Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110239711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545, o zaplatenie 393,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 25Cb/25/2011-152 zo dňa 03.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/25/2011-152 zo dňa
03.06.2015 v zaväzujúcej časti vo veci samej, t.j. v časti o zaplatenie sumy 148,16 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne od 27.12.2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zaväzujúcej
časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 245,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
27.12.2008 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 393,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 393,65 eur od
27.12.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol.

2. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.09.2010 domáhal
voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu vznikla dňa 25.08.2008 v súvislosti s dopravnou nehodou na
komunikácii D1 km: 444,290, spôsobenou motorovým vozidlom EČV: A. XXX K. (ďalej len „vozidlo“),
ktorého prevádzateľ je poistený u žalovaného. Dopravnou nehodou prišlo k poškodeniu zvodidiel s
príslušenstvom a tým k škode na majetku žalobcu vo výške 693,20 eur. Žalobca si listom zo dňa
23.10.2008 uplatnil u žalovaného náhradu škody vzniknutej z tejto poistnej udalosti. Žalovaný pri
výpočte výšky škody nepriznal žalobcovi celú ním požadovanú sumu, nepriznal mu sumu 393,65 eur

z dôvodu amortizácie a prestojov. Súd prvej inštancie vydal dňa 13.12.2010 platobný rozkaz č.k.
23Rob/226/2010-33, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v odpore zo dňa
20.12.2010 uviedol, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti bolo žalobcovi poukázané poistné plnenie
vo výške 299,54 eur s tým, že žalovaný z uplatneného nároku nepriznal žalobcovi náhradu za prestoje v
sume 245,47 eur a opotrebenie poškodených zvodidiel predstavujúce sumu 148,16 eur, čo zodpovedá
sume 299,54 eur, ktorú odpočítal od nároku uplatneného žalobcom. Mieru opotrebenia stanovil žalovaný
na 61,33%. Pri určení opotrebovania vychádzal žalovaný z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku (ďalej už len „vyhláška“) v spojení s § 443 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia. V prípade, ak
by miera opotrebenia nebola zohľadnená, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia.
Podľa názoru žalovaného, ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, žesa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj
výška škody určiť tak, aby aj ten, kto za škodu zodpovedá, mal povinnosť nahradiť poškodenému,
teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Žalobca

ako poškodený by teda nemal dostať náhradu škody v takej výške, akú predstavuje cena novej veci.
Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri
vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. V tomto prípade sa však podľa žalovaného nejedná o
poškodenie celkom novej veci, práve naopak, v prípade dopravenej nehody došlo k poškodeniu vecí,
ktoré boli používané už niekoľko rokov a teda museli byť opotrebované. Za nedôvodný považoval

žalovaný aj nárok žalobcu na náhradu tzn. prestojov. Uviedol, že zo žalobcom predložených listín nie
je možné určiť, z akého právneho titulu sa žalobca náhrady tzn. prestojov domáha, má však za to,
že s prihliadnutím na viaceré súdne konania vedené so žalobcom, ide o ušlý zisk. Keďže podstatou
ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej
udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré by sa dalo očakávať pri pravidelnom
chode vecí, t.j. keby nedošlo ku vzniku škody. Vzhľadom na uvedené, žalovaný mal za to, že tzn.

prestoje nie je možné považovať za ušlý zisk. Motorové vozidlá, ktoré boli žalobcom používané na
odstraňovanie dopravnej nehody , neboli žalobcom využívané na inú podnikateľskú činnosť, a ani
nevykonávali na základe existujúceho zmluvného vzťahu činnosť pre tretí subjekt za odplatu, a preto si
žalobca nemôže uplatňovať náhradu ušlého zisku, nakoľko keby k dopravenej nehode nedošlo, použité
motorové vozidlá by ostali zaparkované v priestoroch žalobcu a na žiadnu inú činnosť by neboli použité.

Rovnako žalovaný nesúhlasil s dňom, od ktorého sa podľa žalobcu dostal s plnením do omeškania
a to odo dňa 19.12.2008, keďže podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej už len „zákon o PZP“) poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie. Podľa názoru žalovaného, až márnym uplynutím uvedenej lehoty sa žalovaný ako
poisťovateľ mohol dostať do omeškania. Žalovaný poistné šetrenie ukončil dňa 11.12.2008 a zákonná
15 dňová lehota uplynula až dňa 26.12.2008, teda za prvý deň omeškania podľa žalovaného je možné
považovať len deň 27.12.2008 a nie deň 19.12.2008 ako to uviedol žalobca. Žalobca k uvedenému
argumentoval, že v zmysle vyhlášky MV a RR SR č. 158/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú skupiny

stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek
zhody (ďalej už len „vyhláška č. 158/2004 Z.z.“) sú zvodidlá zaradené do skupiny výrobkov 0511 a je
pre ne určený systém preukazovania zhody, t.j. zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať
kritériabezpečnosticestnejpremávkyatedamusiabyťneustálev100%stave.Ohľadnepoužitiavýpočtu
žalovaného podľa vyhlášky MS SR č. 493/2004 a § 443 Občianskeho zákonníka, žalobca poukazujúc

na zásadu lex specialis (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) a lex generalis (Občiansky
zákonník) uviedol, že podľa ust. § 9 ods. 1 a 6 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
je subjekt, ktorý spôsobil poškodenie komunikácie, povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady
spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne
so správcom, že poškodenie odstráni sám. Z uvedeného vyplýva, povinnosť škodcu uhradiť správcovi

škodu spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením
komunikácie do pôvodného stavu. V danom prípade teda nie je možné o amortizácii ani uvažovať. Pokiaľ
ide o náklady na tzn. prestoje, uvedené žalobca opravil a uviedol, že nejde o ušlý zisk ale priamy náklad
podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.

3. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu, ktorý si plnil
zákonnú povinnosť odstrániť bez prieťahov závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do
pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je dôvodný. Odstránenie
poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo vykonané účelne a smerovalo len k
odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby žalobca ako poškodený

znášal časť nákladov (amortizáciu) na uvedenie veci do pôvodného stavu a bol znevýhodnený voči
škodcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že za skutočnú škodu možno považovať aj náklady potrebné
pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o konštatovanie, že v danom prípade sa náhrada škody
neuplatňuje v režime § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka ale v režime § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách. Uvedené ustanovenia cestného zákona sú vo vzťahu k úprave
obsiahnutej v Občianskom zákonníku úpravou lex specialis a nevyplývajú z nich žiadne obmedzenia
pri náhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia a uvedením veci do pôvodného stavu.
Pokiaľ ide o náhradu za prestoje, tu súd prvej inštancie konštatoval, že prestoje predstavujú pasívny aaktívny výkon dopravného prostriedku a bezprostredne súvisia s odstraňovaním následkov vzniknutej
škody, a preto ich možno považovať za náklady, ktoré vznikli v bezprostrednej súvislosti s odstraňovaním
následkov vzniknutej škody ako priamy náklad podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to v uplatnenej výške odo dňa 27.12.2008, na
základe námietky žalovaného, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, do zaplatenia. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie právne zdôvodnil poukazom na § 420 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1 a 2, § 430 ods. 1, § 442 ods. 1
a 3, § 443 OZ. § 9 ods. 1 až 6, § 3d ods. 5 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ako

aj § 4 ods. 4 a § 15 zákona číslo 381/2001 Z.z. o PZP. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd
podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a na ich úhradu zaviazal odporcu,
ktorý nebol v konaní úspešný.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. f) OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobný návrh

žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Žalovaný vo svojom
odvolaní uviedol, že žalobca si neuplatňoval nárok priamo od škodcu, v dôsledku konania ktorého
mu vznikla škoda, ale od žalovaného, s ktorým mal škodca podľa osobitného predpisu uzatvoreného
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda pri posudzovaní
rozsahu plnenia, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi je potrebné prihliadať na § 4 ods. 2 písm. b) a

§ 5 ods. 1 písm. d) zákona o PZP. Pri stanovení výšky škody postupoval žalovaný v súlade s §
443 OZ berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí. V prípade, ak by mieru opotrebenia
nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Ak sa pri náhrade škody
vychádza z hodnoty veci v čase poškodenia, neznamená to, že poškodený dostane náhradu škody v
takej výške, akú predstavuje cena novej veci, pretože takýmto spôsobom by sa navrhovateľ obohatil

na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, najmä ak pri dopravnej nehode bola poškodená
opotrebovaná vec. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia len v
prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec, pričom v prejednávanej veci nejde o tento
prípad. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto potrebné podľa žalovaného, od
tejto čiastky odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred

poškodením. Odporca poukázal na skutočnosť, že ako osoba zodpovedá poškodenému za samotné
poškodenie veci, a nie za to aký je výsledok opravy poškodenej veci. Výška škody preto nemôže závisieť
od toho, ako poškodený s poškodenou vecou naloží, či túto nechá opraviť alebo ju ponechá neopravenú,
keďže ide o okolnosti, ktoré s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou
nesúvisia. Ak súd prvej inštancie neprihliadol na mieru opotrebenia poškodenej veci, bol jeho postup

podľa žalovaného nesprávny. Za nesprávne považuje žalovaný aj priznanie nároku žalobcovi na úhradu
tzv. prestojov vo výške 245,47 eur titulom ušlého zisku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa súd
s týmto nárokom v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, neuviedol dôvody, pre
ktoré považuje nárok žalobcu za dôvodný, a preto v tejto časti považuje žalovaný rozsudok súdu za
nepreskúmateľný. Žalovaný je názoru, že tzv. prestoje nie je možné považovať za ušlý zisk, pretože

motorové vozidlá a zariadenia, ktoré žalobca použil na odstránenie následkov vzniknutej dopravnej
nehody neboli z jeho strany využívané pri inej podnikateľskej činnosti a ani v danom čase nemali
vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt na základe uzatvoreného zmluvné vzťahu medzi žalobcom a
tretím subjektom. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný žiadal, aby súd prvej inštancie žalobný návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca svojim písomným podaním zo dňa 07.09.2015 a žiadal,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahupotvrdil.Žalobca sastotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
predstavuje lex specialis vo vzťahu k OZ ako lex generalis. Z § 9 ods. 6 citovaného zákona vyplýva

povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch
spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek
obmedzenia. Žalobca odkázal na konštantnú rozhodovaciu prax krajských súdov, ktorá preukazuje
opodstatnenosť prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy cestného zákona pred § 442 až 449 OZ,
pričom nie je aplikovateľné ust. § 5 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Náhrada škody sa

v tomto prípade neuplatňuje v režime OZ, ale v režime § 9 ods. 6 cestného zákona. Podľa názoru
žalobcu je zmyslom ust. § 5 ods. 1 písm. d) zákona o PZP ochrana pred povinnosťou plnenia nákladov
navyše, t.j. takých, ktoré vzniknú z prejavu vôle poisteného, a ktoré by inak nahrádzať nemusel. Žalobca
poukázal na rozhodnutia v analogických veciach, a to rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.24Co/145/2008, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/255/2010 a sp.zn. 9Co/289/2009. Žalobca
upriamil pozornosť na § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého
ako správca pozemnej komunikácie nemal možnosť voľby, či poškodenú vec opraví sám, prípadne

ponechá neopravenú, alebo bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. V predmetnom prípade je
situácia špecifická v tom, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať
prísne nastaveným parametrom podľa právnych noriem, teda nie je možné pri uvádzaní komunikácie do
pôvodného stavu použiť na opravu staré zvodidlá a opravu je možné vykonať len výmenou poškodených
dielovzanové.Kzlepšeniuúžitkovýchvlastnostívymedzenýchzvodidieloprotipredchádzajúcemustavu

opravou neprišlo. Nárok na dopravné náklady považuje žalobca za oprávnený náklad a skutočnú škodu,
keďžebezúčastimechanizmovbysaopravakomunikácienemohlavôbecuskutočniť.Dopravnénáklady
sa vzťahujú na mechanizmy, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou pri odstraňovaní poškodenej komunikácie
a účtujú sa na základe hodín, počas ktorých musel mechanizmus pracovať so zapnutým motorom.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo

podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.03.2017, teda po nadobudnutí účinnosti
právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak
v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc

dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

7. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas podľa
§ 359 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) a v zákonom stanovenej lehote (§

362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti o zaplatenie 148,16 eur vecne
správny a vo zvyšnej časti istiny a časti úrokov z omeškania je potrebné odvolaním napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
vo veci.

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil a medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť,
že dňa 25.8.2008 došlo na komunikácii D1, km:444,290 k dopravnej nehode spôsobenej motorovým
vozidlom EČV: A. XXX K., ktorého prevádzateľom bol poistený žalovaného. Uvedenou dopravnou
nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, a tým ku škode na majetku žalobcu. Sporným

medzi stranami bola skutočnosť, či žalobca má nárok na náhradu škody v celej žalobcom uplatnenej
výške zahŕňajúcej amortizáciu (opotrebovanie poškodených zvodidiel) a nárok na preplatenie nákladov
na tzn. prestoje ako priameho nákladu podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách.

9. K samotnému inštitútu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla odvolací súd uvádza, že poisťovateľ má povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla
poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený
a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
uhrádzaškoda,ktorávzniklapoškodenímveci,pričomidenielenoškodunainýchmotorovýchvozidlách,

ale aj o škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti
a v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách predstavuje lex specialis vo

vzťahu ku všeobecným ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikáciu týmto
špeciálna právna úprava vylučuje.

10. Povinnosť škodcu nahradiť náklady žalobcu vynaložené na odstránenie poškodenia zvodidiel, ktoré
vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je potom priamo založená citovaným ustanovením

zákona o pozemných komunikáciách. Na rozdiel od dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka
je škodca, v prípade poškodenia zvodidiel, pri aplikácii zákona o pozemných komunikáciách, povinný
nahradiť náklady vynaložené na odstránenie poškodenia. V súvislosti s povinnosťami uloženými
technickými normami nie je možné, aby žalobca opravoval poškodené zvodidlá ich výmenou za také,ktoré svojou dobou užívania zodpovedajú veku a opotrebeniu poškodeného zvodidla a s odkazom na
§ 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. neprichádza zohľadnenie miery amortizácie v tomto prípade ani do
úvahy. Odvolací súd preto prisvedčil ako vecne správnemu tomu záveru súdu prvej inštancie, ktorý v

časti o zaplatenie sumy 148,16 eur predstavujúcej žalovaným tvrdenú amortizáciu, priznal žalobcovi
ako nárok dôvodný.

11. Pokiaľ ide o zaplatenie istiny 245,47 eur súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj v tejto časti
je nárok žalobcu dôvodný, keď mu priznal žalovanú istinu v plnej výške. Z obsahu súdneho spisu

vyplýva, že v tejto časti sa domáhal žalobca náhrady za využitie vlastných mechanizmov pri oprave
poškodených častí zvodidiel, tzv. prestojov. K odôvodneniu tejto časti nároku v rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa a s nárokom
žalobcu na úhradu tzn. prestojov z titulu ušlého zisku, príp. ako priameho nákladu podľa § 9 ods.

6 zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách v odôvodnení riadne nevysporiadal a riadne
neodôvodnil svoj záver. V texte svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca listinnými
dôkazmi riadne preukázal náklady na tzn. prestoje, pričom neuvádza, na základe akých dôkazov
považuje nárok zo strany žalobcu za preukázaný. Ako správne konštatoval žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní, motorové vozidlá a zariadenia, ktoré žalobca v danom

prípade použil na odstránenie následkov dopravnej nehody neboli z jeho strany využívané pri inej
podnikateľskej činnosti, a ani v danom čase nemali vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt na základe
uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom, na základe ktorého by potom
mohlo dojsť k rozmnoženiu majetkových hodnôt žalobcu. Súd vyhodnotením žalobcom predložených
dôkazov síce dospel ku skutkovým zisteniam pokiaľ ide o výšku nároku uplatneného žalobcom, ale

v odvolaním napadnutom rozhodnutí absentuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia súdom prvej
inštanciezistenéhoskutkovéhostavupodľapríslušnýchzákonnýchustanovení,ktorýspĺňalvplnejmiere
požiadavku § 157 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z odôvodnenia súdu nevyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie právne posúdiť svoje skutkové zistenia

týkajúce sa časti istiny vo výške 245,47 eur a vyložiť svoje úvahy, ktorými sa spravoval a uviesť, ktoré
právne predpisy aplikoval na zistený skutkový stav a s akými právnymi závermi.

12. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy
148,16 eur s príslušenstvom a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 245,47 eur s príslušenstvom je potrebné, aby súd
prvej inštancie svoje skutkové zistenia aj právne posúdil a svoje právne úvahy uviedol v odôvodnení
rozhodnutia a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k zrušeniu časti rozhodnutia odvolacím súdom, o
trovách prvoinštančného konania ako i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396
ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).