Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Mária Červenáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202254
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316202254.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: CRIF -
Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 013, zastúpený Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti
žalovanému: T. L., XX.XX.XXXX, J. U. X, XXX XX J. U., o zaplatenie 1.093,17 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1093,17 eur, zmluvný
nárok vo výške 16,10 % ročne zo sumy 973,81 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške8,25%ročnezosumy973,81eurod28.3.2014dozaplateniaaknáhradetrovkonania.Vpísomnej
žalobe uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 23.10.2006 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou

Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o bežnom účte (ďalej len „Zmluva“). Predmetnom Zmluvy bolo
zriadenie bežného účtu na menu: Skk a poskytnutie povoleného prečerpania k Účtu po splnení
podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových
a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a účinnosťou od
1.2.2006. Slovenská sporiteľňa poskytla povolené prečerpanie do výške 663,88 eur (20 000,- Skk) (ďalej
len „Úver“) a to Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z dňa 27.3.2007. Slovenská sporiteľňa

zaslala žalovanému dňa 13.10.2008 Oznámenie o zastavení povoleného prečerpania, predmetnom
ktorého bolo zastavenie povoleného prečerpania, ktoré bolo poskytnuté k účtu dňa 26.3.2007 vo výške
663,88 eur (20.000 Skk) s konečnou lehotou splatnosti do 1.11.2048. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so
žalovaným dňa 23.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie
platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie
uvedenom účte. Slovenská sporiteľňa umožnila čerpať žalovanému Úver tak, že realizovala platobné
príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, ak neexistovala

pohľadávka žalovaného voči Slovenskej sporiteľni z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania
platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného.
Žalovaný sa zaviazal Úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne
najneskôrvdeňkonečnejsplatnostiÚveru,pričompohľadávkaSlovenskejsporiteľnevčasedokonečnej
splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke
žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu žalovaného

a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle Zmluvy, Oznámenia, Všeobecných obchodných
podmienok a Úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý
Úver vo výške 16,10 % ročne. V prípade porušenia podmienok splácania Úveru žalovaným, bol medzistranami dohodnutý úrok z omeškania. Žalovaný využil možnosť čerpať Úver od Slovenskej sporiteľne,
avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenská
sporiteľňa ho na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov.

S ohľadom na vyššie uvedené v zmysle Všeobecných obchodných podmienok uplatnila Slovenská
sporiteľňalistomzodňa13.2.2013(ďalejlen„Výpoveď“)právovypovedaťZmluvuapožadovať splatenie
celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Výpoveď v zmysle Obchodných podmienok nadobudla
účinnosťdňomjejdoručeniaapovinnosťžalovanéhozaplatiťcelýzostatokÚveruspoluspríslušenstvom
vznikla bezodkladne po doručení výpovede. Slovenská sporiteľňa v zmysle článku 10.3 Všeobecných

obchodných podmienok považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine
siedmy deň po jej odoslaní. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému (ďalej len
„Pohľadávka“) na sumu celkom vo výške 1093,17 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru
po splatnosti vo výške 973,81 eur, z vyčísleného riadne úroku vo výške 0,27 eur, debetného úroku
z nepovoleného prečerpania vo výške 65,26 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 53,83 eur
vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia

predmetnej pohľadávky t.j. do 27.3.2014. Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 v
súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. V Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky č. 0346/2017/CE je uvedená pod č. 1344 aj Pohľadávka voči
žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu Pohľadávka zo

Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie
pohľadávky žalovanému Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu pohľadávky. Žalovaný do dnešného dňa Pohľadávku neuhradil, preto sa žalobca domáha svojho
práva súdnou cestou.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 15.6.2016 pod č.k. 7C/65/2016-58. Platobný
rozkaz bol uznesením OS Levice zo dňa 19.10.2016 pod č.k. 7C/65/216-68 zrušený v zmysle § 266
ods. 3 CSP, keďže sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho

prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Žalobu s prílohami a procesné poučenie v zmysle § 292 CSP spolu s výzvou , aby sa k žalobe vyjadril

v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a/ CSP), pričom súd považoval nedoručenú zásielku za
doručenú v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP. Predtým však súd doručoval žalovanému žalobu v
zmysle § 116 CSP. Žalovaný sa k veci nevyjadril.

5. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 8.3.2017 rozhodol v neprítomnosti strán sporu v zmysle
§ 180 CSP, doručenie mali riadne vykázané, neúčasť neospravedlnili.

6. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny
stav:

Dňa 23.10.2006 bola uzavretá Zmluva o bežnom účte č. 0403022642/0900 podľa § 708-715
Obchodného zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
bankou a žalovaným - majiteľom účtu. Predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa
účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných

podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 23.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty, z ktorej vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá platobná karta VISA Electron, limit

platobnej karty: v SKK, hotovostný v dňoch: 15 000 v mene SKK, bezhotovostný v dňoch 45 000 v
mene SKK, celkový v dňoch 60 000 v mene SKK. Majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami Sadzobníkom, súhlasí s nimi, zaväzuje sa ich
dodržiavať.8. Podaním zo dňa 27.3.2007 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že keďže splnil
podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania, od 27.3.2007 mu ponúkajú možnosť prečerpávať

sporožírový účet až do výšky 20 000 SK. Povolené prečerpanie sa poskytuje do 1.11.2048.

9. Podaním zo dňa 13.10.2008 právny predchodca žalobcu oznámila žalovanému, že s účinnosťou od
13.10.2008 mu zastavili povolené prečerpanie, ktoré bolo poskytnuté dňa 26.3.2007 vo výške 20 000
SK, 663,88 eur. Povolené prečerpanie mu bude opätovne poskytnuté ak zo strany žalovaného dôjde k

odstráneniu skutočnosti, ktorá mala za následok zastavenie povoleného čerpania.

10. Podaním zo dňa 13.2.2013 právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému Odstúpenie od
zmluvy, na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. 40322642/0900
a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, pričom od tohto dňa povolené prečerpanie mu
už nebude poskytované a zároveň banka týmto vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného

prečerpania. Výška pohľadávky predstavuje 1038,26 eur, ktorú bol vyzvaný žalovaný uhradiť do 7 dní
odo dňa doručenia tohto oznámenia.

11. Listom zo dňa 1.4.2014 banka oznámila žalovanému, že ako postupca na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE uzatvorenej dňa 27.3.2014 postúpila pohľadávku vo výške

1093,17 eur s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka.

12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinný k 23.10.2006), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

14. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho
činnosti okrem iného je aj poskytovanie úveru.

15. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená

zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať
zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy (23.10.2006).
Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana - spotrebiteľa,
čerpanie finančných prostriedkov, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských
úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho

zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

16. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomne
zmluvou inému.

17. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník

postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.18. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a

to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť úverovú pohľadávku inému subjektu,
ak klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, na zaplatenie omeškanej
časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní. Teda spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú až splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa

29.5.2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne
napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

21. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením
pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu (nepovoleného prečerpania). Žalobca

k podanej žalobe ako dôkaz pripojil „Odstúpenie od zmluvy“ adresované bankou žalovanému zo dňa
13.2.2013, v ktorom zároveň banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a vyzval
žalovaného k úhrade pohľadávky 1038,26 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Súd
však zastáva stanovisko, že nie je možné v predmetnej veci považovať odstúpenie od zmluvy za
účinný právny úkon. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby žalovaný mal objektívnu možnosť

oboznámiť sa s podaním zo dňa 13.2.2013 - odstúpenie od zmluvy, odkázal len na ustanovenia
Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa fikcie doručenia. Fikcia doručenia by sa nemala
aplikovať na prípad odstúpenia od zmluvy resp. iného hmotnoprávneho úkonu. Znamená to teda,
že na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné doručenie do sféry dispozície druhej zmluvnej
strany v limitoch § 45 Obč. zák. Záver o neprípustnosti dojednania uplatňovania fikcie doručovania

hmotnoprávnych úkonov podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo 442/2003, ktorý
sa k uvedenej problematike vyjadril tak, že právny úkon nie je perfektný, pokiaľ adresovaný prejav vôle
konajúcej osoby nedošiel do sféry adresáta. Prejav vôle adresátovi dôjde v okamihu, kedy sa dostane do
sféry jeho dispozície, teda keď bude mať adresát objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu
vôle. Od tohto okamihu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne

odvolať. To, aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu pritom nie je nevyhnutné; postačuje,
že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažovalo žalobcu, ktorý doručenie výzvy - odstúpenie od zmluvy žalovanému v konaní
nepreukázal. Táskutočnosť,žedospisudoložilbezakéhokoľvekdôkazu,žeajskutočnesažalovanému
doručovalo, nie je dôkazom tej skutočnosti, že predmetná zásielka bola adresátovi zaslaná a doručená

(či už poštovým podacím lístkom, doručenkou). Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky
vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie
jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej
žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom. Postúpenie pohľadávky naprieknesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Obč.
zák. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno v tomto prípade efektívne konvalidovať ani

oznámením banky o postúpení pohľadávky. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému
bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. V dôsledku tohto nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je
oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára,
že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal

aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.

22. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odvádzal od Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0346/2014/CEzodňa27.3.2014,pričomjukžalobenepriložilapoukázalnajudikátNajvyššiehosúduSR
R 119/2003: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia

vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Uviedol, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník. V prílohe priložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne na žalobcu, ktoré podľa neho v dostatočnej miere preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu v

súdnom konaní.

23. Súd s poukazom na zaujatie stanoviska žalobcu pod bodom 22 uvádza, že vzhľadom k tomu, že ide
o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a
ich súčasti) z hľadiska ich platnosti resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky

žalobcov ex offo. Súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2012 Z.z. o bankách a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Žalovaný vo veci mal plný úspech, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, a ani zo spisu mu
žiadne trovy konania nevyplývali, preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

v Leviciach, dňa 8.3.2017

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.