Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711202275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v spore žalobkýň: X. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej
v P., U.. Š. X, 2. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, obe zastúpené U.. L. W., advokátkou
so sídlom v P., O.. A. XX, proti žalovaným: 1. Y. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. XX, 2. F.
D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P., U.. Š. XX, obom zastúpeným U.. P. P., advokátom so sídlom v
P., X.. I. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných L. F., Y..X.., so sídlom v W., P. A. X,
zastúpeného U.. F. M., advokátom so sídlom v O., M. X, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkýň a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa

7. júla 2011, č. k. 12C/35/2011-41 t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v zamietavej časti tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade
1.138,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba žalobkyne v 1. rade o zaplatenie 322,69 eur
voči žalovanej v 1. rade zamietnutá.

Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobkyni v 1. rade 60 % trov prvostupňového konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane žalovanej 1 nemá vo vzťahu k žalobkyni 1 právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
7.júla 2011, č.k. 12C 35/2011-41 žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92
eur a žalobkyni v 2. rade 221,83 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti

nárok (správne žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol. Žalobu proti
žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade trovy
konania na účet jej právnej zástupkyne (JUDr. Gabriele Borovskej - poznámka odvolacieho súdu) vo
výške 856,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému v 2.rade náhradu trov konania
voči žalobkyniam nepriznal. Žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania
nepriznal. Žalobkyni v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej v 1.rade na účet jeho právneho zástupcu (JUDr. Pavla Horovčáka - poznámka odvolacieho

súdu) vo výške 1.585,55 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal.2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 427 ods. 1,
2, § 428, § 429, § 449 ods. 2, 3 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 101 ods. 1 až 5
zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. uzavrel, že nárok

žalobkýň je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná v 1. rade
bola prevádzkovateľkou motorového vozidla značky Škoda Felícia, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda dňa 21.10.2006. Tento osobný automobil kúpil od P. D. žalovaný v 2.rade (otec žalovanej v
1. rade). Automobil však nekupoval pre svoju potrebu, ale pre potrebu žalovanej v 1.rade. Žalovaný v
2.radenemalanioprávnenienariadenieosobnéhomotorovéhovozidla.Dňa21.10.2006bolopredmetné

vozidlo odovzdané predávajúcou P. D.Č. žalovanému v 2.rade, a ten ho následne odovzdal do užívania
žalovanej v 1.rade. Napriek tomu, že došlo k predaju vozidla dňa 21.10.2006, zmena držiteľa nebola
zaevidovaná na príslušnom OO PZ. Okresný súd uzavrel, že žalovaná v 1.rade nesie zodpovednosť
za škodu, vzniknutú pri prevádzke motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 21.10.2006, a pri ktorej spôsobila
zranenia H. C., na následky ktorých pri prevoze do nemocnice zomrel. Zodpovednosť žalovanej v

1.rade za následky dopravnej nehody je zodpovednosťou objektívnou. Neboli zistené žiadne podstatné
okolnosti, ktoré by žalovanú tejto zodpovednosti zbavovali, pričom ani žalovaná v 1.rade žiadne
takéto skutočnosti neuviedla. Pokiaľ tvrdila, že prístrojová doska nebola podsvietená, a preto nemohla
kontrolovať rýchlosť jazdy, ide o okolnosť vyplývajúcu z prevádzky motorového vozidla, ktorá má pôvod
v prevádzke, a preto sa nemôže ňou vyviniť. Rozsah objektívnej zodpovednosti žalovanej v 1.rade

okresný súd stanovil v súlade s ustanovením § 429 a § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa
pracovnoprávnychpredpisov,upravujúcichzodpovednosťzaškodupripracovnýchúrazochachorobách
z povolania. Keďže ustanovenie § 49 ods. 1 nar. vlády č. 223/1988, ktorým sa vykonáva Zákonník práce
bolo zrušené, pri stanovení náhrady nákladov, spojených s pohrebom aplikoval ustanovenie § 101

zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR z 24.6.2005 a z 13.4.2006, ktorými boli dôchodkové dávky zvýšené a zistil, že k 21.10.2006 tak
výška náhrady nákladov spojených s pohrebom predstavuje 56.948,- Sk. Po započítaní plnenia podľa
sociálnoprávnych predpisov (pohrebného vo výške 2.000.- Sk) tak ustálil, že povinnosťou žalovanej v
1.rade je uhradiť náhradu nákladov spojených s pohrebom žalobkyni v 1.rade vo výške 54.948,- Sk.

Keďže za žalovanú v 1.rade toto plnenie už poukázal vedľajší účastník na strane žalovaných uzavrel,
že žalobkyni v 1.rade náhrada nákladov spojených s pohrebom nepatrí. Z týchto dôvodov žalobu v tejto
časti zamietol.

3. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na zaplatenie 16.965,- Sk (563,13 eur) a žalobkyne v 2. rade

na zaplatenie 6.683,- Sk (221,83 eur) titulom náhrady škody, súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná
v 1.rade ako vodička motorového vozidla porušila viacero ustanovení zákona. Jazdila pod vplyvom
alkoholu, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z.. Neprispôsobila
rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, nákladu a poveternostným podmienkam,
a zároveň porušila aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, keďže sa

nesprávala tak, aby inému nespôsobila škodu. Štýlom a technikou jazdy sa dostala s vozidlom dňa
21.10.2006 do nekontrolovateľného šmyku a je zrejmé, že práve v príčinnej súvislosti s týmto konaním
žalovanej v 1.rade, žalobkyniam v 1. a v 2.rade vznikla škoda titulom uhradených trov trestného konania
právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Kizivatovi, advokátovi, ktorý žalobkyne v trestnom konaní zastupoval
ako poškodené. Úhradou tejto sumy sa žalobkyniam zmenšil majetok, pričom žalovaná v 1.rade sa

svojej zodpovednosti nezbavila. Žalobkyniam preto priznal náhradu škody, ktorú podľa ustanovenia §
450 Občianskeho zákonníka neznížil, keďže nezistil dôvody pre jej zníženie. Prihliadol pritom na tú
skutočnosť, že žalovaná v 1.rade je zamestnaná v Českej republike, je zárobkovo činná tak, ako aj
žalobkyne. V súčasnosti je žalovaná v 1.rade slobodná a výška priznanej náhrady škody nie je natoľko
vysoká, aby túto nemohla splniť bez núteného výkonu rozhodnutia. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade

zaplatiť žalobkyni v 1.rade titulom náhrady škody sumu vo výške 563,13 eur a žalobkyni v 2. rade sumu
vo výške 221,83 eur.

4.Pokiaľideonárokžalobkynev2.radenaúhradu1/3nákladovnasmútočnéošatenievovýške13.301,-
Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,- Sk (293,87 eur),

v tejto časti žalobu zamietol, lebo podľa ustanovenia § 101 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. sa výdavky
a smútočné ošatenie, ako aj cestovné, vynaložené na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto
pohrebu a späť, môžu uhrádzať len osobám, ktoré žili ku dňu smrti v domácnosti s poškodeným. Keďže
s H. C. v spoločnej domácnosti dňa 21.10.2006 žila len žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade bola odroku 2004 odcestovaná v Anglicku uzavrel, že žalobkyni v 2.rade nepatrí náhrada cestovných výdavkov,
ani náhrada nákladov na smútočné ošatenie. Preto žalobu v tejto časti zamietol.

5. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78
eur), okresný súd uzavrel, že tento nárok je v zmysle ustanovení § 11 a § 13 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka dôvodný. Po vykonanom dokazovaní totiž boli naplnené podmienky pre priznanie náhrady
nemajetkovejujmyžalobkyniv1.rade,keďžezostranyžalovanejv1.radedošlokprotiprávnemuzásahu,
atenbolvpríčinnejsúvislostisovznikomnemajetkovejujmynasúkromížalobkynev1.rade.Tentozásah

je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v 1.rade stratou jej syna. Preto zaviazal
žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 6.638,78 eur, ktorú považoval
za primeranú.

6. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 2.rade rozhodol v súlade s
ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči

žalobkyniam nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalovaný v
2.radejeotcomžalovanejv1.rade,ktorývkonanívystupovalakokupujúciosobnéhomotorovéhovozidla
Škoda Felícia. Predmetné motorové vozidlo po kúpe prihlásené do evidencie osobných motorových
vozidiel nebolo, a preto nebolo možné zistiť ani skutočného držiteľa motorového vozidla. Žalovaná v
1.rade pri svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia v čase

dopravnej nehody bola P. D.. Až z neskoršie vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že žalovaná
v 1.rade bola oprávnená viesť motorové vozidlo na základe súhlasu jej rodičov. Práve tieto skutočnosti
viedli žalobkyne o rozšírenie žaloby i o otca žalovanej v 1.rade - žalovaného v 2.rade. Ten až vo svojej
výpovedi za držiteľku a prevádzkovateľku motorového vozidla Škoda Felícia označil žalovanú v 1.rade,
keď uviedol, že vozidlo pre ňu kúpil, aby ho používala. Trovy konania vzniknuté na strane žalovaného

v 2.rade boli spôsobené zavádzajúcou obranou žalovanej v 1.rade. Preto súd prvého stupňa uzavrel,
že bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti, za týchto okolností priznať žalovanému v 2.rade
právo na náhradu trov konania. Z tých istých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade, pretože jeho postavenie je závislé na postavení účastníka,
ktorého v konaní podporuje.

7. O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade rozhodol podľa ust. §
142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške
77 % a neúspech vo výške 23 %, a preto má právo na 54 % účelne vynaložených trov konania. Žalovanú
v 1.rade preto zaviazal nahradiť žalobkyni v 1.rade trovy konania vo výške 856,20 eur, pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia.

8. O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade rozhodol v zmysle
ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď ustálil, že úspech žalovanej v 1.rade v percentuálnom vyjadrení činí 54 %.
Keďže však žalovaná v 1.rade nežiadala priznať náhradu trov konania, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. jej

náhradu trov konania nepriznal.

9. Z vyššie uvedených dôvodov priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade voči
žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník náhradu trov konania uplatnil.
Žalobkyňu v 2.rade preto zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade trovy

právneho zastúpenia vo výške 1.585,55 eur, pričom pri ich vyčíslení vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z. z.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý v prevyšujúcej časti nárok žalobkýň
v 1. a v 2.rade, proti výroku o náhrade trov konania žalobkyne v 1.rade a proti výroku, ktorým súd uložil
žalobkyniv2.radepovinnosťzaplatiťtrovykonaniavedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanejv1.rade,

v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2.rade, z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že uloží žalovanej
v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu vo výške 9.326,66 eur a žalobkyni v 2.rade sumu
vo výške 957,21 eur. Ide o sumy predstavujúce nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade vrátane tých nárokov,
ktoré im už boli rozsudkom súdu prvého stupňa priznané. Zároveň navrhli zaviazať žalovanú v 1.rade

nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a v 2.rade. Uplatnili trovy odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania namietali, že žalobkyne voči žalovanej v 1.rade uplatňujú len náhradu skutočnej škody, ktorá
im v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Žalobkyňa v 2.rade uplatnila len časť skutočnej škody,
a to 1/3 nákladov na svoje smútočné ošatenie a členov svojej rodiny a cestovné náklady na pohreb. Ikeď rozsah náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov je limitovaný, nie je
tomu tak podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému
uhrádza skutočná škody a ušlý zisk. Skutočnou škodou žalobkyne v 1.rade boli náklady, ktoré jej vznikli

v súvislosti s pohrebom jej syna, jeho ošatením, smútočnou hostinou atď. Bez škodovej udalosti by
nevznikli náklady ani žalobkyni v 2.rade na jej smútočné ošatenie a jej rodinných príslušníkov bez
ohľadu na to, či ku dňu smrti žila v spoločnej domácnosti s nebohým, pretože sa jednalo o jej brata,
teda najbližšieho pokrvného príbuzného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výraznom rozpore s
požiadavkou spravodlivosti. Aj napriek tomu, že škoda v žalovanom rozsahu bola preukázaná listinnými

dôkazmi a žalobkyniam preukázateľne vznikla v dôsledku trestného činu žalovanej v 1.rade, súd svojim
rozsudkom nepochopiteľne obmedzil jej náhradu len na zanedbateľný rozsah. Pokiaľ ide o výrok o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom na strane žalovanej v
1.rade, tento výrok nemá oporu v odôvodnení samotného rozsudku. Navyše vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci, i okolnosti, za akých došlo k dopravnej nehode, a celkový postoj žalovanej v 1.rade,
ktorá sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní a nijako žalobkyniam neprejavila ľútosť nad smrťou

jediného syna a brata, a doposiaľ neuhradila ani časť škody, ktorú by sama uznala, pričom naopak
účelovou výpoveďou zavádzala súd a snažila sa preniesť zodpovednosť na iných, sú dané dôvody
osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Preto je dôvodné náhradu trov konania na strane vedľajšieho
účastníka, ktorého postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje, nepriznať.

11. Proti výrokom rozsudku, ktorými sa žalovanému v 2.rade náhrada trov konania voči žalobkyniam
nepriznala, vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom žalovanej
v 1.rade a vo výroku, ktorým sa vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k
žalobkyniam náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na
strane žalovaných. Navrhol v napadnutých výrokoch zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci nebol dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 150 O.s.p. vo vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobkyňami. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nesprávne a nespravodlivé a navyše aj nedostatočne odôvodnené, pretože súd by
mal predovšetkým prihliadať na postoj účastníkov v konaní a ďalšie významné okolnosti, týkajúce sa
podania žaloby a vedenia sporu. Žalobkyne musia niesť zodpovednosť za to, že v konaní uplatňovali

nároky aj voči žalovanému v 2.rade. Navyše súd prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania
voči nárokom, uplatneným voči žalovanému v 2.rade na pojednávaní dňa 9.6.2011, a s touto námietkou
sa (však) súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nijako nevyporiadal. Nepriznanie náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému v 2.rade je nespravodlivé a neopodstatnené. Vytkol súdu

prvého stupňa, že nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi za dva úkony právnej služby,
a to za odvolanie zo dňa 19.11.2009 a za písomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2010, ktoré boli vykonané v
odvolacom konaní proti uzneseniu súdu o zastavení konania proti pôvodne žalovanej P. D.. Vedľajší
účastník si náhradu za tieto dva úkony doposiaľ neuplatnil, avšak súd prvého stupňa, ani odvolací súd o
nich nerozhodol, a preto aj s poukazom na výrok súdu prvého stupňa v uznesení č. k. 12C/73/2008-120

zo dňa 24.5.2010, v ktorom si vymienil rozhodnúť o trovách konania, uplatnil náhradu aj za tieto dva
úkony právnej pomoci.

12. Žalovaní, ani vedľajší účastník na strane žalovaných, sa k odvolaniu žalobkýň písomne nevyjadrili.

13. Žalobkyne sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol o odvolaniach rozsudkom zo dňa 26.2.2013 č.k.
6Co 240/2011 - 71 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti zmenil tak, že
žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2.rade 735,38

eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej zamietavej časti, t.j. v časti o zaplatenie 20.000,-
Sk (663,88 eur) zmenil rozsudok tak, že konanie v tejto časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade
a žalovanou v 1.rade zastavil. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni v
1.rade vo výške 1.740,54 eur a žalobkyni v 2.rade vo výške 470,35 eur a tieto zaplatiť k rukám ich
právnej zástupkyne advokátky JUDr. Gabriely Borovskej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol,

že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému v
2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30.11.2015 č.k. 6Cdo 231/2013, ktorým dovolanie vedľajšieho
účastníka proti výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2014, ktorými

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti tak, že žalovanej v 1. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade 735,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť
zaplatiť žalobkyni v 2.rade v rovnakej lehote aj náhradu trov konania 470,35 eur do rúk jej právnej
zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade nemá vo vzťahu k žalobkyni
právo na náhradu trov konania, zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn.

6Co 240/2001 vo výrokoch, ktorými zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti tak, že
žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,85 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade v rovnakej lehote náhradu trov konania 1.740,54 eur
do rúk jej zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá vo vzťahu k
žalobkyni v 1.rade právo na náhradu trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn.

6Co 240/2011 o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na
jeho strane odmietol.

16. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd v súvislosti s výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2014, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti tak,

že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade v rovnakej lehote náhradu trov konania 1.740,54 eur
do rúk jej zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej nemá vo vzťahu k žalobkyni
v 1.rade právo na náhradu trov konania uviedol, že odvolací súd čo do základu správne právne
posúdil nárok žalobkyne v 1.rade, napriek tomu však bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu v týchto

výrokoch vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade bolo totiž konanie pred odvolacím súdom
postihnuté vadou, na ktorú poukazoval aj dovolateľ, a ktorá spočívala v tom, že pri vyčíslení výšky
nákladov žalobkyne v 1.rade spojených s pohrebom sa odvolací súd odchýlil od skutkového zistenia
súdu prvého stupňa, týkajúceho sa plnenia 54.948,-Sk (resp. 54.649,-Sk) poskytnutého vedľajším

účastníkom, keď vychádzal z toho, že toto plnenie predstavovalo sumu 46.927,50 Sk a to bez toho, aby
na túto okolnosť zopakoval, či doplnil dokazovanie.

17. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, keď dovolanie vedľajšieho účastníka voči výrokom
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2011, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v
2.rade a vo výroku o trovách konania medzi týmito stranami sporu a dovolanie vedľajšieho účastníka
voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2.rade a
vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane bolo odmietnuté, predmetom odvolacieho konania tak zostal
(len) rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou

v 1.rade, výrok o trovách konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu a vedľajším účastníkom na
strane žalovanej v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v 1.rade a vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej v 1. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z
hľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodovadospelkzáveru,žeodvolaniežalobkynev1.radeječiastočne
opodstatnené a odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné nie je .

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.2.2017 o 12.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 15.2.2017 v zmysle ust. § 219 ods.3 C.s.p..

20.Žalobkyňav1.radevovzťahukzamietajúcemuvýrokusúduprvejinštancienamietalaodvolacídôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ide teda o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. účinného

od 1.7.2016, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.22. Žalobkyňa v1. rade označila za primerané náklady, spojené s pohrebom cintorínske poplatky vo
výške 3.941,- Sk a 500,- Sk, pohrebnú službu 10.864,- Sk, smútočnú výzdobu 1.450,- Sk, pánske sako
pre nebohého 4.290,- Sk, kravatu pre nebohého 170,- Sk, ponožky 33,- Sk, stuhu do rakvy 82,50 Sk,

šatovku do rakvy 1.248,- Sk, plachtu do rakvy 260,- Sk, smútočný veniec 1.000,- Sk, kvety 4.395,- Sk a
700,- Sk, stromček na hrob 109,- Sk, smútočnú hostinu (kar) 22.071,- Sk, pohonné hmoty vynaložené
pri zaobstaraní pohrebu 1.400,- Sk, vyhotovenie fotografií z pohrebu 200,- Sk, kahance a sviečky 524,-
Sk, náhrobný pomník 60.000,- Sk, spolu vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur).

23. Z týchto nákladov navrhla odpočítať príspevok na pohreb vo výške 2.300,-Sk a sumu 56.649,-
Sk, ktorú jej titulom náhrady týchto nákladov uhradil vedľajší účastník. Pokiaľ ide o výšku plnenia
poskytnutého vedľajším účastníkom žalobkyni v 1.rade, táto pôvodne v žalobe uvádzala sumu
46.927,50 Sk, v priebehu konania však výšku tejto sumy upravila na 56.649,-Sk (vyjadrenie žalobkyne
v 1.rade cestou jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 11.9.2008 na čl. 45 spisu). Žalobkyňa v
1.rade potvrdila na základe výzvy odvolacieho súdu v písomnom podaní zo dňa 9.2.2017 cestou svojej

právnej zástupkyne, že sa stotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastník Generali Slovensko poisťovňa a.s.
pokiaľ tento uviedol, že vyplatil žalobkyni v 1.rade poistné plnenie vo výške 54.649,-Sk. Na preukázanie
tejto skutočnosti doložila aj históriu transakcií na účte žalobkyne v 1.rade zo dňa 23.6.2008. Za takejto
situácie, pokiaľ sa zhodujú tvrdenia žalobkyne v 1.rade a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v
1.rade, že titulom poistného plnenia uhradil vedľajší účastník žalobkyni v 1.rade sumu 56.649,-Sk, táto

otázka v konaní nezostala spornou a odvolací súd z týchto zhodných tvrdení vychádzal. K rovnakým
skutkovým zisteniam ohľadom výšky plnenia vedľajším účastníkom vo vzťahu žalobkyni v 1.rade dospel
aj súd prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uviedol, že výška tohto plnenia predstavovala sumu 54.649,-
Sk.

24. Súd prvej inštancie náhradu nákladov v uplatnenej výške žalobkyni v 1.rade nepriznal dôvodiac
tým, že v zmysle ust. § 449 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je limitovaná výška náhrady týchto nákladov
sumou 54.948,-Sk, žalobkyni v 1.rade náhrada tejto škody nepatrí.

25. Odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku žalobkyne v 1.rade
na náhradu škody titulom nákladov spojených s pohrebom, pretože v zmysle § 449 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa uhrádzajú primeranú náklady spojené s pohrebom. Nárok žalobkyne v 1.rade, pokiaľ ide
o náhradu nákladov spojených s pohrebom, je majetkovou ujmou a zároveň aj skutočnou škodou. Ide o
náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade preukázateľne v súvislosti s pohrebom H. C. vynaložila a nepochybne

ide o primerané náklady. Žalobkyni v 1. rade patrí ich náhrada aj v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania, preto
nebol dôvod sa od skôr vysloveného názoru ohľadom tejto otázky odchýliť.

26. Výdavky, vynaložené žalobkyňou v 1. rade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a miestne zvyklosti

nepochybne možno považovať za primerané, a to aj vzhľadom na blízky rodinný vzťah a vek syna
žalobkyne v 1. rade H. C.. Výdavky, uplatnené žalobkyňou z tohto titulu neboli v konaní žalovanými ani
vedľajším účastníkom namietané.

27. Z celkovo uplatňovanej náhrady (primerané náklady spojené s pohrebom) vo výške 113.237,50 Sk

(3.758,80 eur) je potrebné odpočítať časť sumy náhrobného pomníka vo výške 20.000,- Sk, (o tomto
nároku už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 4P 14/2007-253
zo dňa 30.10.2007 a v tejto časti odvolací súd aj konanie v súlade s § 159 ods. 3 O.s.p. právoplatne
zastavil, príspevoknapohrebvovýške2.300,-Skasumu56.649,-Sk,ktorábolatitulomtýchtonákladov
uhradená žalobkyni v 1. rade vedľajším účastníkom, ktorá skutočnosť sa nestala spornou. Celkovo

je preto nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu škody za náhradu primeraných nákladov spojených s
pohrebom dôvodný vo výške 1.138,17 eur (113.237,50 Sk - 20.000,-Sk - 2.300,-Sk, - 56.649,-Sk čo činí
34.288,50 Sk po prepočte konverzných kurzom sumu 1.138,17 eur).

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok v

zamietavej časti tak, že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.138,17 eur. Z
rovnakých dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade, zamietnutná teda o zaplatenie 322,69
eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa v 1.rade vo vzťahu
k žalovanej v 1.rade uplatňovala zaplatenie sumy 280.975,-Sk titulom náhrady škody a titulom náhrady
nemajetkovej ujmy ( 9.326,66 eur), z ktorého nároku jej bola celkovo priznaná súdom suma 6.638,78
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a suma 1.138,17 eur titulom náhrady škody. Úspech žalobkyne
v 1.rade vo vzťahu k žalovanému v 1.rade tak činí 60% (80% úspechu žalobkyne v 1.rade - 20% úspech

žalovaného v 1.rade). Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobkyni v 1.rade vo vzťahu k žalovanej
v 1.rade náhradu 60% z trov prvostupňového konania.

30. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko
pomer úspechu žalobkyne v 1.rade a žalovanej v 1.rade v odvolacom konaní sa vyrovnal.

31. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni
v 1.rade, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade právo na náhradu
trov konania. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, vedľajší účastník nemal úspech vo veci, keďže

bol v podstatnej časti neúspešný a rovnako nebol úspešný ani v odvolacom konaní.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).