Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210300
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114210300.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: R. U.Á., V. G., Š. X, v

konaní zastúpená opatrovníčkou: U.. R. U., P.., V. G., Š. X, proti žalovanému: L.. L. V., F. M. F. X. P., o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Prešove dňa 20.3.2014 sa žalobkyňa podaním
označeným ako odpoveď na výzvu zo dňa 5.3.2014, doplnenie podania zo dňa 26.2.2014 sťažnosti a
žiadosti domáhala práva na náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Uznesením č.k. 15C/143/2014-6 zo dňa 30.7.2014 potom, ako Krajský súd v Prešove
prvoinštančnému súdu podanie žalobkyne odstúpil na ďalší procesný postup, vyzýval žalovanú na
odstránenie vád podania, pod následkom jeho odmietnutia.

3. Žalovaná doručila súdu 20.8.2014 upresnené podanie, v ktorom v zastúpení opatrovníkom sa voči
žalovanému domáhala prešetrenia vydania preukázania nezákonného uznesenia odporcom - sudcom

Krajského súdu v Prešove L.. L. V. zo dňa 25.5.2004, ktorým zamietol odvolanie podané navrhovateľkou
R. U. zo dňa 20.4.2004, na prešetrenie nezákonného konania v predmetnej veci Najvyšším súdom
SR v Bratislave zo dňa 28.6.2004 odstúpeného podania odvolania navrhovateľky zo dňa 20.6.2004,
nekonanie, ale iba zaslanie oznámenia o zaslaní odvolania OS Poprad na ďalší procesný postup, na
odškodné na základe Ústavy SR.

4. Okresný súd Prešov nepovažoval podanie žalobkyne z 20.8.2014 za splnenie si povinnosti na

odstránenie vád podania, nakoľko podanie aj naďalej bolo neurčité, zmätočné, preto uznesením č.k.
15C/143/2014-22 zo dňa 26.11.2004 odmietol podanie žalobkyne.

5. Po podanom odvolaní žalobkyňou Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie súdu I. inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že: „V návrhu jednoznačne daný
petit, podľa ktorého sa domáha odškodnenia za nezákonné rozhodnutie súdu, ide o nezákonné konanie
odporcu L.. V.. Účastníci konania v podaní sú jednoznačne určení, taktiež aj údaje o štátnom občianstve.

Sú popísané aj rozhodujúce skutočnosti a označené dôkazy. Žiadala začať súdne konanie o návrhu zo
dňa 15.8.2014.“6. Po vymedzení predmetu konania Krajským súdom v Prešove, prvoinštančný súd nariadil a vykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov rozsudkom č.k. 15Ps/2/2004-21,
písomným stanoviskom žalobkyne, ako aj jej opatrovníčky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil:

7. Z rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 15Ps/2/2004-21 vyplýva, že žalobkyňa R. U., nar.
X.X.XXXX, bytom G., Š. X, bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná
samostatne vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať
sťažnosti, návrhy, podnety a podobne. V odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že R. U. trpí duševnou

poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, charakter choroby je trvalý, osobnosť menovanej
je narušená, čo sa týka paranoických bludov a querulanstva, mimo obsahu bludného systému nie je
osobnosť narušená. Pod vplyvom bludov sú u menovanej sekundárne poruchy správania vo forme
neadekvátnych sťažností. Menovaná je duševne chorá, trpí na paranoiu - querulančnú formu, jedná
sa trvalú poruchu s bludmi. Ide o chronicky prebiehajúcu duševnú chorobu, ktorá sa nedá vyliečiť,
je trvalého charakteru a priebeh choroby možno len čiastočne zmieriť psychiatrickým liečením. Táto

duševná choroba sa prejavuje podávaním sťažností a podnetov na rôzne orgány, tieto sťažnosti a
podnety sú chorobného charakteru. Okrem toho chorobného systému bludov, osobnosť nie je narušená
a menovaná je schopná vybaviť si svoje základné záležitosti, okrem vystupovania pred úradmi, súdmi
a podobne. Nie je schopná vo svojom mene podávať sťažnosti, návrhy, podnety. Ostatné právne úkony
je schopná vykonávať. Menovaná je nekritická, nemá pocit chorobnosti, a preto znalec neodporučil

menovanú ani vypočuť na pojednávaní, ani doručiť jej rozhodnutie súdu, nakoľko y toto rozhodnutie
považovala na útok na svoju osobu, v súlade s jej bludným systémom. Rozsudok je právoplatný od
20.7.2004.

8. Na Okresnom súde spišská Nová Ves prebieha konanie vo veci 15Ps/29/2014, v ktorom sa žalobkyňa

domáha navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.

9. Žalobkyňa tak v písomných, ako aj ústnych podaniach v zastúpení opatrovníčkou U.. R. U., P.., dcérou
žalobkyne, videla v nezákonnosti v konaní L.. V., ktorý zamietol odvolanie žalobkyne vydaním uznesenia
zo dňa 25.5.2004 sp.zn. Tos 14/04-39 a odstúpené odvolanie zo dňa 20.6.2004 Najvyšším súdom SR

mal konať a nie zaslať Okresnému súdu na ďalší procesný postup. Nezákonnosť konania žalovaného
spočíva v skutočnosti, že hoci žalobkyňa v odvolaniach listinnými dôkazmi preukázala nezákonnosť
konania súdu Poprad, sudcu U.. E., ním vydaného uznesenia o uložení ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou žalobkyni (v skutočnosti duševne zdravej). Podľa žalobkyne bolo preukázané,
že vo vydanom uznesení je nepravda, špinavé klamstvo uvedené na adresu žalobkyne.

10. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Tos/28/04-39 zo dňa 25.5.2004 vyplýva, že podľa §
148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. bola zamietnutá sťažnosť R. U. voči uzneseniu Okresného súdu Poprad,
ktorým uložil menovanej ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. V odôvodnení odvolacieho
uznesenia sa uvádza, že krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel zhodne s názorom

okresného súdu k záveru, že uloženie psychiatrického liečenia ústavnou formou si vyžaduje súčasný
duševnýstavR.U.,čojezrejmézoznaleckýchposudkovvypracovanýchU..U.G.,akoajjejvýpovede.Z
odôvodneniasúduvyplýva,žeumenovanejR.U.bolozistené,žetrpíduševnýmochorenímparanoidnou
poruchou, ktorá sa prejavuje systematickou bludnou produkciou, ktorá je logicky skĺbená do uceleného
celku, avšak sa nezakladá na realite. Menovaná je k svojmu stavu nekritická.

11. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, žiadala prešetrenie nezákonného uznesenia vydaného
sudcom Krajského súdu v Prešove L.. L. V. zo dňa 25.5.2004 a v zmysle uvedeného sa domáhala
náhrady škody. Doplnila, že žiada 5.000,- Eur od Krajského súdu v Prešove a 5.000,- Eur od Okresného
súdu Poprad (teda nie od sudcu L.. V.).

12. Žalovaný odmietol vypovedať s poukázaním na ust. § 30 ods. 10 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich, keďže ho zaväzuje mlčanlivosť.

13. Žalobkyňa aj naďalej produkovala množstvo podaní, ktorých obsah je nezrozumiteľný a

nereprodukovateľný. Taktiež dokladala písomnosti, do ktorých rukou dopisovala svoje expresívne,
niekedy až osočujúce komentáre.14. Opatrovníčka žalobkyne U.. R. U., P.. doručila súdu výpoveď pre účely pojednávania v ktorej uviedla,
že jej matka svojimi podaniami žiadala zákonne a spravodlivo prešetriť krádeže a poškodenie jej majetku
p. E., zákonné prešetrenie pracovníkov Okresného úradu OVVS v Levoči p. V. a spol., kritizovala

zneužitie ich právomoci a vykonštruované trestné obvinenie na jej osobu, oprávnene žiadala šetriť
okresnou prokuratúrou. Svojimi podaniami len uplatňovala zákonné občianske práva a opodstatnene
kritizovala konanie konkrétnych osôb, avšak lekári - znalci na podklade zaujatých obvinení spomínaných
pracovníkov a stíhaní z domnelých trestných činov neadekvátne zhodnotili jej duševný stav ako
nedôvodné sťažovanie - paranoiu querulans, čoho sa následne pridŕžal aj sudca OS Poprad E., ktorý

namiesto zákonného a spravodlivého prešetrenia veci uložil matke ochranné psychiatrické liečenie
ústavnou formou. Matka následne v predmetnom dovolaní preukázala Krajskému súdu v Prešove,
odporcovi V. svojimi šiestimi listinnými dôkazmi nezákonnosť a zaujatosť konania OS Poprad, sudcu
Rotha. Sudca V. však absolútne nezohľadnil a nereflektoval skutočnosti a dôkazy predložené matkou
(žalobkyňou), postupoval neadekvátne závažnosti veci, sťažnosť náležite neprešetril.

15. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny

orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

16. Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

17. Podľa § 3 zák. č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť

podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

18. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, vymenovaním za sudcu vzniká
a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy

súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.9)

19. Podľa § 30 ods. 10 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, sudca je povinný zachovávať
mlčanlivosť,atoajpozánikufunkciesudcu,oveciach,oktorýchsadozvedelprivýkonefunkcie,aknebol

tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva.
Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu
súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda
národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania.
Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone

funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené
záujmy účastníkov konania.

20. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomjevždySlovenskárepublika,vktorejmenepriamozozákonavystupuje,

teda za ňu koná ústredný orgán štátne správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene
štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná
subjektivita, ktorej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva. Aby sa stal subjektom určitého, konkrétneho oprávnenia, nositeľom

povinnosti, je potrebné právne relevantné správanie, t.j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne
právospájavznikurčitéhoprávaalebopovinnosti,ajepotrebnéstýmitosubjektmikonať.SúdI.inštancie
sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie v konaní. Bolo preto dôvodné návrh zamietnuť z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný v konaní o náhrade škody nenesiezodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej
moci je výsledkom výkonu súdnej moci - súdnictva, t.j. výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí
sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia súdnej moci, ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zák. č. 385/2000

Z.z. o sudcoch a prísediacich v osobitnom vzťahu k štátu. Ak pasívne legitimovaným subjektom v
konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zák. č.
58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti

za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že uznesením vydaným sudcom L.. L. V. jej mala vzniknúť škoda, keďže sa jedná
podľa tvrdenia žalobkyne o nezákonné rozhodnutie, mala ako žalovaného v spore označiť Slovenskú
republiku zastúpenú príslušným ústredným orgánom, ktorý v mene štátu koná. L.. L. V.Ľ. nerozhodoval
v konaní, ktorého účastnou bola žalobkyňa svojvoľne, ale ako sudca v zmysle príslušných zákonných
ustanovení. Žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko súd nemá poučovaciu povinnosť

k otázkam vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov
(strán) v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o týchto nedostatkoch žalobcu poučiť.
Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom
konania (stranou sporu), také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania (strán sporu).

21. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol spôsobom, že neúspešnej žalobkyni náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko na nich nemá právo a úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.