Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202847
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111202847.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, zast.: JUDr. Július Jánošík,
advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831
04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L., zast.:

Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, v
konaní o vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/6/2011-132 zo dňa 15.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/6/2011-132 zo dňa 15.08.2016
potvrdzuje.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.,
Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 37,
821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca
konkurznej podstaty úpadcu: D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L., zast.: Advokátska kancelária Kovár

a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, o vylúčenie vyrovnacieho podielu
zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu rozhodol tak, že konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a
žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vo výške 549,26 Eur.

2. Žalobou sa žalobca vo veci samej domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o vylúčení
vyrovnacieho podielu úpadcu voči žalobcovi sumy 22.500,- Eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu

D.. L. V., C.. v malom konkurze sp. zn. 3K/42/2010 a ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu trov
konania žalobcovi.
Dňa 03.05.2016 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu.
Dňa 13.06.2016 bol súdu prvej inštancie doručený súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ako aj
vyčíslenie trov konania, na základe čoho podľa § 145 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil
a rozhodol o náhrade trov konania tak, že na ťarchu žalobcu priznal náhradu trov konania v zmysle

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného vyčíslil s 20 % DPH vo výške
549,26 Eur.

3. Súd priznal náhradu trov konania tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny určil na 1/13 výpočtového
základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko predmetom sporu bola žaloba o
vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, a teda nebolo možné predmet

sporu vyčísliť.4. Voči vydanému uzneseniu podal odvolanie žalobca, čo do druhého výroku, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o povinnosti uhradiť žalovanému náhradu trov konania a namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie

prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). V odvolaní žalobca uvádzal, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 19.08.2010 (sp. zn.
3K/42/2010) vyhlásil malý konkurz na majetok úpadcu: D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L. (ďalej
len „úpadca“) a uznesením zo 16.11.2010 do funkcie správcu ustanovil JUDr. Karola Kovára, sídlom
Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava. Úpadca bol spoločníkom žalobcu od vzniku spoločnosti obchodného

mena ELITA s.r.o. - od 15.04.1994 (dňa 11.02.1998 zmenila obchodné meno na SLOVENSKÁ KNIŽNÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o.) až do 19.08.2010 - do dňa vyhlásenia malého konkurzu na majetok úpadcu.

5. Žalovaný dňa 31.12.2010 v Obchodnom vestníku zverejnil Súpis konkurznej podstaty úpadcu - v
malom konkurze sp. zn. 3K/42/2010, so zápisom: Iná majetková hodnota a Popis: vyrovnací podiel
úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 369 944, Klincová 35, 821

08 Bratislava a Register: Súpisová hodnota majetku 22.560,- Eur (sporný súpis vyrovnacieho podielu
úpadcu u žalobcu bez poznámky). Žalobca v odvolaní uvádzal, že dňa 31.01.2011 podal vylučovaciu
žalobu z dôvodu, že SKP úpadcu:
a) nesplnil povinnosť mu danú ust. § 53 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“) a nevyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov L. a A. V. (ďalej len „BSM“),

b) pri určení výšky „vyrovnacieho podielu“ porušil postup predpísaný Stanovami žalobcu a ust. § 62 ods.
1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

Dňa 24.05.2011 žalovaný v Obchodnom vestníku č. 99B/2011 pod položkou č. K005992 zverejnil
„Vylúčenie súpisovej položky majetku zo súpisu“ sumy 22.560,- Eur (679.642,56 Sk) na „vyrovnávacom

podiele“.
Žalobca v odvolaní ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalovaný počas rokov 2010 až 2017 (do podania
odvolania)nevysporiadalBSMmanželovL.aA.V.,anineurobilžiadnyúkonukončujúcivymáhaniesumy
22.560,- Eur z titulu „vyrovnacieho podielu“ podľa ust. § 148 zák. č. 513/1991 Zb., ktorú proti žalobcovi
uplatnil dňa 13.12.2010 listinou s názvom: „Prihlásenie pohľadávok v zmysle § 147 ods. 1 druhá veta

zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení.“

6. V závere podaného odvolania uvádzal, že po bezvýsledných pokusoch žalobcu o likvidáciu
skutkového a právneho stavu (súdom zamietnutá zmena žalobného petitu), žalobca dňa 06.05.2016
vylučujúcu žalobu z 31.01.2011 v celom rozsahu zobral späť. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na

potrebu zachovania právnej istoty v rozhodovaní súdmi prvej inštancie ako aj poukazoval na Stanovy
spoločnosti a § 150 ods. 2 Obch. zák.

Žalobca poukazoval opakovane na výšku vyrovnávacieho podielu ku dňu 19.08.2010 s tým, že
ku dňu vyhlásenia malého konkurzu na majetok úpadcu mal úpadca majetkový podiel 0,32 % na

základnom imaní a rozsah nároku úpadcu na vyrovnací podiel mal byť stanovený vo výške vyrovnacieho
podielu určenej na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje
niečo iné. Žalovaný cit. právnu úpravu ignoroval a výšku vyrovnacieho podielu žalobcu stanovil využitím
výpočtu vyhotoveného úpadcom v rozsahu 22.560,- Eur.

V ďalšom v širokom rozsahu popisne rozoberal dôvody vylučovacej žaloby, ako aj citoval ust. § 78 ods.
3 ZKR, ako aj ust. § 53 ZKR, ktoré podľa tvrdení žalobcu žalovaný ignoroval.

Žalobca uvádzal, že vylučovaciu žalobu podľa ust. § 78 ZKR žalobca podal oprávnene a dôvodne,
žalobca - potom, ako žalovaný vylúčil „vyrovnávací podiel úpadcu u žalobcu“ v rozsahu 22.560,- Eur a

prvoinštančný súd zamietol zmenu žalobného petitu, žalobu zobral späť.

7. Žalobca právny názor súdu prvej inštancie, ktorým vyložil možnosť aplikácie ust. § 256 ods. 1 CSP
- uloženie platobnej povinnosti na trovách konania žalobcovi v prospech žalovaného, považoval za
nesprávny s tým, že pri rozhodovaní o zavinení zastavenia konania je nevyhnutné posudzovať správanie

sa oboch účastníkov - dôvodnosti podania žaloby žalobcom a či späťvzatie žaloby bolo, alebo nebolo,
vyvolané správaním sa a úkonmi žalovaného (zaplatením žalobou vymáhanej čiastky a pod.) a že ak
žalobca zoberie žalobu späť pre správanie sa žalovaného - jeho splnenie žalobou vymáhanej povinnosti
apod.bezrozhodnutiasúdu,takspäťvzatiežalobyazastaveniekonaniazavinilžalovanýatenjepovinnýnahradiť trovy konania žalobcovi. Mal za to, že v prejednávanej veci žalobca vylučovaciu žalobu podal
dôvodne - potom, ako žalovaný zverejnil súpis konkurznej podstaty úpadcu a žalobca žalobou navrhol
vylúčiť zo súpisu položku „vyrovnavací podiel výšky 22.560,- Eur“, ako aj žalovaný vlastným úkonom zo

súpisu konkurznej podstaty úpadcu vylúčil položku „vyrovnavací podiel výšky 22.560,- Eur“.

Vydané rozhodnutie žiadal zmeniť a trovy konania priznať žalobcovi, príp. zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.09.2016, ktorý uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu ohľadne zavinenia na strane žalovaného z dôvodu, že ako vyplýva zo súdneho spisu
vedeného v predmetnom súdnom konaní pod sp. zn. 1Cbi/6/2011, žalovaný podaním zo dňa 10.11.2011
pod označením „Návrh na zastavenie konania“, doručeným konajúcemu osobne do podateľne dňa
14.11.2011, navrhol, aby predmetné súdne konanie zastavil z dôvodu vylúčenia vyrovnacieho podielu
zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ktorá skutočnosť bola zverejnená v OV SR č. 99B/2011 zo

dňa24.05.2011.Ďalejvoznámení-návrhunazastaveniekonaniažalovanýuviedol,ženavrholnepriznať
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný iba splnil to, čoho sa žalobca v žalobe o vylúčenie vyrovnacieho podielu domáhal, žalobca sa
však s týmto neuspokojil, predmetné súdne konanie predlžoval svojimi ďalšími nadbytočnými podaniami

a úkonmi, ako napr. zmena žalobného petitu zo dňa 19.02.2015, návrh na vstup vedľajšieho účastníka
do konania na strane žalovaného zo dňa 18.04.2011, doručený žalovanému až na pojednávaní dňa
08.06.2015. Žalobca týmto svojim konaním spôsobil navyšovanie trov predmetného súdneho konania.
Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný navrhol konajúcemu súdu zastaviť súdne konanie v
krátkom čase po iniciovaní tohto konania zo strany žalobcu bez nároku na náhradu trov konania. Žalobca

svojimi úkonmi a podaniami, na ktoré musel žalovaný reagovať, spôsoboval nárast trov konania na
strane žalovaného. Vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonaNRSRč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalejlen
„CSP“), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, v súlade

s ustanovením § 385 CSP oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi
uvedenými v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne.

10. Krajský súd v Bratislave sa plne stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Je nesporné, že žalobca podal dňa 31.01.2011 žalobu o vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu voči

SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v hodnote 22.500,- Eur zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu: D.. L. V., C.. Následne žalovaný v tomto konaní sp. zn. 1Cbi/6/2011 podaním zo dňa 10.11.2011
(č.l.30)spisuiniciovalzastaveniekonaniavovecivedenejpodsp.zn.1Cbi/6/2011zdôvodu,žežalovaný
po preskúmaní dôvodnosti zápisu do všeobecnej podstaty úpadcu: D.. L. V., C.. tento vyrovnací podiel
z majetku úpadcu vylúčil. Žalobca napriek uvedenému trval na žalobnom návrhu a až následne, po

realizovaní rôznych procesných podaní dňa 02.05.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 03.05.2016,
podal návrh na späťvzatie žaloby zo dňa 31.01.2011 s oznámením, že okrem uplatneného nároku v
tomto konaní žalobca vymáha tento nárok od žalovaného, vrátane ďalších peňažných nárokov.

11. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení, zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu

zabezpečuje správca počas celého konkurzu, správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku
predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu, iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti
osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Zákon ukladá rôzne povinnosti správcovi
s cieľom zistiť majetok úpadcu. Správca je povinný počas celého konkurzu zisťovať majetok, ktorý
podlieha konkurzu.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov podľa jej pomeru úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. V tomto prípade odvolací súd zaoberajúc sa a preskúmaním odvolacích dôvodov, čo do druhého
výroku vydaného rozhodnutia vo veci uloženia povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania (výšku
trov žalobca nenamietal), mal za to, že zapísaním vyrovnacieho podielu a následným vyvolaním žaloby
o vylúčenie z majetku úpadcu, žalovaný bezdôvodne nezavinil zastavenie konania vedeného pod sp.
zn. 1Cbi/6/2011. Správca podstaty v konkurznom konaní v rámci zákonných ustanovení zák. č. 7/2005
Z.z. v platnom znení má povinnosť s odbornou starostlivosťou a počas celého konkurzného konania

na základe jemu známych a poskytnutých dokladov zabezpečovať a vysporiadať pohľadávky veriteľov
prihlásených pohľadávok pri speňažovaní majetku z konkurznej podstaty.

Je nesporné, že po oznámení žalovaného zo dňa 10.11.2011 doručené súdu prvej inštancie dňa
14.11.2011 žalobca opakovane podával súdu prvej inštancie procesné návrhy, o ktorých súd prvej

inštancie rozhodol. Až následne, po uplynutí cca 5 rokov, žalobca podaním zo dňa 03.05.2016 doručil
súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že žiadne zákonné ustanovenie zák. č. 7/2005 nebráni správcovi (aj
keď sám je advokátom) postup podľa § 89 ods. 1 CSP .

Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný v krátkej dobe po podaní žaloby oznámil po preskúmaní
dôvodnosti vylúčenia vyrovnacieho podielu zo všeobecnej podstaty úpadcu uvedenú skutočnosť, na
základe čoho záver súdu prvej inštancie ohľadne priznania náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1
CSP na ťarchu žalobcu považoval odvolací súd za vecne správny.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).