Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613224324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne Q. O., A. XX. A., W. Q. M.G., D.
XXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom, advokátska kancelária - JUDr. Ján Buroci, s.r.o.,
so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa a.s.,
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 (adresa na doručovanie : Rastislavova 68, Košice) IČO: 47
231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. januára 2015 č.k. 8C/212/2013-167 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 29.
januára 2015 č.k. 8C/212/2013-167 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C/2741/2012 zo dňa 19. januára 2012. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho trovy konania vo výške 439,88 €
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet

OkresnéhosúduSpišskáNováVessúdnypoplatokzožalobyvovýške99,50€do3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.
januára 2012 sp. zn. 3C/2741/2012 bola Q. O.Č. zaviazaná zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a.s.
Košice sumu 94,09 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €. Rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený 27. júna 2013 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený okresnému súdu

dňa 26. júla 2013.

3. Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že žalovaná (s predchádzajúcim obchodným
menomPrváčesko-slovenskápoisťovňaRapid,a.s.)ažalobkyňauzavrelidňa3.novembra2008poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú i Všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné
podmienky spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti XV s názvom Rozhodcovské konanie
obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku poisťovňa a žalobkyňa ako poistník

sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) svýlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím
jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú

právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.
nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

4. Svedkyňa X. S.B. uviedla, že uzatvárala poistnú zmluvu so žalobkyňou v mieste jej bydliska. Prítomná
bola aj matka žalobkyne a trvalo to všetko asi pol hodinu. Neoboznamovala žalobkyňu s poistnými
podmienkami, lebo ani ona o nich nemala vedomosť, ani o rozhodcovskej doložke. Aj svedkyňa H.Y.
Y., ktorá bola vedúcou obchodnej skupiny u žalovanej, kde pracovala od roku 1998 do roku 2011
tvrdila, že klientov upozorňovali o druhu poistenia, aké nároky im z poistnej zmluvy vyplývajú, a
kedy môžu od zmluvy odstúpiť. Všeobecné poistné podmienky povedali klientom len v skratke, ale o

rozhodcovskej doložke s nimi nerozprávali. Ona sama o rozhodcovskej doložke nevedela a nevedeli
o nej ani iní, pretože ak by o rozhodcovskej doložke vedela, musela by o nej klientov informovať.
Po citácii §§ 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , § 53 ods. 1,2,3 OZ, § 53 ods.
4 písm. r/ OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 40 ods. 1 písm. a/ bodu 3 zákona č. 244/2002 Z.z., § 40 ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z., § 41, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd konštatoval, že poistná zmluva

uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 3. novembra 2008, o nároku ktorej rozhodol rozhodcovský súd
je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je
zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného
registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej
zmluvy, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, že by žalobkyňa pri uzatváraní poistnej

zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Poistná zmluva bola vyplnená na
vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žaloba zo strany žalobkyne je podaná dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 3C/2741/2012 je skutočnosť, že

rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

6. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v čl. XV Všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami

a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa
rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na smernicu
Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod
1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 3 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou

podmienkou, a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa
v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu, je aj v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatná
aj podľa § 39 OZ.

7. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to

tvrdila žalovaná, ktorá pritom poukazovala na Osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa podpísala.
V prvom rade žalovaná nepreukázala skutočnosť, že by žalobkyňa bola riadne oboznámená so
všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobkyňa všeobecné poistné podmienky a Osobitné
zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkamiaj oboznámiť. Z výpovede žalobkyne, ako aj sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k oboznámeniu
so všeobecnými poistnými podmienkami nedošlo. Okrem toho všeobecné poistné podmienky, ako aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.

Je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobkyňou podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že
jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa

podpísala samostatne aj Osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré
sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania
pod číslom 01/2007 tak nemajú charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Za dôkaz o
individuálnosti dojednanej rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, keďže v danom prípade opäť ide o predtlačený
formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť jeho obsah. V Zázname

sa rozhodcovské konanie pritom spomína len v jednej vete, podľa ktorej v prípade vzniku sporov
vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút
rozhodcovského konania.

8. Súd poukázal aj na to, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných

podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní
je oprávnený určiť výlučne žalovaná. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa.

9. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že rozhodcovská doložka v čl. XV

Všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky, lebo nemal právomoc vo veci konať. Preto súd žalobe
žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

10. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 149 ods. 1
O.s.p.. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd aplikáciou § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Z.z.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z..

11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť rozsudok v celom
rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/,c/,d/,e/,f/ O.s.p..

12. Poukázala na to, že vo výroku rozsudku nie je exaktne uvedený dôvod, pre ktorý súd zrušil

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 3C/2741/2012,
vymedzením zákonného dôvodu v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.. Len v odôvodnení rozsudku
súd uvádza, že dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo to, že rozhodcovský súd rozhodol
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. So záverom súdu prvej inštancie žalovaná nesúhlasí, lebo
nemajú oporu v skutkovom stave, vychádzajúc z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho

právneho posúdenia veci. Vyčítala súdu, že porušil zásadu rovnosti účastníkov, lebo predmetom
konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, a
tak žalobca má zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Súd si nesplnil ani povinnosť podľa § 118 ods.
2 O.s.p., lebo z obsahu zápisníc nevyplýva, ktoré skutkové tvrdenie považoval za zhodné a ktoré
zostali sporné. Uviedol, že kreácia rozhodcovského súdu, presnejšie rozhodcov v zmysle Všeobecných

poistných podmienok bola (aj) v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní. Žiaden
právny predpis neustanovoval, že rozhodcovská doložka je ipso iure vždy neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Nevyplýva to ani z judikatúry Európskeho súdneho dvora,
ktorú v dôvodoch označil, či zo Smernice č. 93/13/EHS. Podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky
vymedzuje § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a o tom, čo je podstatná náležitosť rozhodcovskej

doložky rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí ObdoV/73/2003 zo dňa 30. júna
2004, v ktorom judikoval, že takouto podstatnou náležitosťou je explicitne záväzok zmluvných strán
podrobiť sa pri riešení sporov zo zmluvy rozhodcovskému konaniu. Vyčítala súdu, že pred záverom
o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako takej zabudol posúdiť, či boli splnené podstatné náležitostirozhodcovskej doložky podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z.. Nesúhlasila ani so záverom súdu, že
predmetnározhodcovskádoložkanútispotrebiteľa,abyriešilvšetkysporyalebospornénárokyvýlučnev
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka k poistnej zmluve v hore uvedenom znení obsahuje len

dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom
nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti pokračovať v riešení sporu na všeobecnom
súde. Žiadna zmluvná podmienka nebránila žalobkyni v tom, aby v prípade, ak chce žalovať žalovanú,
podala žalobu na všeobecnom „štátnom“ súde. Poukázala na to, že samotná transpozícia smernice
93/13/EHS do Občianskeho zákonníka bola zaťažená hrubou chybou pri preklade tejto smernice do

slovenského jazyka. Vyčítala súdu aj nepreskúmateľnosť rozsudku. Žalovaná niekoľkokrát zdôraznila,
že rozhodcovská doložka v tomto prípade bola obsiahnutá v Osobitných zmluvných dojednaniach
č. 1/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX a opatrená osobitným podpisom oboch zmluvných
strán. Rozhodnutie súdu považovala za arbitrárne. Vytýkala súdu, že neposudzoval kompletné znenie
čl. XV Všeobecných poistných podmienok po predchádzajúcom posúdení, Osobitného zmluvného
dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré obsahuje hmotnoprávnu dohodu o

uzavretí rozhodcovskej doložky. Súd ale ničím nezdôvodnil, že žalobkyňa mala na výber Osobitné
zmluvné dojednanie, či už podpísať alebo nepodpísať, teda rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať.
Poukazovala aj na tú skutočnosť, že súd nevykonal test primeranosti zmluvnej podmienky v zmysle čl.
19 Smernice 93/13/EHS, a nezabezpečil si ani objasnenie skutkového stavu potrebného na vyslovenie
právneho záveru o hrubom nepomere o právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedla,

že súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, lebo o trovách konania mal rozhodnúť až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Naviac súd nesprávne priznal žalobkyni aj odmenu za
vyjadrenie k odvolaniu dňa 20. februára 2014, ktorý nie je úkonom vo veci samej, za ktorý patrí náhrada
podľa § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žiadala
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na
základe prijatia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Základnou zásadou spotrebiteľskej zmluvy je,
že nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu
práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou (takejto) neplatnosti.

Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Po citácii § 53 a § 53a OZ žalobkyňa konštatovala, že
zo zisteného skutkového stavu možno konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť práv a povinností
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.). Tento
nedostatok nebolo možné odstrániť ani dodatkami k Všeobecným poistným podmienkam, a to hlavne,

pokiaľ (by) išlo o dodatky jednostranné bez toho, aby bolo preukázané, že sa s nimi spotrebiteľ
vôbec oboznámil a porozumel im. Prípadné dodatky totiž nemôžu konvalidovať absolútne neplatné
rozhodcovské doložky. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť.
Rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neplatnú i s odkazom na čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/

EHS, a teda § 53 OZ pre hrubý rozpor s dobrými mravmi (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.).

14. Poznamenala, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV Všeobecných poistných podmienok
bolaužopakovanevyhodnotenározhodnutiamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyakoneprijateľná,
a to uzneseniami Najvyššieho súdu 3Cdo/122/2011, 2Cdo/245/2010, 6Cdo/1/2012, 2M Cdo/1/2012.

15. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej bolo doručené žalovanej.

16. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval strany sporu v zmysle § 382 CSP, aby sa písomne
vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 52, § 53 OZ v znení účinnom do 31. decembra 2007, § 45

ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodnutí vo veci
neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z..

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedla, že uvedenú výzvu berie na vedomie a
nenamieta aplikáciu uvedených ustanovení na danú vec. Žalovaná sa k výzve súdu nevyjadrila.18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len CSP),
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 389 CSP a § 380 ods. 1,2 CSP a ohľadne rozsudku z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/ O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. marca 2007 o 12.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22. marca 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1,3 CSP.

21. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie pred 1. júlom 2016, a preto odvolací
súd dôvody odvolania, ako aj prípustnosť odvolania posúdil podľa príslušných ustanovení O.s.p..

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. 1.7.2016.

23. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie žalovanej bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

25. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo
za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

26. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.

a/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ustanovenie § 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovenie § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t.j., že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
ustanovenie§205ods.2písm.f/O.s.p.,t.j.,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí

byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odvolaciemu dôvodu v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných

predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie
procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a ich dôsledok
sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci
samej.28. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
avšak samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,
musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za

právnevýznamnéaďalej,ževždymusíísťlenoskutočnostiadôkazyuplatnenéužvkonanípredsúdom.

29. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po stránke právnej a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia,
ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré

vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormuzazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne
právneposúdil,akdôvodyprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuposudzovalpodľazákonač.244/2002
Z.z., ktorý v čase jeho rozhodovania nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd zrušil

rozhodcovský rozsudok, a tak v spore vecne správne rozhodol.

32. Okresný súd v prejednávanej veci rozhodol dňa 29. januára 2015, pričom v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie bol platný a účinný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní účinný od 1. januára 2015. Uvedený právny predpis v § 73 ods. 1,3 (prechodné ustanovenia)

stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred
1. januárom 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného teda vyplýva, že konania o zrušenie

rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. decembra 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002
Z.z., ale sa dokončia podľa nového zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd
posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

33. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku,

nakoľko rozhodcovský súd rozhodoval vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žalobkyňa
namietala platnosť rozhodcovskej doložky v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Aj keď
súd vyslovil neplatnosť rozhodcovského rozsudku aplikujúc § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z., ktoré v čase rozhodovania už nebolo účinné, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami

sporu je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda vo veci vecne správne rozhodol a iba dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku nesprávne podriadil pod § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. a nie pod ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z..34. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie odstránil odvolací súd postupom podľa § 382 CSP, a
keďže na prejednanú vec sa vzťahuje § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2004, ktoré pri doterajšom
rozhodnutí veci nebolo súdom prvej inštancie použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval

súd strany sporu, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, a následne toto ustanovenie
aplikoval na správne zistený skutkový stav, pri rozhodovaní o veci v odvolacom konaní.

35. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3
alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

36. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, kedy žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku a nadväzne na to nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

37. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozhodcovská doložka je
obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy medzi
stranami sporu, pričom táto rozhodcovská doložka zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu
riešiť všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia v rozhodcovskom konaní.

38. Takúto rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. r/ OZ., a teda za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Konštatoval, že túto rozhodcovskú
doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a ani nemala možnosť žiadnym spôsobom jej dojednanie
ovplyvniť, pretože poistná zmluva jej bola predložená na vopred predtlačenom formulári s nemennými

podmienkami, ktoré nemohla ovplyvniť.

39. Vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, ktorá zakotvila
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, zakladá dôvody neprijateľnosti podľa § 53 ods.
4 písm. r/ OZ a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, boli splnené podmienky pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č.
335/2014 Z.z.

40. Z vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o
neplatnosti rozhodcovskej doložky je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z. s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom žalobou,
keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať
a vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom.

41. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné :

42. Neopodstatnená je odvolacia námietka žalovanej, v zmysle ktorej neboli splnené podmienky pre
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobkyňou, pretože žalobkyňa je (aj) v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Zb., lebo v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
uzavretej medzi dodávateľom (žalovanou) a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, t.j. fyzickou osobou, ktorá
zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa
sa domáha ako spotrebiteľka ochrany svojich práv. V posudzovanej veci v rozhodcovskom konaní

riešený spor má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, preto súd prvého stupňa neporušil zásadu rovnosti
účastníkov, keď posudzovanú vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že žalobkyňa nezaplatila súdny
poplatok zo žaloby, keďže je od súdnych poplatkov oslobodená.

43. K námietke žalovanej o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa na

pojednávaniach 28.10.2013 a 29.1.2015, keď neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, odvolací súd uvádza, že obsah zápisnice
o pojednávaní z 28.10.2013, ale osobitne z 29.1.2015 (ne)dáva podklad pre záver, že okresný súd(ne)postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaná neopodstatnene namieta, že nedodržaním
procesného postupu súdu prvého stupňa podľa § 118 ods. 2 O.s.p. sa jej odňala možnosť konať pred
súdom. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.1.2015 je mimoriadne podrobná, precízna a ani prípadné

porušeniezákonnéhoustanoveniapodľa§118ods.2O.s.p.nespôsobujevadukonaniapodľa§221ods.
1 písm. f/ O.s.p., pretože hoci predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží tým,
že podľa doterajších výsledkov konania neuvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, nemá to žiaden právny dosah na možnosť

vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Je
tomu tak preto, že porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo
žalovanú napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadne
nesprávny procesný postup okresného súdu v podanom odvolaní a podobne. Uvedené pochybenie
samo o sebe nezakladá ani zmätočnosť rozhodnutia súdu. V nedodržaní postupu podľa citovaného

zákonného ustanovenia, ku ktorému v danej veci došlo, práve so zreteľom na individuálne okolnosti
preskúmavanej veci, nemožno vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá by bola viedla k zmareniu účelu
sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela tak k nepredvídateľnosti postupu a rozhodnutiu
súduprvéhostupňa.Svedčíotomobsahceléhospisuzktoréhovyplýva,žežalovanávpriebehukonania
neustále mala zachované všetky jej procesné práva, vrátane práva navrhovať dôkazy a toto svoje právo

aj realizovala (viď početné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo 189/2011,
6 Cdo 53/2012, 4 Cdo 167/2012, 3 Cdo 294/2014, etc.).

44. K odvolacej námietke žalovanej o osobitnom (individuálnom) dojednaní rozhodcovskej doložky
s poukazom na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k uzavretej poistnej zmluve, odvolací súd

poukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo1/2012zodňa21.3.2012,v
ktorom je táto otázka, či išlo o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku alebo nie, riešená a uvedené
rozhodnutie sa týka žalovanej, ktorá v konaní pred Najvyšším súdom SR mala postavenie oprávnenej
v exekučnom konaní a odvolací súd nemal dôvod ani v prejednávanej veci sa od vyššie uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odchýliť.

45.V citovanom uznesení Najvyšší súd SR konštatoval správny záver súdov v exekučnom konaní
o neprijateľnosti, a teda aj (o) neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej. Konštatoval, že z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že

rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej
výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky obsiahnuté v XV. časti týchto
podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj Osobitné zmluvné dojednania,
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

46. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže
táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a naviac, táto nebola ani individuálne dojednaná.
Rozhodcovská doložka, tak, ako bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach (VPP),
splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla žiadnym

spôsobom ovplyvniť a ani sa s nimi dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola o
VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako „Osobitné zmluvné dojednania“, možno jednoznačne
uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie
predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným písmom a tiež bola podpísaná v
rovnaký deň ako VPP.

47. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na časť
XV.VPP,ktorésújednoznačnesúčasťoupoistnýchpodmienok.Svojímobsahomaformourozhodcovská
doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

48. Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec
prejednať, čo taktiež zakladá dôvody neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.49. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/
zák. č. 335/2014 Z.z..

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky nenáležité.

51.Kargumentáciižalovanej,žesúdsanevyporiadalsmožnosťoužalobkyneodstúpiťodrozhodcovskej

doložky odvolací súd uvádza, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky, ktorá podmienka v prejednávanej veci splnená nebola; a keďže rozhodcovská zmluva bola
uzavretá neplatne, nemožno vyčítať žalobkyni, že nevyužila právo odstúpiť od tejto rozhodcovskej
zmluvy.

52. K námietke žalovanej, že žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla, z akého dôvodu podľa § 40 ods.

1 zákona č. 244/2002 Z.z. domáha sa zrušenia rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že
právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu a nie je povinnosťou účastníka žalobou uplatnený návrh
aj právne kvalifikovať. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. povinnosťou žalobcu je okrem iného pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a tiež uviesť, čoho sa domáha, nie je
však jeho povinnosťou žalobou uplatnený nárok právne kvalifikovať. Podriadenie zisteného skutkového

stavu pod príslušnú právnu normu je výlučne vecou súdu, a v tomto nie je viazaný ani prípadnou právnou
kvalifikáciou zo strany účastníka konania.

53. K ďalšej námietke žalovanej, že súd odignoroval písomný dokument - informáciu o podmienkach
uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorá listina je podpísaná žalobkyňou a ktorá obsahovala poučenie o

možnosti mimosúdneho riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v tom zmysle, že žalobkyňa tejto
rozhodcovskej doložke rozumie, je oboznámená s následkami jej prijatia, resp. odmietnutia, pričom
si uvedomuje aj svoje výsadné právo na individuálnu úpravu VPP formou preškrtnutia rozhodcovskej
doložky pri podpise zmluvy, resp. jej písomného odmietnutia v 30-dňovej lehote odvolací súd uvádza, že
tento listinný dôkaz bol oboznámený súdom prvého stupňa na pojednávaní a z toho vyplýva, že taktiež

išlo o vopred pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali už len údaje o poistnej zmluve, finančnom
agentovi a na konci sa doplnilo meno a priezvisko poistníka a jeho podpis, v danom prípade žalobkyne.
Aj v tomto prípade teda žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah tohto dokumentu, rovnako ako to
bolo aj v prípade uzavretia poistnej zmluvy. Odvolávanie sa na túto listinu ako dôkaz o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky je preto nenáležité.

54. K výčitke žalovanej, že súd bez ďalšieho považoval uzavretie rozhodcovskej doložky za neprijateľné
v spotrebiteľskom vzťahu odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva. Okresný súd konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, teda takú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

účastníkov v neprospech spotrebiteľa a to z toho dôvodu, že zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského
súdu prejednať spor medzi účastníkmi vyplývajúce z poistnej zmluvy.

55. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že
rozhodcovská doložka, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu prejednať spory medzi

účastníkmi konania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo v sporných nárokoch podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS, ktorá uvádza

niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe. Podľa písmena q/ bod 1 tejto prílohy, takýmito nekalými
podmienkami sú aj neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladaním povinnosti dôkazného bremena, ktorá by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,

malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.56. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov k tejto otázke je nedôvodná odvolacia
námietka žalovanej, že súd sa nedostatočne zaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka skutočne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

57. K ďalšej odvolacej námietke, ktorá sa týka aplikácie Smernice 93/13/EHS, a to konkrétne 19.
odôvodnenia, vzťahujúce sa na poistné vzťahy odvolací súd uvádza, že podľa „19.“ odôvodnenia
smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy
(v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté

dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru a dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení
primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného
odôvodnenia Smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu Smernice en
bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Je preto nenáležitá obrana
odvolateľky aj v tom smere, že „19.“ odôvodnenie Smernice spod vecného rozsahu Smernice vyníma

zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť
neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné, nemajú vplyv
na vecnú správnosť rozsudku vo veci samej, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

59. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd odôvodňuje podľa § 396 ods. 1
CSPvspojenís§255ods.1CSPa§262ods.1CSP.Žalobkyňabolavodvolacomkonaníplneúspešná,
a preto jej odvolací súd prizná plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).