Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205015
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416205015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci

žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140,
zastúpený:HMGLEGAL,s.r.o.,sosídlomŠtefanovičova12,Bratislava,IČO:35854140,protižalovanej:
W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Z., občan SR, v konaní o zaplatenie 2.454,68 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.454,68 eur spolu s úrokom vo výške 19,50%
ročne z istiny 1.515,86 eur od 25.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 2.167,25 eur od 25.05.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1. 6. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.454,68 eur spolu s úrokom vo výške 19,50% ročne z istiny 1.515,86
eur od 25.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.167,25 eur od
25.05.2016 do zaplatenia z titulu pohľadávky žalobcu vzniknutej zo zmluvy o prečerpaní k bežnému účtu
zo dňa 13. 4. 2004, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného
prečerpania bežného účtu vo výške úverového limitu 1.659,70 € (50.000 Sk). Žalobca zároveň uviedol,

že jeho pohľadávka je zložená z nezaplatenej istiny vo výške 1.515,86 €, nezaplatených riadnych úrokov
vo výške 616,04 € vyčíslených ku dňu 24.5. 2016, úrokov z omeškania počítaných z nedoplatkov na
splátkach a nezaplatených poplatkov vo výške 35,35 €. K žalobe žalobca doložil zmluvu o povolenom
prečerpaní zo dňa 13. 4. 2004, podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu, obchodné podmienky
žalobcu, úrokové sadzby žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 31. 05. 2014, adresovanú žalovanej, spolu
s dokladom o doručovaní, oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 1. 8. 2014, adresovanú
žalovanej, spolu s dokladom o doručovaní, sadzobník poplatkov žalobcu, špecifikáciu pohľadávky a

výpis z úverového účtu žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená
12. 12. 2016.

2. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 9. 3. 2017, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovanú (v súlade s ustanovením § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku z adresy evidovaného
pobytu - F. 2, XXX XX Z. a aj z adresy N. XX, XXX XX Z.). B. zástupca žalobcu ani žalovaná
sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať a

rozhodnúť v jeho neprítomnosti, žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, neúčasť neospravedlnila.
Predvolanie súd považoval podľa § 112 Civilného sporového poriadku za doručené dňom vrátenia
zásielky súdu z adresy evidovanej v registri obyvateľov, teda dňom 6. 2. 2017.3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 13. 4. 2004, podmienkami
na povolené prečerpanie bežného účtu, obchodnými podmienkami žalobcu, úrokovými sadzbami
žalobcu, výzvou žalobcu zo dňa 31. 05. 2014, adresovanou žalovanej, spolu s dokladom o doručovaní,

oznámením žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 1. 8. 2014, adresovaným žalovanej, spolu s dokladom
o doručovaní, sadzobníkom poplatkov žalobcu, špecifikáciou pohľadávky a výpisom z úverového účtu
žalovanej. Súd zistil, že dňa 13. 4. 2004 uzavreli žalobca a žalovaná zmluvu o povolenom prečerpaní k
bežnému účtu č. XXXXXXXX/XXXX ktorou bol žalovanej poskytnutý úverový limit vo výške 50.000 Sk
(1.659,70 €) (zistené zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 13. 4. 2004, podmienok pre povolené

prečerpanie účtu a obchodných podmienok žalobcu). Úroková sadzba pre povolené prečerpanie účtu ku
dňu podania žaloby bola 19,50 % ročne (zistené z úrokových sadzieb žalobcu). Žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej čiastky predstavujúcej sumu 94,22 € výzvou zo dňa 31. 05. 2014 s upozornením,
že ak žalovaná záväzok neuhradí vyhlási žalobca neuhradené záväzky za splatné. Oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 1. 8. 2014 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie celej dlžnej čiastky, ktorá ku
dňu výzvy predstavovala vrátane nepovoleného debetu sumu 1.772,38 €. Zo špecifikácie pohľadávky

súd zistil, že žalovaná od mesiaca apríl 2015 nezaplatila žiadnu úhradu na istinu, ani na úroky v súvislosti
s uplatnenou pohľadávkou žalobcu (pričom už v predchádzajúcom období žalovaná nezabezpečila na
svojom účte dostatok prostriedkov na uhrádzanie záväzkov zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Na
základe uvedených čiastkových zistení súd zistil, že po tom, čo žalovaná opakovane nezabezpečila
dostatok peňažných prostriedkov na uhrádzanie záväzkov zo zmluvy o povolenom prečerpaní, žalobca

oznámil zosplatnenie úveru a vyzval žalovanú na uhradenie celej dlžnej čiastky zodpovedajúcej ku dňu
31. 7. 2014 sume 1.772,38 € a to v lehote do 11. 8. 2014. Nakoľko žalovaná na výzvu dlžnú sumu
neuhradila, žalobca sa žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.454,68 eur spolu s úrokom vo výške 19,50% ročne z istiny 1.515,86 eur od 25.05.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.167,25 eur od 25.05.2016 do

zaplatenia. Žalovaná tvrdenia žalobcu nepoprela.

4. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, sa zákon nevzťahuje na úver formou preddavku

bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

7. Podľa Článku II. bodu 1 zmluvy o povolenom prečerpaní, úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej

sadzbe a čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou,
ktorá sa skladá zo základnej úrokovej sadzby ČSOB pre úvery splatné do jedného roku, tak ako ČSOB
aktuálne vyhlasovaná a z marže vo výške 4,5 % p.a.

8. Podľa Článku III. bodu 1 zmluvy o povolenom prečerpaní majiteľ účtu sa zaväzuje, že počas trvania

povoleného prečerpania bude vkladať na účet, ku ktorému sa povolenie poskytlo, mesačne sumu
minimálne vo výške 50 % úverového limitu.

9. Podľa Článku III. bodu 3 zmluvy o povolenom prečerpaní majiteľ účtu je povinný dodržiavať
ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy o povolenom prečerpaní, Obchodných podmienok ČSOB a

podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu.

10. Ako bolo uvedené vyššie, súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku
skutkovému zisteniu, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 13. 04. 2004 Zmluvu o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 50.000 Sk (1.659,70). Pri
rozhodovaní o žalobnom nároku žalobcu mal súd po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti preukázané, že žaloba na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom (vrátanepožadovaného úroku z úveru i úroku z omeškania) bola podaná dôvodne. Skutkové okolnosti sporu
prezentované žalobcom žalobe, považoval odvolací súd za nesporné.

11. Z obsahu dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou
povoleného prečerpania na bežnom účte - kontokorentný úver do výšky úverového limitu 50.000
Sk (1.659,70 €). Žalovaná však poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani po
tom, čo mu bola zaslaná Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 31. 5. 2014. Žalobca
preto Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01. 08. 2014 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru

poskytnutého žalovanému dňom 31. 07. 2014 za splatnú a vyzval žalovanú na jej zaplatenie. Z obsahu
spisu je ďalej zrejmé, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi neuhradila ani po výzve žalobcu na jeho
splatenie. Celková suma, ktorú žalovaná dlhuje žalobcovi, predstavuje ku dňu 24. 05. 2016 sumu vo
výške 2.454,68 € (t. j. istina kontokorentného úveru vo výške 1.515,86 € spolu s úrokmi z úveru vo výške
616,04 €, úrokmi z omeškania vo výške 287,43 € a poplatkami vo výške 35,35 €). V súlade s článkom
II. zmluvy o povolenom prečerpaní a s ustanovením § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

je istina kontokorentného úveru ďalej úročená úrokom z úveru vo výške 19,50 % ročne a zároveň celá
dlžná suma (2.167,25 %) je úročená úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne.

12. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa žalobcom uplatnenej výšky v súlade s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania bola

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd tiež poznamenáva, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukazovala a ani
nepreukázala, že by svoj dlh, čo i len čiastočne plnila. Žalovaná bola v predmetnom konaní nečinná.

Nielen nepreukázala, ale ani netvrdila, že dlh v lehote splatnosti zanikol, respektíve, že zanikol po lehote
splatnosti pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Preto odvolací súd po zvážení aj tejto okolnosti dospel
k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom je plne dôvodný.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.