Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111232499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne X.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., X. X,
proti žalovanému v l./: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2 a
žalovanému v 2./: Okresný úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o zaplatenie 463,18
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16.10.2015 č.k.
38C/30/2013 - 226 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 463,18 eur z titulu neuhradeného osobného príplatku, ktorý
jej nebol vyplatený predchádzajúcim zamestnávateľom Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Košice.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia doplatku
osobného príplatku za obdobie trvania jej štátnozamestnaneckého pomeru od 15.11.2010 do 30.06.2011

v sume pôvodne 648,75 eur. Dňa 05.10.2011 jej bola vyplatená časť tejto sumy vo výške 185,57
eur. Nárok žalobkyne posúdil podľa § 89 ods. 1, 2 zákona č.400/2009 Z.z. o štátnej službe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29.12.2010, podľa ktorého štátnemu
zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100
% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok
možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32. Žalobkyňa bola u žalovaného vymenovaná do stálej

štátnej služby pre služobný úrad Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice do
funkcie krajský radca na odbore kontrola, sťažností a petície, vnútorný audit od 13.05.2005. Pôvodný
služobný úrad pravidelne v rozhodnutiach žalobkyni oznamoval výšku a zloženie funkčného platu
pozostávajúci z jednotlivých zložiek, ktorý jej mal byť vyplácaný, pokiaľ nedôjde k zmene pomerov.
Jednotlivými rozhodnutiami s účinnosťou od 01.07.2005 jej bol priznaný osobný príplatok vo výške
2.000,- Sk mesačne (66,39 eur), s účinnosťou od 01.02.2007 vo výške 2.600,- Sk mesačne (86,30 eur),
s účinnosťou od 15.11.2010 vo výške 0,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2011 vo výške 20,-

eur mesačne a napokon, rozhodnutím zo dňa 16.05.2011 s účinnosťou od 10.05.2011 jej bol osobný
príplatokzdôvodudisciplinárnehokonaniaodňatý.Súdprvejinštancieuviedol,ževsporochozaplatenie
mzdy, alebo jej časti je rozhodujúce, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na ňu, vyplývajúce
zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či jenávrhom uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (vtedy
ide o nárokovú zložku mzdy) alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného
rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (nenároková zložka mzdy). Pre nenárokovateľnú zložku

mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca rozhodnutím zamestnávateľa
o jej priznaní zamestnancovi. V takom prípade má rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok.
Či zamestnávateľ rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať rozhodnutie obsah, záleží v
prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo /31/2009). Osobný príplatok patrí medzi nenárokovateľné zložky

mzdy, a je plne závislý od vôle zamestnávateľa, pričom tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky
nárokovateľným po celú dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru, keďže zákon č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe nestanovuje žiadne podmienky jeho odobratia, prípadne jeho zníženia, ale ani
viazanosť na dôvody priznania. Osobný príplatok je nárokovateľný na vyplatenie len počas trvania jeho
priznania a v tejto výške, nie však v prípade jeho odobratia, či zníženia. Jediným kritériom na jeho
priznanie a vyplatenie je úroveň kvality plnenia služobných úloh príslušným zamestnancom. Žalovaný

ako zamestnávateľ mal právo rozhodnúť o tom, či vôbec prizná a v akej výške žalobkyni osobný
príplatok alebo jej ho odníme v závislosti od úrovne plnenia jej pracovných úloh. Nakoľko žalobkyňa
bola počas obdobia od 15.11.2010 do 30.06.2011 opakovane práceneschopná, bolo jej za obdobie keď
pracovala a plnila si svoje pracovné úlohy vyplatená v rámci mesačnej mzdy alikvotná časť osobného
príplatku, následne aj na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2011 o tom, že odňatie osobného príplatku z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov nebolo v súlade s § 89 zákona č.400/2009 Z.z., jej bol doplatený zvyšok
dlžného osobného príplatku v celkovej výške 263,62 eur. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením
žalovaného, že počas práceneschopnosti žalobkyne jej bol vyplatený osobný príplatok v alikvotnej
čiastke a rovnako aj za obdobie od 10.05.2011, odkedy bol osobný príplatok odňatý pre disciplinárne

konanie a rovnako aj z dôvodu, že osobný príplatok je nenárokovateľná zložka mzdy. Súd prvej inštancie
preto mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, žeby zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu
alebo neoprávnenému výpočtu a následnému vyplateniu osobného príplatku za obdobie od 15.11.2010
do 30.06.2011, resp. že by postup žalovaného bol v rozpore s ustanoveniami zákona o štátnej službe
a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože si náhradu trov

žiaden z účastníkov neuplatnil.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Odvolateľka v odvolaní opisuje obsah svojho žalobného návrhu, namieta nesprávnosti v tvrdení
žalovaného na pojednávaní dňa 30.04.2015. Uvádza, že k žalobnému návrhu predložila listinné dôkazy,

pričom žalovaný na pojednávaní vo veci 21.11.2014 nepoprel jej nárok. K procesnému pochybeniu
súdu pri postupe a vedení konania došlo tým, že sa z objektívnych dôvodov nemohla zúčastniť na
pojednávaní 30.04.2015, pretože sa nevedela justičnej stráži preukázať dokladom o totožnosti. V podaní
z dňa 27.05.2015 označila dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. K procesnému pochybeniu súdu pri postupe
a vedení konania malo dôjsť podľa jej názoru aj tým, že nepripustil jej návrh na zmenu žaloby. Za

pochybenie považuje aj to, že súd prvej inštancie sa oboznámil s dôkazmi zo spisu 40C/267/2011.
Domnieva sa, že vykonané dokazovanie bolo neúplné a skutkový stav bol zistený neúplne. Tvrdí, že
nebolo preukázané, či a akým spôsobom došlo z jej strany k takému zníženiu úrovne kvality plnenia
služobných úloh, že bolo relevantné pristúpiť k odňatiu osobného príplatku. Navyše k odňatiu osobného
príplatku došlo v čase, keď žalobkyňa podala sťažnosť doručenú na Ministerstvo dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja SR dňa 04.05.2011, čím malo byť porušené ust. § 5 zákona o štátnej službe. Po
podaní sťažnosti bola postihovaná disciplinárnym konaním a písomnými upozorneniami, preto navrhuje,
aby krajský súd zrušil rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozsudok potvrdiť. Poukazuje na svoje

predchádzajúce vyjadrenia vo veci. Uvádza, že po nástupe nového prednostu bol žalobkyni aj ostatným
zamestnancom odobratý osobný príplatok z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov úradu, ale
po prešetrení sťažnosti žalobkyne bol jej ako aj ostatným zamestnancom za obdobie, za ktoré im
bol osobný príplatok odobraný, vyplatený v alikvotnej čiastke k odpracovaným dňom. Žalobkyňa vobdobí, kedy jej bol odobratý osobný príplatok z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola
viackrát práceneschopná a z toho dôvodu jej mohlo byť vyplatený osobný príplatok v plnej výške,
ale v alikvotnej čiastke. Žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 185,37 eur, ktorá tvorí alikvotnú čiastku

za odpracované dni v období od 15.11.2010 do 30.06.2011. Žalovaný sa domnieva, že dôvody, pre
ktoré bolo žalobkyni uložené upozornenie na porušenie služobnej disciplíny, na základe ktorého jej bol
odobratý osobný príplatok, ako aj dôvody pre uloženie ostatných upozornení, sú predmetom žaloby o
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa nemôže žiadať vyplatenie osobného
príplatku, ktorý jej bol odobratý na základe upozornenia na porušenie služobnej disciplíny, pretože

skúmaním týchto dôvodov je predmetom iného súdneho sporu. Žalobkyni bolo viackrát aj osobne aj
písomne vysvetlené, že nemôže byť vyplatená celá suma osobného príplatku, pretože bola viackrát
práceneschopná a plat sa kráti úmerne k odpracovaným dňom. Aj keď žalobkyňa nepoprela, že jej môže
byť krátená suma z dôvodu práceneschopnosti, žiadala predvolať svedkov, ktorí boli vypočutí aj vo veci
pod sp.zn. 40C/267/2011. Podľa názoru žalovaného predmetom žaloby v tejto veci nebolo skúmanie,
či bolo žalobkyni upozornenie na porušenie služobnej disciplíny uložené právom alebo nie, pretože to

je predmetom iného súdneho sporu a žalobkyňa už v žalobe žiadala vyplatiť sumu, ktorej výpočet tvoril
úplne iný základ ako ten, ktorý uviedla na pojednávaní 21.11.2014. Žalovaný sa domnieva, že príplatok,
ktorý bol vyplatený v sume 185,57 eur zodpovedá alikvotnej čiastke za odpracované dni.

6. Žalobkyňa v replike k odvolaniu žalovaného opätovne poukazuje na to, že nebyť nesprávneho

úradného postupu žalovaného pri rozhodnutí zo dňa 15.01.2010 o odobratí jej osobného príplatku, by
jej bol aj v mesiaci apríl 2011 ďalej priznaný osobný príplatok v sume 106,50 eur mesačne, ktorý bol
deklarovaný oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.01.2010. Nebyť nesprávneho
úradného postupu prednostu úradu a vykonštruovaných disciplinárnych konaní jej mal byť vyplácaný
od apríla 2011 príplatok vo výške 106,50 eur. Uvádza tiež, že dňa 14.10.2016 nadobudol právoplatnosť

rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 40c/267/2011 - 508 zo dňa 27.01.2016 vo výroku o určenie
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá
a o náhradu mzdy, pretože nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13.08.2016 sp.zn. 5Co/247/2016 - 563.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
platíajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(§470ods.1).Právneúčinkyúkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2
prvá veta).

8. Žalobkyňa podala odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský
súd ako súd odvolací posudzoval jej odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po zistení, že boli splnené
podmienkyprípustnostiodvolania,prejednalodvolacísúdvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,
pretože nebol daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Odvolací súd posudzoval existenciu odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyňa uplatnila. Odvolateľka
namieta existenciu viacerých procesných pochybení v konaní súdu prvej inštancie a vo vzťahu k veci

samotnej namieta, že súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, že z vykonaných dôkazov
nevyvodil správne skutkové zistenia a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

10. K námietkam odvolateľky, ktoré súvisia s namietanými procesnými pochybeniami súdu uvádza

odvolací súd, že rozhodnutie o nepripustení zmeny žalobného návrhu nie je možné preskúmavať,
pretože proti nemu podľa § 202 ods. 3 O.s.p. nebolo možné podať odvolanie. Posúdenie, či konajúci súd
pripustí alebo nepripustí zmenu žalobného návrhu, tak závisí výlučne na jeho rozhodnutí, s prihliadnutím
nahospodárnosťkonania.Predmetomkonaniatakbolaibažalobažalobkynenazaplateniesumy463,18
eur tak, ako to bolo vymedzené v pôvodnej žalobe. Nie je dôvodná námietka žalobkyne proti postupu

súdu prvej inštancie, ktorý neodročil pojednávanie dňa 30.04.2015. Nemožnosť účasti na pojednávaní
z dôvodu, že sa žalobkyňa nevedela legitimovať, je výlučne jej subjektívnym zavinením a v žiadnom
prípade nie je objektívnym dôvodom. Skutočnosť, že sa konajúci súd oboznámil s obsahom spisu
Okresného súdu Košice I sp.zn. 40C/267/2011 nie je v rozpore s procesnými pravidlami pre dokazovaniea ide o taký postup, ktorý je v súlade s právom na spravodlivý proces. Pokiaľ sa konajúci súd oboznámil
s obsahom výpovedi v inom konaní a odmietol vykonať dokazovanie výsluchom tých istých svedkov
z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania, tak takýto postup súdu prvej inštancie je v súlade s

procesnými prepdismi.

11. Pokiaľ sa týka zistenia skutkového stavu je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne
a úplne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre skutkové posúdenie
uplatneného nároku a zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva. Tieto

ustanovenia navyše riadne a dostatočne interpretoval a nedopustil sa pochybenia pri právnom posúdení
veci. V rozsudku ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nedošlo k žiadnym vadám, ktoré sú uvedené
v ust. § 389 CSP a ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú správne, logické a presvedčivé, preto sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

12. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, že osobný príplatok má povahu tzv. nenárokovej
súčasti mzdy a rozhodnutie o jeho výške je v plnej kompetencii zamestnávateľa. Navyše je správna
argumentácia súdu prvej inštancie, ktorý sa stotožnil so záverom žalovaného v tom, že osobný príplatok
patrí zamestnancom iba v alikvotnej časti podľa počtu skutočne odpracovaných dní, a teda nie v plnej

výške tak, ako si to žalobkyňa uplatňovala.

13. Pokiaľ sa týka nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, tie budú predmetom konania
vo veci 40C/267/2011, resp. v konaní, ktoré bude nasledovať po rozhodnutí o neplatnosti okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Vodvolacomkonaníbolažalobkyňaneúspešnáaúspešnýmžalovanýmtrovyodvolaciehokonania
nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).