Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216725
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714216725.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne R. V.
P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. XX, XXX XX Z., proti žalovanému PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. PV-A/0711/0048 zo dňa 06.12.2013 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom

Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, v právnej veci žalobcu PRO CIVITAS, s.r.o., t.č. so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti žalovanej R. V. P.E., O.. XX.XX.XXXX,
V. V. - Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 6.591,97 Eur s príslušenstvom.

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 Eur Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Zvolen, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.02.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 20.02.2014 v spojení s
jej opravou a doplnením zo dňa 23.06.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.06.2015 domáhala
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. PV-A/0711/0048 zo 06.12.2013 (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“) vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882
(ďalej len „rozhodcovský súd“). Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovským rozsudkom bola zaviazaná
(ako žalovaná 2. rade) zaplatiť spoločne a nerozdielne spolu F. W. E. (ako žalovanou v 1. rade)
žalovanému (ako žalobcovi) istinu vo výške 6.591,97 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 435,32 Eur, ďalej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 548,16

Eur,atovšetkodo3dníodprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudku.Srozhodcovskýmrozsudkomvšak
nesúhlasí, preto podala žalobu o jeho zrušenie podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. W. E. (ako žalovaná 1. rade) uzavrela s Poštovou bankou a.s., dňa 18.07.2008 Zmluvu o
úvere („zmluva o úvere“) na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške v tom čase 200.000,-
Sk (6.638,78 Eur). Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o účelový úver, a to pôžičku na bývanie, ona je
v zmluve o úvere uvedená ako „vlastník nehnuteľnosti“ V. Č.. XX, O. F. X. V. V. O. H.. U.. E. XX.

V zmluve o úvere sú uvedení v článku 1. Zmluvné strany, a to pod písm. A. Poštová banka a.s.,
pod písm. B. Dlžník - žiadateľ a spoludlžník, je ako žiadateľ uvedená W. E.. Ako spoludlžník nie je
uvedenážiadnaosoba.Podpísm.C.Vlastníknehnuteľností,jeuvedenáona.Predmetnúzmluvuoúvere
podpísala ako vlastník nehnuteľností. Pri podpise zmluvy o úvere v pobočke Poštovej banky a.s., bola
pracovníčkou banky ubezpečovaná, že nie je v postavení ani spoludlžníka, ani ručiteľa pri uzatvorení
tejto zmluvy o úvere. Tiež bola ubezpečená v tom, že jej podpis na zmluve o úvere je nutný len z dôvodu,

že ide o účelový úver viazaný na rekonštrukciu nehnuteľnostií, ktorej v tom čase bola vlastníčkou.
Takúto obranu mala i v rozhodcovskom konaní, napriek tomu rozhodcovský rozsudok bol vydaný. Jevšak názoru, že Poštovou bankou, a.s., bola úmyselne uvedená do omylu, nakoľko aj z formulácie
záhlavia zmluvy o úvere je zrejmé, že nie je možné stotožňovať postavenie spoludlžníka, resp. ručiteľa s
vlastníkomnehnuteľnosti.Zmluvuoúverebynikdynepodpísala,kebymalabyťvpostaveníspoludlžníka,

alebo ručiteľa. Žalobou ďalej namietala platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku neboli
súčasťou zmluvy o úvere, tieto nepodpisovala a nebola s nimi ani oboznámená. Aj z tohto dôvodu
žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok. Právne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku videla v
ustanovení § 40 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril napriek tomu, že súd ho uznesením č.k. 14C/198/2014-68
zo dňa 21.09.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 03.11.2016, vyzval podľa § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril
k žalobe. Súčasne ho vyzval, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, tiež pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2016. Žalovaný na túto
výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods.

1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom

nadobudnutia účinnosti CSP.

5. Súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 07.03.2017. Tohto pojednávania sa
žalobkyňa zúčastnila. Žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil. Na toto pojednávanie bol predvolaný
riadne a včas dňa 27.01.2017. Tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Nakoľko žalovaný

nepožiadal o odročenie pojednávania, súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v prítomnosti
žalobkyne, a v neprítomnosti žalovaného

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako strany sporu, listinnými dôkazmi, keď
zistil tento skutkový a právny stav:

7. Z rozhodcovského spisu sp.zn. PV-A/0711/0048 rozhodcovského súdu súd zistil, že žalovaný (ako
žalobca) podal dňa 01.07.2011 na rozhodcovskom súde žalobu zo dňa 21.04.2011 voči žalobkyni (ako
žalovanej v 2. rade), a popri nej i voči W. E., E..Č.. XXXXXX/XXXX, V. F. B. XXX, XXX XX F. B. (ako
žalovanej 1. rade), o zaplatenie sumy 6.591,97 Eur s príslušenstvom, keď súčasne žiadal nahradiť

trovy rozhodcovského konania, keď žalobu podal voči týmto tak, že žiadal uložiť povinnosť na plnenie
spoločne a nerozdielne, a to z titulu Zmluvy o úvere č. 0309198991 zo dňa 18.07.2008, ktorá bola
uzatvorená medzi Poštovou bankou a.s., a žalobkyňou (ako žalovanou v 2. rade) a popri nej i s W. E.
(ako žalovanou v 1. rade). Žalovaný v rozhodcovskom konaní túto žalobu procesne upravil čiastočným
späťvzatím žaloby zo dňa 18.03.2013, ktoré bolo doručené rozhodcovskému súdu dňa 19.03.2013.

Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu (ako žalovanú v 2. rade) v rozhodcovskom konaní výzvou zo dňa
03.01.2012 na podanie žalobnej odpovede k žalobe, ktorú jej doručil dňa 11.01.2012. Žalobkyňa (ako
žalovaná v 2. rade) podala rozhodcovskému súdu dňa 27.09.2013 žalobnú odpoveď zo dňa 22.09.2013
v ktorej žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluvu o úvere podpísala ako vlastník nehnuteľnosti,
nie ako dlžník, ani ako spoludlžník, ani ako ručiteľ. Preto považovala žalobu voči nej za neoprávnenú. O

žalobe žalovaného (ako žalobcu) bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom rozhodcovským rozsudkom
sp.zn. PV-A/0711/0048 zo dňa 06.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2014. Týmto
rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť žalobkyni (ako žalovanej v 2. rade) povinnosť
spoločne a nerozdielne spolu F. W. E. (ako žalovanou v 1. rade) zaplatiť žalobcovi sumu 6.591,97 Eur,
úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 6.591,97 Eur od 19.03.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 6.591,97 Eur od 19.03.2013 do zaplatenia, sumu vyčíslených úrokov a
úrokov z omeškania ku dňu 18.03.2013 vo výške 4.265,07 Eur, ďalej náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 435,32 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 548,16 Eur, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrhvo veci samej zamietol. Tiež povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 380,- Eur zo splatnosťou vždy
k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
a to všetko pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára.

V poučení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok je
právoplatný a nemožno ho preskúmať inými rozhodcami. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže
domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde
z dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V poučení je uvedené, že ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd,
ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
odložiť. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku mal za to, že má právomoc rozhodovať o žalobe,
pretože sa jedná o spor medzi žalovaným (ako žalobcom) ako právnym nástupcom banky a žalobkyňou
(žalovanou v 2. rade) a W. E. (ako žalovanou v 1. rade) zo zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je v
spojení s Všeobecnými obchodnými podmienkami platne dojednaná rozhodcovská doložka zakladajúca

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. V tomto smere rozhodcovský súd poukázal
na bod 4.11 Zmluvy o úvere, bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ďalej
na bod 10.2.3 a 10.2.4 VOP.

8. Zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že táto bola uzatvorená

medzi Poštovou bankou, a.s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako veriteľom a
W. E., ako dlžníkom. Uvedené vyplýva z čl.1 zmluvy o úvere písm. A. a písm. B. V písm. C. zmluvy o
úvere označenom ako vlastník nehnuteľnosti (bytu alebo domu) je uvedená žalobkyňa. V čl. 2 zmluvy
o úvere označenom ako „Nehnuteľnosť“ je uvedená nehnuteľnosť - V. Č.. XX O. H.. U.. E. XX, V. V.. Z
čl. 3 zmluvy o úvere vyplýva, že na základe tejto zmluvy o úvere bola poskytnutá pôžička - účelový úver

na bývanie v tom čase v sume 200.000,- Sk (6.638,78 Eur). Doba splácania úveru bola dojednaná na
10 rokov, splácanie úveru bolo dojednané k 15-temu dňu v mesiaci s tým, že výška mesačnej splátky
bola dojednaná v tom čase na sumu 2.992,- Sk (99,32 Eur). Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe
10,90 % ročne. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na deň 15.08.2008 a dátum konečnej
splatnosti úveru bol dojednaný na 15.07.2018. Zmluve o úvere bolo pridelené číslo: 0309198991.

Uvedené vyplýva z čl. 4 bod 4.1 zmluvy o úvere. Tu je tiež uvedené, že zmluvou o úvere vzniká banke
záväzok poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených bankou do výšky
uvedenej v zmluve o úvere. Banka poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru
zníženého o poplatok za poskytnutie úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky. Poskytnutím
prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká dlžníkovi, každému spoludlžníkovi a vlastníkovi nehnuteľnosti

záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z
omeškaniaazmluvnejpokuty)vrátiťaplniťostatnépovinnostivzmysleObchodnýchpodmienokpreúver
- pôžička na bývanie (OP). Spoludlžník a vlastník nehnuteľnosti sú zaviazaní na splatenie pohľadávky
banky spoločne a nerozdielne. Z tohto istého článku bod 4.4 zmluvy o úvere vyplýva, že právne
vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami pre pôžičku na bývanie (OP),

Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a to v uvedenom poradí. Dlžník ako aj každý spoludlžník a vlastník nehnuteľností svojim podpisom
potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení
podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z.. Z tohto istého článku, bod 4.11 zmluvy o úvere vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej

vznik, platnosť a výklad, budú v rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.
Zmluva bola uzatvorená dňa 18.07.2008 s podpisom W. E. ako dlžníčky a s podpisom žalobkyne ako
vlastníka nehnuteľnosti. Z OP (Obchodné podmienky pre úver pre pôžičku na bývanie) z čl. 3 bod 3.4.
vyplýva, že klient je povinný zabezpečiť, aby sa každá osoba vlastniaca nehnuteľnosť stala osobou
zaviazanou spoločne a nerozdielne popri dlžníkovi a podpísala návrh na uzavretie zmluvy o úvere pred

zamestnancom obchodného miesta alebo zabezpečiť v návrhu úradné overenie podpisov vlastníkov
nehnuteľností.OPniesúúčastníkmizmluvyoúverepodpísané.Tietonadobudliplatnosťdňa29.02.2008
a účinnosť dňa 17.03.2008. Zmluva o úvere, ako i OP predstavujú formulárové tlačivo banky.

9. Žalobkyňa v konaní predložila predmetnú zmluvu o úvere a OP. Tieto sú totožné s tými, ktoré sú

súčasťou rozhodcovského spisu.

10. Súčasťou rozhodcovského spisu sú i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), na ktoré
sa odvoláva zmluva o úvere. Zmluva o úvere v čl. 4. v bode 4.11 ustanovuje, že zmluvné strany sadohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. V zmysle bodu 10.2.2 VOP
banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi

nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu;
V zmysle bodu 10.2.3 VOP sa zmluvné strany dohodli, že ak klient najneskôr pri uzavretí bankového
obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,

má sa za to, že ju prijal.
V zmysle bodu 10.2.4 VOP sa zmluvné strany dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym
predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

11. Z výsluchu žalobkyne ako strany sporu súd zistil, že úver z banky čerpala W. E.. V banke W. E.
pred vzatím úveru povedali, že potrebuje niekoho, kto vlastní nejakú nehnuteľnosť, ona v tomto čase
vlastnila 1-izbový byt X. V. V., ktorý je uvedený v zmluve o úvere. Tento byt nikdy nepatril W. E., ktorá
je matkou vnučky jej manžela. Tak sa poznali. W. E. v banke požiadala o úver na rekonštrukciu bytu,
avšak nejednalo sa o jej byt v V. V.. Cez manžela ju informovala, že potrebuje niekoho, kto vlastní nejakú

nehnuteľnosť aby si mohla vziať úver v banke na rekonštrukciu bytu. Ona s tým súhlasila, boli spolu v
banke. V banke jej však nevysvetlili, aké je jej právne postavenie, nevysvetlili jej prečo je účastníčkou
zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere jej dali podpísať ako vlastníčke bytu v V. V.. Zmluvu o úvere neuzatvárala
ani ako dlžník, ani ako ručiteľ. Byt nedala do zálohy na zabezpečenie tohto úveru. O niekoľko mesiacov
po uzavretí zmluvy o úvere sa kontaktovala s W. E. a informovala sa, či úver spláca. Zmluvu o úvere

pred jej podpísaním si prečítala len zbežne, všeobecné obchodné podmienky k zmluve o úvere jej neboli
odovzdané a ani s nimi nebola oboznámená. Po podpise jej banka zmluvu o úvere ani nevydala, teda
nemala ju vo svojej dispozícii. W. E., ktorá čerpala úver, pretože žiadne finančné prostriedky so zmluvy o
úvere sama nečerpala, úver prestala splácať. Ona sa to dozvedela z výzvy banky. Banka ju vyzvala, aby
splácala úver za ňu. V podstate nevedela o čo ide, preto išla do banky, aby jej zmluvu vydali. Povedali

jej, že jej ju môžu vydať len na základe písomnej žiadosti. Tak si túto žiadosť podala, na základe toho jej
banka vydala zmluvu o úvere, ktorú podpísala ako vlastník nehnuteľnosti. W. E. ako dlžníčka nezaplatila
z úveru žiadnu splátku. Všetko uhradila ona. V súčasnej dobe dlh podľa rozhodcovského rozsudku je
z jej strany už vyrovnaný. Splácala ho tak, že jej ho zamestnávateľ zrážal zo mzdy. Napriek tomu, že
sa necítila byť spoludlžníkom ani ručiteľom, úver splácala. Bolo to preto, lebo právnička z banky ju

presvedčila, že je spoludlžníčkou, keď zmluvu podpísala, a teda, že musí úver splatiť. Rozhodcovská
doložkavbankejejnebolavysvetlená,nebolajejvysvetlenáanisamotnázmluva.Vsúvislostisozmluvou
podpísala i dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto jej zamestnávateľ zrážal na dlh splátky.

12. Žalovaný do konania predložil Potvrdenie o splatení zo dňa 22.03.2016 (č.l. 148 spisu), z ktorého

vyplýva, že celá pohľadávka dlžníka W. E., B. XX, XXX XX E., O.. XX.XX.XXXX, na základe zmluvy o
úvere č. 309198991 uzatvorenej dňa 18.07.2008 medzi Poštovou bankou, a.s., ako pôvodným veriteľom
a W. E. ako dlžníkom, bola dňa 14.03.2016 splatená v plnej výške.

13. Zákonom č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.01.2015 došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku,
keď za ustanovenie § 372 v bol vložený § 372 w, podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej
a rozhodcovskej zmluvy a zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde, a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne
neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

14. Z ustanovenia § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (prechodné ustanovenia), ak nie je ďalej ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovskékonania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

15. Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

16. Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do

31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

17. V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom
súde dňa 20.02.2014. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.01.2014. Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku žalobkyňa tak podala v rámci zákonnej 30 dňovej lehoty od doručenia
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v

znení do 31.12.2014.

18. V posudzovanom prípade, keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená pred 01.01.2015, táto sa
bude spravovať Zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 (ďalej len
„zákon č. 244/2002 Z.z.“).

19. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

20.Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.,rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nielen z právneho dôvodu podľa §
40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., ale i z právneho dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g/ a písm.

j/ zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré právne dôvody v žalobe skutkovo však nepopísala.

24. Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

25. Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

26. V súdenom prípade súd nemal žiadne pochybnosti na základe vykonaného dokazovania o tom, že
zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi jej stranami má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože
podľa zmluvy o úvere dodávateľom bola Poštová banka, a.s., ktorá konala v rámci predmetu svojej
obchodnejapodnikateľskejčinnostiaspotrebiteľmimedziktorýchpatrilaižalobkyňa,ktorápriuzatvorení
zmluvy o úvere bola fyzickou osobou, nepodnikateľom a teda nekonala v rámci podnikateľskej činnosti.

Zmluva o úvere bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač
vrátane všeobecných obchodných podmienok. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ
dopredu pripravil a predformuloval, zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Vtakomto prípade je spotrebiteľ slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej
pozície. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre
spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej

zmeny. Zmluva o úvere uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Navyše žalobkyňa v konaní tvrdila, že s ich
obsahom nebola vôbec oboznámená. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (bod 10.2.2 písm. a/
VOP) sa všetky spory, v ktorých žalobcom je banka, sa mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
VOP inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil v prípade ak žalobcom je dodávateľ, výlučne v
rozhodcovskom konaní, nepochybne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. Ako súd už dôvodí, zmluva o úvere včítane VOP je spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rozhodcovský súd si založil svoju právomoc
na konanie na ustanovení bodu 10.2.2 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok (VOP), a tiež na

Zmluve o úvere zo dňa 18.07.2008, ktorá v čl. 4. bod 4.11 sa odvoláva na rozhodovanie týchto v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky v danej veci,
súd skúmal v súlade so Smernicou rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 z hľadísk, ktoré smernica v čl.
3 bod 1.2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1 písm. q/ (vyžadovanie prejednania
sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne pripúšťa.

33. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky súd zistil, že táto rozhodcovská doložka je neprijateľná, a preto
je neplatná. Vo VOP síce bol upravený odlišný mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel
ustanoveniu § 53 os. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval aby sa „klient“ obrátil i na
štátny súd, avšak v prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ na rozhodcovskom súde, bol tento

povinný sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie nemožno považovať za platne
uzavretú rozhodcovskú doložku, keďže v sporoch, v ktorých by bola voči „klientovi“ uplatnená žaloba,
musí sa tento podriadiť rozhodcovskému konaniu, a to bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný
súd. Rozhodcovská doložka bola dojednaná tak, že v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru,
resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup

spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Hlavným dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky je však
najmä skutočnosť, že nebola ako súčasť formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s
ostatnými štandardnými ustanoveniami zmluvy.

34. V tejto súvislosti treba dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podáva
len príkladný výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť
podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve je preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto
ustanovení výslovne uvedených.35. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku za
neplatnú, keď na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol v

rozhodcovskom konaní založiť svoju právomoc na konanie o žalobe právneho nástupcu pôvodného
veriteľa. Súd tak dospel k záveru, že je naplnený právny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní.

36. Žalobkyňa síce v konaní namietala platnosť rozhodcovskej doložky, z dôvodu, že VOP neboli

súčasťou zmluvy o úvere, a že tieto nepodpisovala, dokonca s nimi nebola oboznámená, svoje tvrdenie
však nepreukázala, pretože z čl. 4 bod 4.4 zmluvy o úvere vyplýva, že svojim podpisom na zmluve
o úvere, táto potvrdila, že bola oboznámená s VOP (okrem OP a okrem Sadzobníka poplatkov).
Je pravdou, že VOP nie sú žalobkyňou podpísané, ale ako súd už dôvodí, predstavujú štandardné
formulárové tlačivo žalobcu, pričom súd vyhodnotil, že rozhodcovská doložka uvedená v týchto VOP je
neplatná z dôvodu, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a i keď žalobkyňa sa nedomáhala

v konaní neplatnosti rozhodcovskej doložky práve z tohto dôvodu, nakoľko uzatvorila zmluvu ako
spotrebiteľka, súd v rámci kontroly spotrebiteľskej zmluvy preskúmal túto rozhodcovskú doložku z
úradnej povinnosti a dospel k záveru, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá
jej neplatnosť a nemožnosť založenia právomoci rozhodcovského súdu na vydanie napadnutého
rozhodcovského rozsudku.

37. Vzhľadom na závažnosť dojednania rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci súd mal i za
to, že táto nespĺňa ani písomnú formu v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., pretože nie
je podpísaná zmluvnými stranami. Žalobkyňa ako zmluvná strana VOP nepodpísala, pričom VOP
obsahujú dojednanie rozhodcovskej doložky, keď dojednanie rozhodcovskej doložky je tak právne

významnéprespotrebiteľa,žepodľanázorusúdujepreplatnosťtakéhotodojednania,atedazachovania
písomnej formy nevyhnutné aby spotrebiteľ jej dojednanie výslovne potvrdil svojim podpisom. Aj z tohto
dôvodu súd pokladal rozhodcovskú doložku za neplatnú pre nedostatok písomnej formy. Takáto sankcia
neplatnosti vyplýva priamo z § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z..

38. Nakoľko v konaní bol naplnený dôvod na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., a teda ako súd už dôvodí, boli porušené v konaní rozhodcovskom pri rozhodovaní aj
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, z uvedeným právnym dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., je spojený úzko
i právny dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z..

39. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala aj právny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v žalobe skutkovo však nepopísala, súd v rámci súdnej kontroly
nezistil tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

40. Na záver treba prisvedčiť žalobkyni, že samotná zmluva o úvere jednoznačne necharakterizuje
právne postavenie žalobkyne v tejto zmluve o úvere, keď zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalobkyňa
mala postavenie spoludlžníka, prípadne ručiteľa, a ani záložcu. Uvedené nevyplýva ani z OP, a ani
z VOP. Úver na základe zmluvy o úvere bol poskytnutý pôvodným veriteľom, ktorým bola banka
dlžníčke W. E.. Žalobkyňa zmluvu o úvere neuzatvorila ani ako spoludlžník, pri výsluchu potvrdila, že

úverové prostriedky v celej výške boli vyplatené dlžníčke. Žalobkyňa zmluvu o úvere neuzatvorila ani
ako ručiteľ, keď z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by ju mala uzatvoriť ako ručiteľ. Uzatvorila
ju ako „vlastník nehnuteľnosti“, avšak na rekonštrukciu ktorej úverové prostriedky poskytnuté neboli.
Vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zadefinovaná v zmluve o úvere vždy bola žalobkyňa, nikdy nie
dlžníčka, finančné prostriedky neboli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti - bytu žalobkyne. Na

uvedenej skutočnosti nič nemení dojednanie v zmluve o úvere, že žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť
spoločne a nerozdielne s dlžníčkou W. E.. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že predmetná zmluva
o úvere vo vzťahu k žalobkyni vykazuje znaky neurčitosti a nezrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne,inakjeneplatný.Zmluvaoúverevovzťahukžalobkynijetakineplatnýmprávnymúkonom,

keď neplatnosť sa vťahuje len na časť tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalobkyni v zmysle § 41
Občianskehozákonníka.Akjepotomzmluvaoúverevovzťahukžalobkynineplatnýmprávnymúkonom,
pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ani z tohto dôvodu po hmotnoprávnej stránkerozhodcovský rozsudok nemôže obstáť vo vzťahu k žalobkyni. Ak je zmluva o úvere neplatným právnym
úkonom vo vzťahu k žalobkyni, neplatné sú aj ostatné dojednania včítane rozhodcovskej doložky.

41. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobe vyhovel.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech vo veci mala žalobkyňa, preto má nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O nároku na náhradu trov konania podľa §

262 ods. 1 CSP rozhodne súd aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalobkyňa bola v konaní zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2
písm. za/ Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov. V konaní bola úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 prvá veta tohto zákona, je povinný
súdny poplatok v konaní zo žaloby zaplatiť žalovaný, pretože tento nie je od poplatku oslobodený, keď
podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe

alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný v konaní bol neúspešný, nie je oslobodený od
platenia súdnych poplatkov, preto má povinnosť zaplatiť vo veci súdny poplatok. Tento činí 331,50 Eur
podľa položky I/ 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).