní uplatniť.
Uviedol, že doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na
neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť
jej nevykonateľnosť. Iba zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu

škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky
zmenečníka súd nemohol na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť
zmluvy o úvere. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu
práva zo zmenky. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal
na to, že s povinným uzavrel dňa 30.10.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície
spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený v danom prípade
pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania
a trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu
patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú

vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho
súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že
v zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný vyhlásil, že sa oboznámil
a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej
žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z uvedeného oprávnenému vyplynulo, že predmetná

zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K tvrdeniam
súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskejdoložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov.Prijatieargumentáciesúdubyznamenalopredodávateľajediné,atoúplnéznemožnenievyužitia
rozhodcovského konania. Mal za to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to

jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným

ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.10.2009 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 58,- eur zvýšený o poplatok vo výške
346,- eur, t.j. celkovú sumu 696,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní

je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo
dňa 19.10.2010, č. SR 09689/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2010 a vykonateľnosť dňa
11.11.2010.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1

Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „Podmienky“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú
doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté
v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný

exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský
rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.15. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 15
Podmienok ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemal žiadnu
účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v
množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv oprávneného.

16. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú doložku, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre

exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľského.

18. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak,

že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Veriteľjetýmúčastníkomkonania,
ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní
nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému -
povolanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému

poskytnutý na účely povolania. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by povolanie
povinného bližšie identifikovali.

19. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,

je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od

23.12.2015pretovzťahujeajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovelyzákonač.438/2015Z.z.

20. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).