Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/390/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205958
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413205958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: U.. E. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Vlastou Suchanovou, so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32 proti žalovaným: 1. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XX, 2. U.. R. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, obe zastúpené C., X.Ing. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XX, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaných v 1.,2. a 3. rade, proti
rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 6C/60/2013-163 zo dňa 11.02.2014 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil že kúpna zmluva uzavretá dňa
26.11.2010 medzi žalovanými v 1.a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3.rade ako kupujúcim,
ktorej predmetom sú spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1.a 2.rade a to každého z nich v pomere 8/96
k celku nehnuteľností, ktoré podľa uvedenej kúpnej zmluvy sú zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy
katastra Nové Zámky na LV č. XXX k.ú. V. ako parcela registra "C" č. 218/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 760 m2 a parcela registra "C" č. 218/2 záhrady o výmere 948 m2, je neplatná. Žalovaným v

1. 2. a 3. rade uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania v sume 553,60 eura, do
rúk právnej zástupkyne žalobcu advokátky JUDr. Vlasty Suchanovej, do 15 dní od dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na ust. § 40a, § 140 , § 605, § 100 ods. 1,2,
§ 101 Obč. zákonníka , § 80 písm. c) OSP a zistený skutkový stav.
1.2 Uviedol, že žalobu žalobcu považuje za dôvodnú v súlade s ustanovením § 140 Oz v spojení
s ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a
žalované v 1. a 2. rade boli podieloví spoluvlastníci nehnuteľností ( žalobca v pomere 48/96 a žalované

v 1a 2. rade každá v podiele 8/96). Predmetné spoluvlastnícke podiely žalované previedli kúpnou
zmluvou na žalovaného v 3. rade ( ktorý nie je osobou blízkou) bez toho, že by svoje spoluvlastnícke
podiely najskôr riadne ponúkli na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Žalovaní v
1. a 2. rade teda porušili ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak sa
prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci na tento spoluvlastnícky podiel predkupné právo.
Preto žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností využil svoje právo podľa § 40a
Občianskeho zákonníka a domáha sa v rámci trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho

zákonníka relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.11.2010 medzi žalovanými v 1.a 2.
rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3.rade ako kupujúcim, ktorej predmetom boli spoluvlastnícke
podiely žalovaných v 1.a 2.rade a to každej z nich v pomere 8/96 k celku nehnuteľností, ktoré podľa
uvedenej kúpnej zmluvy sú zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra O. K. na LV č. XXX k.ú. V.ako parcela registra "C" č. 218/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 760 m2 a parcela registra "C" č.
218/2 záhrady o výmere 948 m2. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Zo záznamu spísaného

dňa 21.03.2005 ako i zo zápisníc z pojednávaní v spore sp.zn. 13C/113/2005, ktorého predmetom bolo
určenie vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je zrejmé, že predmetom rokovania účastníkov
ohľadne ich spoluvlastníckych podielov bolo vyporiadanie spoluvlastníckych podielov účastníkov a nie
uplatnenie predkupného práva žalobcu. Z výpovedí žalobcu ale i z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade
nebolo preukázané, že by žalované v 1. a 2. rade upovedomili žalobcu o tom, že ak medzi účastníkmi

nedôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ponúknu svoje
spoluvlastnícke podiely za konkrétnu cenu ďalšej tretej osobe. O tejto skutočnosti nepredložili súdu
žiadne dôkazy. Keďže v danom prípade sa tak nestalo, súd mal za to, že došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Súd uviedol, že ak by aj došlo k ponúknutiu
spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi v roku 2005, resp. v roku 2006 a
následne až v roku 2010 uzavreli kúpnu zmluvu s treťou osobou, tj. so žalovaným v 3.rade, ani za

týchto okolností nie je možné konštatovať, že došlo k riadnemu ponúknutiu spoluvlastníckeho podielu
spoluvlastníkovi, keďže ponuku na odpredaj spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi, ako i tretej
osobe je potrebné uskutočniť v približne rovnakom časovom období a nie s odstupom 4 rokov ako v
tomto prípade. Z uvedeného teda vyplýva, že toto predkupné právo žalobcu nebolo realizované riadnym
a určitým spôsobom tak, aby bolo zrejmé, že žalované v 1. a 2. rade chcú svoje spoluvlastnícke podiely

previesť na tretiu osobu za určitú konkrétnu cenu a v určitej lehote, pričom o tomto zámere riadnym
spôsobom neoboznámili žalobcu ako podielového spoluvlastníka. V tejto súvislosti poukázal aj na to,
že z osvedčenia o dedičstve po L. U. č. 16D/950/2005 Dnot 340/2005 (čl. 87 spisu), ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.06.2006 vyplýva, že žalovaná v 2.rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v pomere
8/96 k celku k uvedeným parcelám registra "C" č. 218/1 a č. 218/2 zapísaných na LV č. XXX k.ú.

V.. Z osvedčenia o dedičstve po Z. G. č. 6D/74/2006 Dnot 104/2006, (čl. 99 spisu), ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa02.08.2006vyplýva,žežalovanáv1.rade nadobudlaspoluvlastníckypodielvpomere
1/96 k celku k uvedeným parcelám registra "C" č. 218/1 a č. 218/2 zapísaných na LV č. XXX k.ú. V.,
pričom predtým podľa uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. D 7009/1992 Dnot 933/1993 (čl.
76 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.1994 vyplýva, že žalovaná v 1.rade nadobudla

spoluvlastnícky podiel v pomere 1/96 k celku k uvedeným parcelám registra "C" č. 218/1 a č. 218/2
zapísaných na LV č. XXX k.ú. V., (pzk. vložka č. XX) a z rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach
č. D 1250/1991 (čl. 82 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1992 vyplýva, že žalovaná v
1. rade nadobudla ďalšie spoluvlastnícke podiely v pomere 1/96 k celku k uvedeným parcelám registra
"C" č. 218/1 a č. 218/2 zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. (pzk. vložka č. XX). Z uvedených rozhodnutí

je teda zrejmé, že v roku 2005 nebolo presne zistené vlastníctvo a výška spoluvlastníckych podielov
žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, takže ani tieto ich spoluvlastnícke
podiely neboli zapísané do katastra nehnuteľností, a teda nemohli byť ani riadne ponúknuté žalobcovi
ale ani iným tretím osobám v roku 2005, keďže ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych podielov by
bola neurčitá, lebo neobsahovala rozsah spoluvlastníckeho podielu ku konkrétnym nehnuteľnostiam

zapísaným do katastra nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností preto súd žalobe s poukazom
na vyššie uvedené zákonné ustanovenia § 140 a § 40a Občianskeho zákonníka vyhovel. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania tak ako je to

uvedené vo výroku rozsudku v sume 553,60 eura. Uvedené trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 454,10 eur, ktoré pozostávajú z
5 úkonov právnej služby v roku 2013 po 60,07 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na
začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 23.08.2013, vyjadrenie vo veci samej dňa 25.09.2013, účasť
na pojednávaní vo veci samej dňa 17.12.2013/, z 2 úkonov právnej služby v roku 2013 po 15,02 eur /

účasť na pojednávaniach dňa 15.10.2013 a 19.11.2013, ktoré boli odročené bez prejednania veci/ s tým,
že ku každému úkonu právnej pomoci prináleží režijný paušál v sume 7,81 eur /7x7,81 eur/ a z 1 úkonu
právnej služby v roku 2014 v sume 61,87 eur s tým, že k tomuto úkonu právnej služby prináleží režijný
paušálvsume8,04eur.Uvedenétrovyprávnehozastúpeniasúdpriznalnavrhovateľovipodľa§11ods.1
písm. a) § 13a ods. 1 písm. a, b, c, ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže v predmetnom spore išlo o preskúmanie právneho
úkonu, tj. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a teda o skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi súd
vychádzal zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 odsek 1 Vyhlášky 655/2004 Z.z. Preto súd nevychádzal
z požiadavky právnej zástupkyne žalobcu, ktorá pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzala zhodnoty spoluvlastníckeho podielu, tj. zo sumy 10.000 eur /2x 5.000 eur/, nakoľko predmetom sporu
nebolozaplateniehodnotyspoluvlastníckehopodielu.Súdzároveňnepriznalprávnejzástupkynižalobcu
trovyprávnehozastúpeniazaúkon"nazretiedosúdnehospisu,"keďžetakýtoúkonvyhláškač.655/2004

Z.z. nepozná.

1. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. 2. a 3. rade ( proti rozsudku
vo veci samej) ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť ( správne zmeniť) a žalobu zamietnuť a
žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že pri prevode

spoluvlastníckych podielov nebolo dodržané predkupné právo, teda, že žalobcovi pred uzavretím kúpnej
zmluvy , neponúkli žalované v 1. a 2. rade na predaj svoje spoluvlastnícke podiely. Uviedli, že žalobca
neprejavil o spoluvlastnícke podiely záujem a pretože už niekoľko rokov sa nevedeli ako spoluvlastníci
dohodnúť, rozhodli sa svoje spoluvlastnícke podiely predať. Pretože Občiansky zákonník neobsahuje
bližšiu úpravu zákonného predkupného práva čo do formy a obsahu, od ktorého treba odlišovať zmluvné
predkupné právo, ktoré má v ust. § 602 až 606 upravenú formu a obsah predkupného práva, nesprávne

súd vyhodnotil nesplnenie podmienok zákonného predkupného práva žalovanými. Žalované v 1. a 2.
rade ponúkli žalobcovi svoje podiely dňa 21.03.2005 a následne dňa 4.12.2006 v kancelárii u advokátky
JUDr. Suchanovej za konkrétnu cenu 250 Sk/m2, čo je písomne zdokumentované v záznamezo dňa
21.03.2005 a v zápisnici o pojednávaní dňa 2.02.2007 na súdnom konaní č. 13C/113/2005. Žalobca
však ich ponuku neakceptoval, ale začal voči nim súdne konanie č. 3C/113/2005, ktoré trvalo od roku

2005 do roku 2012 a na ktorom odmietol ich vlastnícke práva a usiloval sa pripraviť ich o nehnuteľnosti
bezodplatne, cestou vydržania. Je nelogické domáhať sa kúpy podielov na nehnuteľnostiach keď
žalobca tieto vlastnícke práva neuznáva. Pokiaľ ide o obsah a formu ponúk na predaj predmetných
podielov zo strany žalovaných v 1. a 2. rade , tieto sú zachytené v úradných písomných dokumentoch,
ktorých obsah nemožno spochybniť a z ich obsahuje evidentné že chceli predať žalobcovi svoje podiely

za konkrétnu cenu 8, 30 eura (250 Sk), čo predstavuje základnú podmienku kúpnej zmluvy, ktorú navrhli
žalovanév1.a2.radesožalobcomuzavrieť.Žalobcasapokúsilzískať podiely žalovanýchv1.a2.rade
za pomoci svojej advokátky dňa 21.03.2005 v jej kancelárii s cieľom presvedčiť žalované , že vlastníkom
ich podielov zapísaných na liste vlastníctva je žalobca, aby sa zriekli svojich podielov v jeho prospech.
Žalované to odmietli a ponúkli žalobcovi predaj svojich podielov za konkrétnu cenu , ale žalobca to

ignoroval, lebo chcel ich podiely získať bezodplatne. Preto aj podal žalobu na súd o určenie vlastníckeho
práva v konaní sp. zn. 13C/113/2015 s cieľom získať nehnuteľnosti vydržaním. V tomto konaní žalované
prezentovali svoj zámer, predať svoje podiely za rovnakú cenu, žalobca to znovu odmietol. Nesúhlasia
preto s tvrdením, že v konaní sp. zn. 13C/113/2015 nešlo o vyporiadanie spoluvlastníckych podielov,
pretože žalované mali úmysel predať svoje podiely žalobcovi na základe kúpnej zmluvy za odplatu , po

čom by nasledovalo majetkové a finančné vyrovnanie . Žalobca však návrhy žalovaných odmietal z
dôvodu odlišných názorov na cenu spoluvlastníckych podielov. Nestotožňujú sa ani s tvrdením súdu, že
žalované v čase ponuky podielov na odpredaj žalobcovi v roku 2005 , neboli oprávnené s týmito podielmi
nakladať, lebo neboli ešte podielové spoluvlastníčky. Žalovaná v 1. rade mala už na liste vlastníctva
zapísaný podiel po svojej matke, podiel po otcovi ešte nemala zdedený a rovnako aj žalovaná v 2.

rade. Napriek tomu boli oprávnené ponúknuť svoje podiely žalobcovi, pretože žalovaná v 1. rade bola
jedinou dedičkou po svojom otcovi a žalovaná v 2. rade bola tiež oprávnenou dedičkou a za ostatných
spoludedičov bola oprávnená konať na základe splnomocnenia. Napadnuté rozhodnutie o neplatnosti
kúpnej zmluvy je popieraním deväť ročného úsilia žalovaných predať svoje podiely žalobcovi. Žalovaný
v 3. rade je ochotný predať žalobcovi nadobudnuté podiely, čo viac krát prezentoval v priebehu konania.

Pokiaľmážalobcaskutočnýzáujemodkúpiťpredmetnépodiely,jeirelevantnéodktoréhospoluvlastníka
ich nadobudne, či od pôvodného alebo nového. Z postoja žalobcu však vyplýva, že nemá skutočný
záujem o kúpu podielov, preto u neho neexistuje ani naliehavý právny záujem na podanom určení v
zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, ktorá nepredstavuje
efektívny procesný nástroj ochrany práva žalobcu o jeho predkupnom práve v zmysle ust. § 140 Obč.

zákonníka.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že skutočnosti uvádzané
v odvolaní sú totožné s tými ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, nie sú novými

skutočnosťami, ktoré by neboli súdu známe. Žalované v 1. a 2. rade porušili jeho právo podielového
spoluvlastníka tým, že mu neponúkli svoje podiely riadnym spôsobom a tým porušili ust. § Obč.
zákonníka, čo bol dôvod prečo podal túto žalobu, ktorú považuje za účinný a správne zvolený procesný
nástroj na ochranu svojich práv, dosiahnuť to, aby s pôvodnými spoluvlastníčkami ( žalovanými v 1.a 2. rade ) našli spôsob doriešenia veci , prípadne pri zachovaní spoluvlastníctva zrušiť a vyporiadať
spoluvlastníctvo reálnym rozdelením nehnuteľností, bez zištných cieľov žalovaného v 3. rade. V tomto
smere poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 14.05.2014 sp. zn. 7Cdo/46/2013.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovaných(proti
výroku vo veci samej) ani odvolanie žalobcu( proti výroku o trovách konania) nie sú opodstatnené, preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie
vydal a aj odvolanie bolo podané ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
6. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
7. Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 11.02.2014,preto všetky procesné úkony
účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na

odvolacom súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
10. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

13. Na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozsudku s ohľadom na dôvody odvolania žalovaných
odvolací súd uvádza nasledovné. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 26.11.2010 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako
kupujúcim, predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1. a 2. rade na nehnuteľnostiach

špecifikovaných v napadnutom rozsudku. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov týchto
nehnuteľností sa domáha relatívnej neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že zo strany
žalovaných v 1. a 2. rade došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 Obč. zákonníka tým, že
žalované v 1. a 2. rade ako povinné spoluvlastníčky nerešpektovali zákonné predkupné právo a svojepodiely previedli na žalovaného v 3. rade bez toho, aby ich žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi
ponúkli na kúpu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky
podiel 8/96 v roku 1994 dedením po matke a po otcovi dedila až v roku 2006. Žalovaná v 2. rade

nadobudla spoluvlastnícky podiel 8/96 osvedčením o dedičstve až v roku 2006( č. 16D/950/2005), preto
nemohla 21.3.2005 ponúknuť žalobcovi na predaj svoj podiel, teda skôr ako ho nadobudla. Preto
tvrdenie žalovaných, že ponúkli žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na predaj v roku 2005, čím si
splnili svoju povinnosť predkupného práva, neobstojí.

14. K jednotlivým odvolacím dôvodom ( neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení podľa § 80 písm. c/ OSP, založenie rozsudku na skreslenej a prispôsobenej interpretácii
ustanovení o zákonnom predkupnom práve, účelové skresľovanie skutočností preukazujúcich snahu
spoluvlastníčok predať svoje podiely žalobcovi) odvolací súd u uvádza, že ich nepovažuje za
opodstatnené. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, že žalobca nemá na danom
určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP. V tejto súvislosti odvolací súd opiera

svoj názor o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. mája 2014 sp. zn. 7Cdo 46/ 2013, v ktorom sa
uvádza , že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je
spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené

závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa 136 ods. 2 OZ s
modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým , kto do tohto práva neoprávnene zasiahne , teda
aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov. Zákonné predkupné právo k prevádzanému
spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, že

pôsobí i voči právnemu nástupcovi novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu); v takom prípade potom
hovoríme o tzv. vecnom predkupnom práve. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri
porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť
na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné
právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym ) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo

oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením t.
j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§
40a OZ). Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3
OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ
- možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a

špeciálny) sa vzájomne vylučujú čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje.
Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu
(§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu
jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). V prípade ak sa žalobca
rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle ust. § 40a OZ podaním určovacej žaloby o

neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené jeho predkupné právo, je vylúčené, aby si žalobca
uplatňoval niektorý z nárokov podľa § 603 ods. 3 OZ. Preto nemožno súhlasiť s argumentom, že ak
dôjde k porušeniu predkupného práva oprávnený už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby
o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z
ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm.c/ OSP, ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba

prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§
40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP i vtedy, ak už
došlo k porušeniu predkupného práva. Totiž rozsudok, ktorým súd rozhodol neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je istinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav
pred týmto právnym úkonom ( (§ 34 ods. 2 zákona c. 162/1995 z. z.), čo samo osebe môže zakladať

naliehavosť právneho záujmu (§ 80 pism. c/ OSP) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.
15. K ďalším námietkam žalovaného (založenie rozsudku na skreslenej a prispôsobenej interpretácii
ustanovení o zákonnom predkupnom práve a účelové skresľovanie skutočností preukazujúcich snahu
spoluvlastníčok predať svoje podiely žalobcovi) odvolací súd dodáva, že ich nepovažuje za dôvodné,
pretože že súd prvej inštancie sa nimi zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia v ktorom uviedol

rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
§ 140 OZ v spojení s § 40a OZ pre nesplnenie zákonného predkupného práva žalovanými v 1. a 2. radevoči žalobcovi ako jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti pri prevádzaní spoluvlastníckeho podielu
na žalovaného v 3. rade je správny a súd ho zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

16. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote aj žalobca a to proti
výroku o trovách konania, ktorý žiadal zmeniť a priznať mu ako úspešnému v konaní náhradu trov
prvoinštančného konania vo výške 1.427,49 eura a náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na
sumu 98,50 eura z titulu trov právneho zastúpenia. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

pretože pri stanovení hodnoty úkonu právnej služby mal súd vychádzať z hodnoty predmetu sporu,
ktorá bola zistiteľná z kúpnej zmluvy a aplikovať ust. § 10 ods.1 a §14 vyhlášky.
17. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania za dôvodné , mal za to,
že súd prvej inštancie postupoval správne, ak priznal trovy právneho zastúpenia s poukazom na ust. §
11 písm. a/ cit. vyhlášky, vzhľadom na predmet sporu, ktorým je určovacia žaloba.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu voči žalovaným v 1. až 3. rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( §
262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).