Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/394/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212415
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413212415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. X. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., G. XX, zast. Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Nové

Zámky, Hlavné námestie 7, 2. E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 8, o zaplatenie 697,50 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. marca 2016
č. k. 9C/455/2015-97 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
k rukám právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 179,71 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.
1, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1 veta prvá, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 586/2008 a uviedol, že
zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0241971828 zo dňa 11. 04. 2005 bolo súdu preukázané, že takúto

uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v
Bratislave a žalovaný v 1. rade ako dlžník a predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebného
bezúčelového úveru žalovanému vo výške 3.319,39 eura s výškou úrokovej sadzby 11,60 % p. a.,
s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,31 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou
prvej splátky 20. 05. 2005 a s končenou splatnosťou úveru 20. 03. 2010. Dohodou o ručení bolo súdu
preukázané, že takúto dohodu uzatvoril podľa § 303 - 312 Obchodného zákonníka právny predchodca
žalobcu so žalovaným v 2. rade dňa 11. 04. 2005, podľa ktorej žalovaný v 2. rade ako ručiteľ sa

zaviazal splatiť dlh voči žalovanému v 1. rade, pokiaľ ho on žalobcovi podľa zmluvy v stanovenej lehote
nezaplatí. Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 11. 04. 2005 bolo preukázané,
že takúto uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v 1. rade a T. V., predmetom ktorej
bolo, že banka a dlžník ako poistník a poistený z poistnej zmluvy sa dohodli, že práva a pohľadávky
vyplývajúce z poistnej zmluvy sa použijú na zabezpečenie pohľadávky. Obsahom tejto dohody je zmluva
o zabezpečovacom prevode a zabezpečovacom postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy. Dohodou

o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05. 11. 2012 bolo preukázané, že takúto
uzatvoril žalobca ako veriteľ a dlžník, žalovaný v 1. rade, podľa ktorého žalovaný v 1. rade uznal, čo
do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 11. 04.2005 s pôvodným veriteľom a zaviazal sa celkovú sumu vo výške 1.717 eur zaplatiť 8. mesačnými
splátkami vo výške 200 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že dlžník - žalovaný v 1. rade vyhlásil,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa §

526 OZ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. a 2. rade postúpenie jeho pohľadávky
vo výške 2.847,50 eura s príslušenstvom na žalobcu. Pokusom o zmier žalobca preukázal, že vyzval
žalovaných v 1. a 2. rade k dobrovoľnej úhrade dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere v
celkovej výške 967,66 eura tak, aby túto sumu zaplatili najneskôr do 30. 04. 2013 na účet
právneho predchodcu žalobcu, v opačnom prípade si žalobca uplatní svoj nárok súdnou cestou spolu

s úrokmi z omeškania a trovami konania vrátane trov právneho zastúpenia. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, ale nebolo možné mu vyhovieť,
nakoľko žalobca si svoj nárok z plnenia zo Zmluvy o splátkovom úvere uplatnil po lehote splatnosti,
keď najneskôr mu lehota uplynula dňom 20. 03. 2013 a návrh na začatie konania bol podľa
odtlačku prezenčnej pečiatky súdu doručený 24. 05. 2013, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej
lehoty a žalobca na výzvu súdu nepredložil a neuviedol, kedy bol úver vyhlásený za zosplatnený.

Zároveň o tom nepredložil ani výzvu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na ktorú odkazuje v pokuse
o zmier datovanej z 23. 04. 2013, z ktorej písomnosti vyplýva, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť, neuvádza sa však, k akému dňu nastali účinky mimoriadnej splatnosti. Ďalej
súd poukázal na použitie a aplikovanie nekalej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, keď do dohody o
uznaní záväzku zakomponoval prehlásenie, že dlžník - žalovaný v 1. rade vyhlasuje, že má vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobca z tohto dôvodu nemal vôbec pristúpiť k uzavretiu predmetnej
dohody o uznaní dlhu, pretože v tom čase pohľadávka pôvodného veriteľa bola už premlčaná. V
tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/151/2013,
podľa ktorého súdu uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potom potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je ale potrebné aplikovať aj na právne
vzťahy,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu,atedaajnaprávnyvzťahuznaniadlhu.
Priuzatváranídohodyouznanídlhuasplátkovomkalendáridošloknekalejobchodnejpraktike,ktorájev
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa, je umiestnenie textu

o vedomosti premlčaného dlhu porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi,
ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať rozumne od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z obsahu
Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne z ustanovenia § 5b účinného od 01. 06. 2014 a zistil, že

nárok žalobcu na uplatnenie predmetnej pohľadávky je premlčaný, žalobcovi začala plynúť premlčacia
doba dňom 21. 03. 2010, t. j. dňom, po ktorom mala byť pohľadávka žalovaného zaplatená v celosti
a uplynula mu najneskôr dňa 20. 03. 2013, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ako aj
v zmysle všeobecných predpisov Občianskeho zákonníka, ktorý zákonník upravuje ako lex generalis

vzťahy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, premlčacia doba v tomto prípade je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Keďže
žalovaný mal zaplatiť dlžnú istinu najneskôr do 20. 03. 2010, podľa názoru súdu došlo k jej zosplatneniu,
t. j. pôvodný veriteľ si mohol uplatniť celú pohľadávku voči dlžníkovi už týmto dňom. V tomto prípade
premlčacia doba uplynula žalobcovi dňom 20. 03. 2013, žalobca podal návrh na začatie konania dňa 24.

05. 2013, t. j. po márnom uplynutí premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná,
teda súdu nezostalo nič iné, ako prihliadať na tú skutočnosť, že tento nárok žalobcu je v plnom rozsahu
premlčaný a z toho dôvodu žalobu zamietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením
zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie v trojročnej premlčacej dobe v zmysle
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nemožno neopomenúť ustanovenie §

52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo
použiť v prospech spotrebiteľa na všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu priaznivejšie. Z týchto dôvodov súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu

úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič
nemenínatomskutočnosť,žesamotnýzmluvnývzťahzaloženýmedzipôvodnýmveriteľomažalovaným
je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, aleide o osobitný typ zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych
vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 odsek 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia
pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. účinné od 01. 05. 2014 je možné aplikovať aj na konanie začaté na súde pred jeho účinnosťou,
je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má aj procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má
nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho

samotného znenia. Na jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti
prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o
konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia.
Keďžeideoprocesnéustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupuje
podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného
procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom

svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných
úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého, ak zákon neustanoví inak,
platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených
procesných úkonov zostávajú zachované. Preto, ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné
ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.

j. pred účinnosťou zákona. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať,
či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka,
ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu z dôvodu
premlčania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal ich
žalovanému v 1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, ktoré trovy konania pozostávajú iba z náhrady trov

právneho zastúpenia v sume 179,71 eura. Žalovaný v 2. rade si v prípade úspechu neuplatnil náhradu
trov konania, a preto o tejto náhrade súd nerozhodol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním jeho
zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia súdu

v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie
vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že žalobca na
daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a
teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 11. 04. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa
vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na
iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani

platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008
bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné
práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka, ale tieto právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo

dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, ako
i rozhodnutia krajských súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.
11. 2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/34/2015
zo dňa 09. 11. 2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013
a sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa

20. 02. 2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12. 09. 2013, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/64/2013-145 zo dňa 30. 09. 2014 a ďalšie rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný v
1. rade podpísal dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej
žalovaný v 1. rade uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o úvere so Slovenskou
sporiteľnou, a. s. vo výške 1.717 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť

svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania
dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. K uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného v 1.
rade, ktorý žalobcu telefonicky požiadal o uzatvorenie splátkového kalendára, na čo následne žalobcazaslal žalovanému na adresu jeho bydliska dve vyhotovenia dohody, pričom jedno z nich žalovaný zaslal
podpísané naspäť do sídla žalobcu. Žalovaný dohodu podpísal vo svojom bydlisku a následne ju poslal
žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy, teda žalovaný mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať,

porozumieť obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou
svoj súhlas svojim podpisom, čo aj urobil, resp. mohol ju odmietnuť, nedopísať a neodoslať, ak s jej
obsahom nesúhlasil. Obsahom dohody je uznanie záväzku zo strany žalovaného, pričom následkom
uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby, to znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa
stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 4-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.

Žalobca zastáva názor, že žalovaný v danom prípade uznal záväzok v súlade s ustanovením § 323
Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným, čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval a odo
dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4- ročná premlčacia doba, ktorá ku dňu podania žalobného
návrhu neuplynula. Poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade
ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Poukázal na ďalšie
rozhodnutia krajských súdov. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením

rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 697,50 eura s úrokom z
omeškania 270,16 eura a trov konania s tým, že splnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Podaním zo dňa 18. 11. 2015 vzal žalobca žalobu
v časti zaplatenia sumy 300 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. O späťvzatí žaloby v tejto
časti rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 03. 2016 č. k. 9C/455/2015-94 tak, že konanie

v časti o zaplatenie istiny 300 eur zastavil. Súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorej žalovaní v 1. a
2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 397,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
270,16 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť
titulom náhrady trov konania sumu, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade titulom náhrady trov
konania sumu 179,71 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom odvolacieho konania
je zamietajúca časť.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne, v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

14. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky je premlčaný, keď premlčacia
doba začala plynúť dňa 21. 03. 2010, a nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, uplynula dňa 20.

03. 2013, pričom žalobca podal žalobu dňa 24. 05. 2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby
podľa Občianskeho zákonníka. Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, ostala
otázka, či sa predmetný právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka alebo príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu
spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere

vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že
spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na všeobecné obchodné podmienky zmluva odkazuje.

Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú

zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady
lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má
prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,

ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj
otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

15. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ
upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského právav širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na

jeho vykonanie.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo
zmluvy o splátkovom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na
peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia

§ 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie
preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré
sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie pri skúmaní

otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je
priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný
vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý

sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo
vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch
nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym
znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením

ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je
toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.

17. Vzhľadom k druhej namietanej skutočnosti, a to, že žalovaný v 1. rade podpísal dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej žalovaný v 1. rade uznal svoj
záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľnou, a.s. vo výške 1.717
eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok, odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s tým, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Dohoda je nazvaná ako dohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a teda žalobca sa pod zámienkou uzavretia

dohody o splátkovom kalendári snaží dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Aj keď
text o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch je umiestnený v časti o uznaní záväzku, ide
o predtlačený formulár, písaný malým písmom, pričom sám žalobca uviedol, že žalovaný telefonicky
požiadal o uzatvorenie splátkového kalendára, pričom následne mu žalobca zaslal nielen dohodu o
úhrade pohľadávky v splátkach, ale aj uznanie dlhu, v ktorom uviedol aj text o tom, že dlžník má

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uvedené nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku ako nekalá obchodná

praktika je neplatná, preto bola námietka premlčacej doby dôvodne uplatnená a súd prvej inštancie na
ňu správne prihliadol. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Keďže od výroku vo veci samej je závislý aj výrok o trovách konania, odvolací súd preskúmaval aj

výrok o trovách konania, pričom dospel k záveru, že výrok o trovách konania je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 697,50 eura. Po tom, čo žalobca vzal žalobu o
zaplatenie sumy 300 eur späť, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 03. 2016 č. k. 9C/455/2015-94konanievčastiozaplatenieistiny300eurzastavil,pripustilzmenupetitužaloby(nadbytočne)arozhodol,
že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť titulom náhrady trov konania sumu, ktorá bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách konania

súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil a následne v napadnutom rozsudku uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 179,71
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §
142 ods. 1 OSP a priznal ich žalovanému v 1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, ktoré trovy konania
pozostávajú iba z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 179,71 eura. Žalovaný v 2. rade si v

prípade úspechu neuplatnil náhradu trov konania, a preto o tejto náhrade súd nerozhodol. Takto súd
prvej inštancie rozhodol o trovách konania dvoma výrokmi, v uznesení a v napadnutom rozsudku, pričom
výrokotrováchkonaniavuzneseníodkazujenavyčíslenievpísomnomvyhotovenírozsudku,kčomuale
nedošlo a v napadnutom rozsudku súd rozhodol len o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného
v 1. rade, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v rozsudku absentuje výrok o trovách konania. Aj keď
si žalovaný v 2. rade neuplatnil náhradu trov konania, súd bol povinný o trovách konania vo vzťahu

žalobcu a žalovaného v 2. rade rozhodnúť, nestačilo len v odôvodnení uviesť, že si náhradu trov konania
neuplatnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok o trovách konania pre zmätočnosť a nedostatok
odôvodnenia zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).