Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208154.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: N. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., D. XXX/XX, o vymoženie 560 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo dňa 13.05.2016, č. k. 12Er/722/2015-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštan-
cie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 5634/15. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §

44 odsek 2, § 41 odsek 2 písmeno d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 odsek 1, odsek
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rozhodcovskom konaní“), § 52 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek 1 veta prvá, odsek
5, § 54 odsek 1, § 39 Občianskeho zákonníka, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom.

Konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Naviac si ju
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Uviedol, že v zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah. Dospel preto k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako
exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať, vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, preto súd

prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odňal účastníkovi konania
- oprávnenému možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý neobstojí.Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Zdôraznil, že v zmysle
ustanovenia čl. VIII, bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok, Všeobecná úverová banka, a.s.

postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku, pričom to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Mal za
to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na
nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Konštatoval, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej

doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade
interpretačný. Je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na
základe jeho postavenia, súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite, pričom poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v Náleze

Ústavného súdu SR III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007, III. ÚS 171/06 z 5. apríla 2007, ako i dôvodmi
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.03.2015, č. k. 43CoE/85/2016. Záverom
zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený
Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti

predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému
bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 17.10.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 odsek 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch
procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana

a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej
Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej

inštancie dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinného vymoženia sumy 560 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 02.09.2014, sp.
zn. II/2014-2777, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2014 a vykonateľnosť dňa 08.12.2014.Súčasťou spisu je i zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou dňa 06.03.2010 a všeobecné obchodné
podmienky VÚB, a.s. Exekučné konanie v danej veci začalo dňa 30.03.2015.

8. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahu účastníkov je zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou dňa 06.03.2010, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1

Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné
podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 odsek 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

9. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací
súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorého závery sa v otázke

skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012,
sp. zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej,
resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej

veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci

konať (§ 45 odsek 1 písmeno b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc
súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 odsek 1, odsek 2 citovaného
zákona.

10. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybne

preukázané, že účastníci konania dňa 06.03.2010 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom. Rozhodcovská doložka je uvedená v bode II. 4. Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru v nasledovnom znení: Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory
vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom

stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník
vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Podľa názoru
odvolacieho súdu, však takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,

a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a
celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto
namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci,
akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako

celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého

by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať.11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).