Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115217120.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpený Advokátska spoločnosť Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., F. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 85 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/677/2015-18 zo dňa 30. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. a), b), d) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008),
konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

16046/14 zo dňa 28.11.2014, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, Karloveské rameno 8, Bratislava. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 10.03.2014
zmluvu o úvere a to na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk. Podľa zmluvy bol
povinnému poskytnutý úver vo výške 100,00 eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho oprávnenému
ako veriteľovi (v tomto konaní oprávnenému) v lehote 28 dní, avšak zvýšený o sumu poplatku vo výške
28,00 eur, t.j. v celkovej sume 128,00 eur. Keďže povinný svoj dlh riadne neuhradil, oprávnený pristúpil k

vymáhaniusvojejpohľadávkycestourozhodcovskéhokonania.Ďalejúčastníciuzatvorilidňa10.03.2014
rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa v Čl. II, dohodli, že: 1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 443980 uzatvorenej dňa 10.03.2014 9:20 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa Čl. I bod
1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov zvoleného Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právnehopredpisu. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných
strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia

tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej
zmluvnej strane. Podľa názoru súdu z obsahu zmluvy ako aj z Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že tieto
zmluvy boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a
preto povinný ako dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka). Ďalej je vzhľadom na dátum a čas uzatvorenia oboch týchto formulárových
zmlúv zrejmé, že súčasne s uzatvorením Zmluvy s povinnou došlo k uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy,

v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu
nebol poskytnutý úver na základe Zmluvy, pričom skutočnosť, že oprávnený pripravil rozhodcovskú
doložku na samostatnom liste papiera žiadnym spôsobom nespochybňuje, že k uzatvoreniu Zmluvy
s povinným došlo súčasne s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy, nakoľko vzhľadom na formu oboch
zmlúv a dátum a čas ich uzavretia je zrejmá ich vzájomná súvislosť a podmienenosť. Z tohto dôvodu

sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy
spotrebiteľského práva. Aj keď z rozhodcovskej zmluvy síce pre povinného ako spotrebiteľa vyplýva
právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, (a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy),
avšak absentuje tu zmienka o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

a vykonávania zmluvy o úvere. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že mal povinný možnosť
rozhodnúť sa, či túto rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie, ani nevyplýva, či bola o tejto skutočnosti
zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaná, ani či jej uzatvorenie nebolo podmienkou
uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie takto formulovanú zmluvu nepovažoval za individuálne
dojednanú.Okremtohovčaseuzavretiarozhodcovskejzmluvymedziúčastníkmineexistovalzuzavretej

zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu je uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy,
ako podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu
a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Aj keď rozhodcovská
zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, toto právo je len formálne,

pretožejeobmedzenéibadodoby,kýmnepodáveriteľnávrhnaprejednaniesporunarozhodcovskýsúd.
Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor

rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol,
že on s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská zmluva, ktorá
dáva možnosť voľby podania žaloby na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva
nevyžadovala riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. žalobca v zmysle zmluvy právo sa slobodne
rozhodnúť , na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Povinnému tak nebola odňatá možnosť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, obrátiť na všeobecný súd. Navyše použitie

rozhodcovských doložiek nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Rovnako tak poukázal
na to, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. S ohľadom na
uvedené mal za to, že išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 30.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase

účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 04.03.2015, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,

o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 85 eur s prísl. Exekučným titulom je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.11.2014 sp. zn. SR 16046/14, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 01.06.2015, o ktorej

súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

11. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 10.03.2014. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.

3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keďpreskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve.

13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva v danom
prípadespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť

úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu
mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany

podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten,
ktorýsiuplatňujenárokyzúverovýchzmlúvpodanímžalobynaStálomrozhodcovskomsúde,vdôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že

rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom
dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná,pretože spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okolnosť, že zmluvné strany mali možnosť
odstúpiť od zmluvy a to v uvedenej lehote 10 dní od uzatvorenie zmluvy a v tejto lehote osobitnou
formou „písomne“ doručiť odstúpenie druhej zmluvnej strane, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne
znevýhodňuje.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Navyše v predmetnej veci bola medzi oprávneným
a povinným uzavretá zmluva o úvere na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk a
súčasne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z.)
bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, pričom v súlade s § 8 citovaného zákona práva spotrebiteľa

ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny
poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by
sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia
všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto
zákona, spočíva na spotrebiteľovi. V prejednávanej veci tak povinnému ako spotrebiteľovi bola fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná
žaloba na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).