Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210266
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415210266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

SECAPITAL S.á.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L - 1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
vkonaníprávnezastúpenýJUDr.JiřímŠmídom,usadenýmeuroadvokátom,Ul.Svornosti43,Bratislava,
proti žalovanému: W. B., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. I. XXX/XX, Ž. L. Y., v konaní o zaplatenie
2.334,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2015 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu

2.334,01 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 24.12.2013 do zaplatenia tvrdiac, že jeho
právnypredchodcaspoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.poskytolžalovanémunazákladezmluvy
č. 6049932 zo dňa 30.05.2008 sumu 1.991,64 Eur s tým, že túto aj s dohodnutým úrokom vráti v
celkovej výške 2.962,16 Eur. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku zmluvou o postúpení zo dňa
07.12.2012. Nakoľko bola výška postúpenej pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným sporná, uzavreli
dňa 27.08.2013 dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 2.596,60 Eur
formou 25 mesačných splátok. Žalovaný splátky neuhrádzal a tak sa v zmysle dohody stal celý dlh

splatným dňa 23.12.2013. Aktuálna výška dlhu predstavuje žalovanú sumu.

2. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 19.01.2017, no k veci sa nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 07.03.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a v
neprítomnostižalovaného,ktorémubolopredvolaniezaslanénaadresutrvaléhopobytu,pričomzásielka
sa súdu vrátila neprevzatá dňa 22.02.2017. Súd potom považoval predvolanie žalovanému za doručené

s poukazom na ust. § 112 Civilného sporového poriadku.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.05.2008 zmluvu označenú ako
„žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“. Vyplýva z nej, že žalovanému bola schválená pôžička 60.000,-
Sk (1.991,64 Eur), ktorú mal vrátiť v mesačných splátkach po 1.940,- Sk (64,40 Eur) v počte 46. V
nadväznosti na to je uvedená celková suma pôžičky 89.238,- Sk (2.962,16 Eur) čo sa presne nezhoduje

s výpočtom 46 splátok x 1.940,- Sk (64,40 Eur). V zmluve je v rámci rubriky konečná splatnosť uvedený
údaj 48 mesiacov. Zmluva obsahuje uvedenie ročnej úrokovej sadzby 21,9 % a RPMN 21,9 %.5. Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy (ako vopred pripraveného tlačiva s nemožnosťou zmeny
jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, poskytovanej sumy a podmienok jej
splácania) a povahu jej účastníkov je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci právny základ vo

vtedy účinnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa
za spotrebiteľský úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ust. § 2
písm. b) cit. zákona definovalo zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V ust. § 3 ods. 1 cit.
zákona bol veriteľ definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a podľa § 3 ods. 2 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

6. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vyžadoval okrem iných aj uvedenie termínov splátok (§ 4 písm. i) cit. zákona), uvedenie celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 písm. j) cit. zákona) a tiež uvedenie
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 (§ 4 písm. k) cit. zákona). Ich
absencia v zmluve mala za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru (§ 4 ods. 3 posledná veta

cit. zákona).

7. Súdu predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje (pričom nepostačuje, že súd tieto prípadne
uvedené v obchodných podmienkach) a preto žalovanému vo forme pôžičky poskytnutý spotrebiteľský
úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný preto bol povinný zaplatiť len požičanú

istinu, t.j. len sumu 1.991,64 Eur. Preto i keď bolo oznámením o postúpení zo dňa 14.01.2013 (list
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na č.l. 12 spisu) preukázané, že dlh z predmetnej zmluvy
bol postúpený zmluvou o postúpení zo dňa 07.12.2012 žalobcovi (a teda žalobca je v zmysle § 524
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný
požadovať zaplatenie dlhu), bolo potrebné v sume prevyšujúcej čiastku 1.991,64 Eur žalobu zamietnuť

ako nedôvodnú.

8. Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu o pôžičke podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii
dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu 30.05.2008), podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke
platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskejochranyaplikáciuspotrebiteľskýchpredpisovbezohľadunaprejavvôlezmluvnýchstrán-

spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného
zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového
vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. O
to viac v prípade, ak spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo forme pôžičky, ktorá ako zmluvný typ
je upravená v ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa
(pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonníkpremlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského
úveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanieobchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahy
zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky

zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch
nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp
už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol žalobcovi prisúdiť sumu 1.991,64 Eur s

príslušenstvom, pretože podľa zmluvy mala byť pôžička žalovaným splatená do 48 mesiacov (ako to
vyplýva z rubriky konečná splatnosť) a v nadväznosti na všeobecné obchodné podmienky to znamená,
že celá pôžička mala byť zaplatená najneskôr do 20.06.2012. V článkoch 6.1 až 6.4 všeobecných
obchodných podmienok (ktorými sa zmluva na základe v nej obsiahnutého odkazu spravuje) je totiž
uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných

splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach
a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/

alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

14. To znamená, že prvá splátka bola splatnou dňa 20.06.2008 ako 20. deň mesiaca nasledujúceho
po uzavretí zmluvy a potom počítajúc dobu 48 mesiacov (i keď v zmluve sa hovorí o počte splátok 46)
pripadala konečná splatnosť najneskôr na deň 20.05.2012. Odo dňa 21.05.2012 začala plynúť trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňom 22.05.2015. Žaloba bola
podaná na tunajší súd dňa 02.09.2015 už po uplynutí premlčacej doby a preto bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo potom možné prisúdiť žalobcovi ani právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu o urovnaní (od ktorej vlastne primárne odvodzoval svoj
nárok) uzavretú so žalovaným dňa 27.08.2013 už po nadobudnutí pohľadávky z vyššie popísanej
zmluvy, súd túto dohodu vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s §
585 Občianskeho zákonníka. Išlo totiž o dohodu vopred naformulovanú a pripravenú žalobcom a z jej
textu vôbec nevyplýva spornosť medzi nároku medzi žalobcom a žalovaným. Dohoda obsahuje len

deklaráciu žalobcu (ako strany, ktorá dohodu pripravovala) o tom, že výška záväzku zo zmluvy o pôžičke
je sporná, no súd tu nevidí žiadnu spornosť záväzku zo strany žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý sa
evidentne v nevedomosti v konečnom dôsledku zaviazal na podstatne vyššie plnenie než v skutočnosti
bolo predmetom pôvodnej zmluvy (vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí zmluvy bol povinný
vrátiť len istinu, podľa dohody o urovnaní však až sumu 2.596,60 Eur). Pritom jedným z predpokladov

urovnania je, že obe strany urobia určité ústupky - na strane žalobcu došlo len k tomu, že uvedenú sumu
umožnil žalovanému uhradiť v splátkach, no zo strany žalovaného k žiadnemu ústupku nedošlo - tento si
práveže ešte oveľa zhoršil svoje postavenie a to aj tým, že sa zaviazal v bode 3 časti C dohody zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania a v bode 2 časti C dohody tiež uznalsvoj dlh voči žalobcovi, hoci tento bol už v tom čase premlčaný (a teda súdne nevymáhateľný), o čom
nie je v dohode ani zmienka. O tom, že by žalovaný o premlčaní vedel, dôkaz predložený nebol, pričom
podľa § 558 Občianskeho zákonníka pri premlčanom dlhu nastávajú jeho účinky len ak ten kto dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní. Takto nevyvážene a v neprospech spotrebiteľa formulovaná dohoda nemôže
požívať právnu ochranu, preto je absolútne neplatnou nielen pre rozpor s § 585 Občianskeho zákonníka,
ale odporuje aj dobrým mravom, keď profesijne odborne zdatný žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa
inkasovaním pohľadávok využil slabé znalosti spotrebiteľa.

16. Súd preto žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.