Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2712205545.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mg. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr.
Eva Barcajová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication s.r.o.,
so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., AK so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej:
O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D., o zaplatenie sumy 1.280,26 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 15. mája 2013, č. k. 3C/239/2012-108,
po späťvzatí žaloby na začatie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny 1.062,11 eur, dlžného úroku vo výške 49,09
eur, dlžného úroku z omeškania vo výške 358,92 eur, úroku vo výške 17,7 % ročne zo sumy 1.280,26
eur od 3.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.062,11 eur od 3.5.2012
do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých v čl. I bod 2 a v čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006 z r u š u j e.

III. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
218,15 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 3.5.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Zároveň určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. I bod 2 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
25.5.2006 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorej dlžník súhlasí, aby banka vykonávala
inkaso z inkasného účtu vo výške splátok periodicity splátok a to aj v prípade ich zmien v súlade

s úverovou zmluvou úverovými podmienkami a VOP je neprijateľnou podmienkou a taktiež určil, že
zmluvné podmienky, obsiahnuté v čl. II, bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorých všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí a zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú , podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka sú podmienkami neprijateľnými.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,3, 4, § 54 ods.
1,2, § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania vyvodil

ten skutkový záver, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 25.5.2006 Zmluvu o splátkovom úvere.
Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala žalovanej poskytnúť úver vo výške 36.000,- Sk s lehotousplatnosti do 20.5.2011 a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky,
pričomvýškamesačnejsplátkybola963,-Sk.Súdmalzapreukázanúexistenciuúverovejzmluvy,pričom
dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka

a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že žalobca je
bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených
v konaní nevyplynulo, žeby žalovaná požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3

OZ. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná
o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu /bankou, dodávateľom/
a žalovanou, ktorej predtlač formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pri
týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a
vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v

čase jej uzavretia v písomnej forme. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou
Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, ktorej účastníkom je odporkyňa
na strane spotrebiteľa neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú
podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo

nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Žalobca do
predtlačezmluvydo čl.I.bod2uviedolpodmienku,podľaktorejžalovaná súhlasí,abybankavykonávala
inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to aj v prípade ich zmien v súlade s
úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Zmluvnú podmienku súd hodnotil ako odporujúcu
ustanoveniu § 53 ods.1 písm. i/ OZ, umožňujúcu dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky

bez dôvodu dohodnutého v zmluve a bez toho, aby bolo spotrebiteľovi ustanovením v zmluve daná
možnosť reagovať na jednostrannú zmenu podmienok zmluvy daním výpovede s primeranou lehotou
alebo odstúpiť od zmluvy. Z takto formulovanej podmienky vyplýva možnosť pre dodávateľa meniť aj
v zmluve uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá sa stanovuje z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského

úveru a výška celkových nákladov ani pre spotrebiteľa zo zmluvy úvere nie je poznateľná napriek
tomu, že podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre spotrebiteľa jedným
zo zrozumiteľných ukazovateľov toho, koľko zaplatí na celkových nákladoch za spotrebiteľský úver,
teda inak povedané „koľko ho úver bude stáť“, pretože spotrebiteľovi zo zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva povinnosť, záväzok podľa § 2 písm. a/ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť

celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady
vrátaneúrokuapoplatkov,ktorésúspojenésposkytnutímspotrebiteľskéhoúveru.Podmienkaumožňuje
dodávateľovi bez toho, aby sa mohol spotrebiteľ rozhodnúť, či pri zmene výšky poplatkov, zmeny
výšky splátky alebo periodicity splátok má záujem naďalej pokračovať v úverovom vzťahu alebo ho

ukončiť. Súd poukazuje tiež na ustanovenie § 40 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný a písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Občiansky zákonník stanovuje pre platnosť zmeny
písomnej zmluvy písomnú formu. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch aj pri zmluve o úvere je pre
platnosť zmluvy o úvere, v ktorej je účastníkom spotrebiteľ, v § 4 ods. 1 pre platnosť zmluvy písomnú

formu. Daná možnosť do spotrebiteľskej zmluvy dodávateľovi jednostranne zmeniť podmienky zmluvy
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je neprijateľnou podmienkou a je neplatná bez dodržania písomnej formy ohľadom zmeny zmluvy.
Podmienku žalobca aj využil pri poplatku za správu úveru, keď zmenil tri krát ich výšku bez dohody
so žalovanou a bez písomnej zmeny zmluvy v časti, týkajúcej sa poplatku. Právny úkon je v tejto

časti neplatný pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy a z neplatného právneho úkonu
nemá povinnosť žalovaná plniť, neprijateľná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje. Z ustanovenia § 497
Obchodného zákonníka vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu
nezodpovedá, že si veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítaval od splátky
uhradenej žalovanou poplatok za správu úveru, pretože žalovanej žiadne finančné prostriedky ale ani

služby vzmysle§4ods.4písm.b/zákonaospotrebiteľskýchúverochneposkytol.Poplatokbymalpodľa
uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval,
aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 50,- Sk, neskôr 60,-Sk, potom
1,99-eur, 2,99-eura a tiež poplatky 2x po 700,-Sk. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladáokrem úrokov aj inštitút poplatku (§2 písm. e/, / ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá
poplatok za správu úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži

výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa § 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
banka si účtovaním poplatku za správu úveru a tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania
pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou
činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce
z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky. Podmienka platenia poplatku za

správu úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je poskytnuté a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa je neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo
v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal a je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje
zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Súd tak určil, že zmluvné podmienky dané do

zmluvy o úvere dodávateľom do v čl. II, bod 3 a 4 zmluvy o úvere, podľa ktorých všetky právne
vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových
podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí a
dohodustránoriadenísaichvzájomnýchprávnychvzťahovsodkazomna§262Obchodnéhozákonníka
a spravovanie sa podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka za podmienky neprijateľné,

pretože v prípade Zmluvy o úvere z 25.5.2006 sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a právne vzťahy
z nej vzniknuté treba posudzovať podľa predpisov občianskoprávnych. K tomu súd uvádza, že už v
čase podpísania zmluvy o úvere stranami platili ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách s charakteristikou subjektu dodávateľa a spotrebiteľa a tiež bolo právne
upravené v ustanoveniach zákona o spotrebiteľských úveroch v § 2, v ktorom je presne určené, čo sa

rozumie spotrebiteľským úverom a čo pod právnym pojmom zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj v tomto
zákone určené kto je veriteľom a kto spotrebiteľom. Preto voľba práva o riadení sa právnych vzťahov
účastníkov záväzkového vzťahu podľa obchodného práva je dohodou neplatnou vzhľadom na existujúcu
osobitnú právnu úpravu spotrebiteľského úveru ako typu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia zmluvy.
Za neplatné toto zmluvné dojednanie súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3

OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko
je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia dodávateľa /resp. veriteľa/ voči spotrebiteľovi tým, že
mu vnútil bez individuálneho dojednania /súd pripomína, že zmluva o úvere podpísaná 25.5.2006 je
formulárovou zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy

dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dohodu
o voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods.
4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej

podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že
spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a
občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné
postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so
spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporkyne, pretože dodávateľ riadiac

sa pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, keď je v článku
I. výška úveru 36.000,-Sk, výška úrokovej sadzby 17,70 % ročne, poplatok za správu úveru 50,-Sk
mesačne, výška splátok 963,-Sk, periodicita splátok, mesačne k 20.dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky
20.8.2006, konečná splatnosť úveru 20.5.2011, spôsob splácania inkasom z účtu spotrebiteľa, dlžník

súhlasí so zmenou ich výšky i v prípade zmien, právny vzťah sa riadi aj podmienkami upravenými vo
VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002 sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 3 OZ písm. a/, spotrebiteľ
má plniť splátky, z ktorých nie je zrejmé, s odkazom na § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch do akej výšky je mesačnou splátkou plnené na istine, úrokoch a poplatkoch. Nerozčlenením
jednotlivých čiastok, bez dodržania takéhoto postupu v zmluve obišiel dodávateľ ustanovenie zák. č.

258/2001 Z.z. a to ustanovenia § 2 písm. a/ ak uviedol iba výšku celkovej splátky 963,-Sk, spotrebiteľ
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy v akej výške plní na istine, v akej na úrokoch.
Zmluvná podmienka spravovania sa právnych vzťahov účastníkov podľa § 262 Obchodného zákonníka
poškodzuje spotrebiteľa, pretože žalobca sa pri zúčtovaní splátky zaplatenej žalovanou spravovalustanovením § 503 Obchodného zákonníka, ale iba tej časti, podľa ktorej ustanovenie umožňuje spolu
so splatnou splátkou žiadať z nej aj úroky a žalobca tiež využil ustanovenie § 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka a pri plnení peňažného záväzku započítal zo splátky jej časť najprv na úroky a potom

na istinu. Žalovaná nepoznala tieto ustanovenia, do zmluvy ich formuloval dodávateľ a nedal podľa
okolností za ktorých bola zmluva uzavretá podľa výpovede žalovanej, aby ako dlžník využila možnosť
určiť zúčtovanie splátky inak. Podľa výpisu z účtu žalovanej, žalobca z došlých splátok od žalovanej
najprv odpočítaval poplatky za správu úveru, potom úrok, úrok z omeškania a až najnižšia suma bola
započítaná na úhradu na istine, čo je v neprospech dlžníka. Z ustanovení pre súdenú vec treba vyvodiť,

že ak zákonodarca ustanovil do právneho poriadku s účinnosťou od 1.1.2008 do § 566 OZ aj ods. 2 ,
chrániace dlžníka aj pri čiastočnom plnení započítaním z jeho plnenia najprv na istinu až potom na úrok,
vôbec nie na poplatok v súvislosti s ustanovením § 879j OZ treba mať za to, že ide o nepravú spätnú
pôsobnosť práva. Jestvujúce právne vzťahy sa od 1.1.2008 posudzujú podľa doterajších predpisov,
najmä ich vznik a splatné nároky, inak sa právne vzťahy spravujú novou právnou úpravou. Teda aj
započítavanie nárokov z pohľadávky veriteľa zo splátok zaplatených dlžníkom treba realizovať veriteľom

podľa ustanovenia § 566 ods. 2 OZ v poradí najprv na istinu, potom na úrok z dôvodu, že odporkyňa /
dlžník/ neurčila inak. Zmluvná podmienka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ. Takýto výklad súdu obsahu časti
spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď
podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd

pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil
aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku
čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez
návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia. Keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak o vyjednaní zmluvných podmienok, nemožno zmluvné

ustanovenia v zmluve o úvere zo dňa 25.5.2006 považovať za individuálne dojednané. Žalovanej zo
zákona o spotrebiteľských úveroch by vyplýval záväzok vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru
995,82 eur, okrem tej časti, o ktorej bolo platobnou históriou žalovanej v konaní preukázané, že žalovaná
zaplatila celkom sumu 976,83- eur /podľa platobnej histórie žalovanej je vykázaných započítanie jej
platieb vo výške 963,-Sk celkom 8x, na splátkach vo výške 982,-Sk celkom 10x, na splátkach vo výške

996,-Sk celkom 9x, raz suma 962,10-Sk suma 86,44-Sk a 895,56-Sk a raz suma 33,06-eur. /, teda
nesplatený úver by predstavoval sumu 976,83-eur. Pri závere súdu o neplatnosti časti zmluvy týkajúcej
sa poplatkov, účtovaných žalovanej a inkasovaných zo splátok súd z výpisu účtu žalovanej zistil, že
žalobca jej bez zákonného dôvodu odpočítal zo splátok 151,12-eur. Čo sa týka úroku z omeškania súd
má za to, že žalovaná vôbec nepoznala výšku úroku z omeškania, ktorú jej bude veriteľ pri omeškaní

so splátkami účtovať a ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške 8% podľa listiny označenej
Úrokové sadzby platné do 14.7.2009, táto nepreukazuje, že v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi
účastníkmi sa vzťahovala aj na túto zmluvu. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, či
skutočne dlží žalovaná zo záväzkového vzťahu žalobcom navrhované peňažné plnenie, pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o výške plnenia a s ním predloženého dôkazu - výpisu z účtu sa nedalo

oddeliť to, čo predstavuje ešte nárokovateľnú istinu, či iné zákonom dovolené plnenia a čo už plnenia
nedovolené, pretože dodávateľ najprv odpočítaval zo splátok zaplatených žalovanou poplatky, potom
príslušenstvo pohľadávky / úroky, úroky z omeškania podľa § 121 ods. 3 OZ/ , hoci ak by sa riadil
ustanovením § 566 ods. 2 OZ nedovolený stav by nenastal. Za stavu, že sa vady predmetnej zmluvy
o úvere dotýkajú jej základných náležitostí, nedodržania členenia splátky na istinu, úrok prípadne

sumu poplatkov sú v istine a v nepreukázanej výške úroku neurčité, dospel súd k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, po akú výšku je dôvodné priznať istinu, z ktorej patrí
úrok zo zmluvného vzťahu úverovej zmluvy. Nebolo možné preto ani ustáliť, aká čiastka na istine
či úroku žalobcovi oprávnene patrí a v dôsledku toho nebolo možné priznať ani úrok z omeškania
ako ďalšie príslušenstvo pohľadávky. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu nesplateného

úveru 218,15-eur, ktorej splatnosť nastala uplynutím dohodnutej doby trvania úveru /na úvere bolo
poskytnutých 36.000,-Sk, to je 1194,98-eur, zaplatených je 976,83,eur v tom aj 151,12-eur poplatkov,
rozdiel úveru 1194,98-eur mínus 976,83-eur je 218,15-eur/ a návrh čiastočne o istinu, úrok vo výške
49,09-eur a 17,70% úrok žiadaný od 3.5.2012 z istiny 1280,26-eur zamietol. Žalobcovi súd priznal úrok z
omeškaniavnímpožadovanejvýške,ktorániejevrozporesnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.vznení

neskorších predpisov a odo dňa požadovaného navrhovateľom. Pri trovách konania súd poukazuje
na § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého bolo možné priznať žalovanej úspech čiastočný. Predpokladom
rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník uplatnil za podmienok
stanovených v tomto ustanovení. Keďže si v konaní žalovaná náhradu trov konania vôbec neuplatnila,práva na ne sa vzdala, súd rozhodol, že sa jej napriek jej čiastočnému úspechu v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti zamietnutia
návrhu ohľadne istiny vo výške 1.062,11 eur, dlžného úroku vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 49,09
eur, dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 358,92 eur, úroku 17,7 % ročne
zo sumy 1.280,26 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.062,11 eur
od 3.5.2012 do zaplatenia a zároveň, žiadal zrušiť rozsudok v časti vyhlásenia zmluvných podmienok

obsiahnutých v čl. I bod 2, v čl. II bod 3 a 4 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006 za neprijateľné
podmienky a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie resp., aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a nárok
priznal v plnom rozsahu. Odvolanie dôvodil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a taktiež v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., keď súd v odôvodnení rozhodnutia nesprávne právne posúdil zmluvnú podmienku
obsiahnutú v čl. I bod 2 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006 ako aj zmluvnú podmienku

obsiahnutúvčl.IIbod3a4zmluvyosplátkovomúverezodňa25.5.2006,ďalejnesprávneprávneposúdil
podmienkuplateniapoplatkuzasprávuúveruakoneprijateľnúpodmienkuataktiežnemožnoakceptovať
názor súdu, že zmluva bola dohodnutá ako formulárová zmluva, ktorej chýba individuálne dojednanie
so zmluvnými stranami a taktiež neakceptuje názor súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pri preukazovaní uplatneného nároku. Uviedol, že súd vyhlásil za neprijateľné podmienky v

spotrebiteľskej zmluve zmluvné podmienky uvedené v čl. I ods. 2 v zmluve o úvere č. 02522818124 bez
toho, aby žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku konkrétnej podmienke, ktorú súd považuje za neprijateľnú
amoholuviesťkonkrétnedôvodyčidôkazy,prektoréjemožnépovažovaťnázorsúduojejneprijateľnosti
za nesprávny. Týmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým zakladať dôvod na
zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že takáto

podmienka je úplne štandardnou podmienkou používanou v obdobných zmluvných vzťahov ale napr.
aj pri platení za služby spojené s bývaním, preto nie je možné prisvedčiť súdu v jeho argumentácii o
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Možnosť zmeny výšky splátky tak, ako nesprávne uvádza
súd okrem iného odkazom na ust. § 53 ods. 1 správne ods. 3 písm. i) Občianskeho zákonníka je
upravená v iných ustanoveniach VOP a obchodných podmienok nie je obsahom čl. I bod 2 zmluvy č.

0252818124, podľa ktorého je navrhovateľ oprávnený inkasovať z bežného účtu odporkyne zmenenú
výšku splátky. Dohoda o inkase splátok obsiahnutá v čl. I, ods. 2 zmluvy o úvere č. 0252818124 je v
súlade s ust. § 3 ods. písm. c) zák. č. 429/2009 Z.z. o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ
platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného
príkazu v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom

platobnýchslužieb.Kudňupodpisuzmluvyoúvereč.0252818124bolplatnýaúčinnýzákonč.510/2002
o platobnom styku, podľa ktorého vykonávateľ inštitúcie odpíše peňažné prostriedky z neuvedeného
účtu bez predloženia prevodného príkazu podľa § 4 ods. 3 písm. d) citovaného zákona. Odvolateľ
ďalej poukázal, že žalovaná mala právo na odstúpenie zmluvy o splátkovom úvere v prípade zmeny
výšky splátky úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP ako to vyplýva z bodu 26 Obchodných

podmienok. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
nesprávne právne posúdil zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. II bod 3 a 4 zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 25.5.2006. Uviedol, že súd vyhlásil predmetnú podmienku za neprijateľnú bez toho, aby sa
mohol žalobca ku konkrétnej podmienke, ktorú súd považuje za neprijateľnú vyjadriť a mohol uviesť
konkrétne dôvody a predložiť dôkazy, pre ktoré je možné považovať názor súdu o jej neprijateľnosti

za nesprávny. Uviedol, že ustanovenia Obchodného zákonníka nemožno vo všeobecnosti považovať
za prísnejšie pre spotrebiteľa ako ustanovenia Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR 32Cdo/3337/2010. Na základe uvedeného preto analogicky nemožno
vo všeobecnosti považovať použitie ustanovenie Obchodného zákonníka prísnejšie a neprijateľné voči
spotrebiteľovi, a zároveň hľadať výhodnejšie ustanovenia v prospech spotrebiteľa v závislosti od toho,

v akej situácii sa spotrebiteľ nenachádza. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd v odôvodneniach rozhodnutia
nesprávne právne posúdil podmienku platenia poplatku za správu úveru ako neprijateľnú podmienku.
Uviedol, že zmluvnú podmienku platenia poplatku za správu úveru odporcu nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku, pretože v čase uzavretia zmluvy o úvere takáto podmienka nebola uvedená vo
výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice, zároveň nebola uvedená vo výpočte neprijateľných

podmienokv§53Občianskehozákonníkaazároveňnespĺňapojmovéznakygenerálnejklauzulynekalej
neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53 ods. 1 O.z., nakoľko nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok
za správu úveru účtovaný navrhovateľom podľa čl.I Základné podmienky zmluvy o úvere v spojení sosadzobníkom poplatkov, ktorý je podľa čl. II ods. 2 súčasťou zmluvy o úvere a predstavuje cenu za
poskytnutie plnenia služieb klientovi napr. zasielanie informácií ohľadom úveru, vydávanie potvrdenia
na žiadosť klienta, možnosť využitia služby sporotel - bezplatnej infolinky, atď. Žalobca poukazuje na

smernicu 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
rady 87/102/EHS, ktorá výslovne odkazuje na poplatky spojené s vedením úverového účtu napr. v
čl. V bod 1 písm. e) a obdobne v čl. 10 ods. 2 písm. k). Je toho názoru, že zmluvná podmienka
týkajúca sa hlavného predmetu plnenia bola v zmluve o úvere vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne,
preto nemôže spĺňať pojmové znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že poplatok za správu úveru vyjadruje cenu za plnenia spojené s úverom a
predstavuje súčasť celkovej ceny za poskytnutie bankového produktu. Úroková sadza vyjadruje len
sumu požičaných peňazí nie však plnení poskytovaných klientovi v súvislosti s úverom. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie vo veci C-602/10SC. Zákonodarca
nezakazuje dodávateľovi teda aj banke používanie poplatkov za správu úveru, dáva dodávateľovi
povinnosť uviesť túto skutočnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v dokumente sadzobník

poplatkov, uvádza pri každom produkte, ktorý poskytuje svojím klientom všetky druhy poplatkov spojené
s poskytnutím produktu navrhovateľa. V sadzobníku poplatkov sa uvádza aj poplatok za správu úveru
a každý klient podpisom zmluvy o úvere vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom. Odvolateľ
taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva bola dohodnutá ako formulárová zmluva,
ktorej chýba individuálne dojednanie so zmluvnými stranami. Súd sa žiadnym spôsobom nevyjadruje k

individuálnemudojednaniuzneniadodatkuč.1zmluveosplátkovomúvereuzavretéhomedzizmluvnými
stranami dňa 12.1.2009. Na základe žiadosti žalovanej došlo k individuálnemu dojednaniu podmienok
zmluvyosplátkovomúveretak,abyjejbolumožnenýodkladmesačnýchsplátokavrámciindividuálneho
dojednania došlo medzi zmluvnými stranami k písomnej dohode o zmene výšky mesačnej splátky
na sumu 46,76 eur a odkladu doby splácania do 20.6.2009. Na základe uvedeného má žalobca

za to, že medzi zmluvnými stranami došlo k individuálneho dojednaniu zmien podmienok zmluvy o
splátkovom úvere. Žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného
bremena, keď na podporu svojich tvrdení predložil zmluvu o splátkovom úvere, úplný výpis bankového
informačného systému, ktorý plne preukázal výšku žalovanej sumy a v tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 3Cdo/6/2010. Súd pri posúdení tohto nároku

sa nezaoberal ustanovením čl. I základné podmienky a v ňom obsiahnuté povinnosti žalovanej vrátiť
poskytnutý úver vo výške 36.000,- Sk v 60 mesačných splátkach vo výške 963,- Sk a taktiež poukázal
na to, že odporkyňa pri svojom výsluchu dňa 24.4.2013 výslovne uviedla, že pri poskytnutí úveru jej
bola zo strany banky poskytnutá informácia o koľko poskytnutý úver preplatí. Odvolateľ poukázal na
nelogické a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nepriznania úroku z omeškania.

Súdom vypočítaná výška priznanej istiny 218,15 eur v odôvodnení rozhodnutia je zmätočná a nelogická.
Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by posúdil súd prvého stupňa poskytnutý úver
ako bezúročný, preto nemožno uvažovať s počiatočnou sumou vo výške 1.194,98 eur, taktiež nesúhlasí
s odpočítaním sumy vo výške 151,12 eur týkajúcej sa poplatkov s poukazom na skutočnosti uvedené
navrhovateľom v odvolaní. Nepriznanie úroku vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 49,09 eur a 17,70

% úrok zo sumy 1.280,26 eur od 3.5.2012 súd neodôvodnil.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o podanom odvolaní žalobcu, žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.07.2014 zobral návrh späť v časti konania, o ktorej nebolo
právoplatne rozhodnuté a to v časti istiny 1.062,11 eur, dlžného úroku vyčísleného ku dňu 2.5.2012
vo výške 49,09 eur, dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 358,92 eur,
úroku 17,7 % ročne zo sumy 1.280,26 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne
zo sumy 1.062,11 eur od 3.5.2012 do zaplatenia a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie pripustil, zrušil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil v súlade s ust. 208 OSP. Ako príloha, bol pripojený
súhlas žalovanej s týmto späťvzatím návrhu.

7. Uznesením č.k. 11Co/311/2013-196 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Co/311/2013-208
odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu v napadnutej zamietajúcej časti a rozsudok súdu prvej inštancie

v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Rozsudkom č.k. 11Co/311/2013-212 odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia, že zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. I bod 2, v čl. II
bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.05.2006 sú neprijateľnými podmienkami.8. Na dovolanie žalobcu, Najvyšší súd SR ako súd dovolací, uznesením č.k. 7Cdo/486,487/2014-292
uznesenie odvolacieho súdu č.k. 11Co/311/2013-196 a opravné uznesenie č.k. 11Co/311/2013-208 a
tiež rozsudok č.k. 11Co/311/2013-212 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. Vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu, je v súčasnosti predmetom odvolacieho konania
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý (v
časti o zaplatenie istiny 1.062,11 eur, dlžného úroku vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 49,09 eur,
dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 358,92 eur, úroku 17,7 % ročne zo

sumy 1.280,26 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.062,11 eur od
3.5.2012 do zaplatenia), vo výroku o neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v čl. I bod 2 a v
čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006 a v závislom výroku o náhrade trov konania.

10. Uznesením zo dňa 19.10.2016 odvolací súd pripustil návrh žalobcu na zmenu subjektov konania tak,
že namiesto pôvodného žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova

48, do konania vstúpi spoločnosť WM Consulting & Communication s.r.o., IČO: 34 127 798, Piešťany,
Sad A. Kmeťa 24, ako nový žalobca.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania
odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP ), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom

viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, vzhľadom na dispozitívny
úkon žalobcu - späťvzatie žaloby v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti, je dôvodné v súlade s
ustanovením§370ods.1CSPpripustiťvtejtočastispäťvzatiežalobyapodľa§370ods.2CSProzsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a napadnutý závislý výrok o neprijateľnosti

zmluvných podmienok obsiahnutých v čl. I bod 2 a v čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
25.5.2006 v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.
13. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

14. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

15. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.

16. Žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Aby späťvzatie žaloby po vynesení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby
odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak s tým protistrana z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

17. V prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie v
dôsledku žalobcom podaného odvolania proti zamietajúcej časti rozsudku, a určujúcej časti o vyslovení
neprijateľnosti zmluvných podmienok dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobcu k

späťvzatiu žaloby na začatie konania odvolaním napadnutej zamietajúcej časti.

18. V predmetnej veci tak boli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 370 ods. 1 CSP,
pretože v prípade späťvzatia žaloby na začatie konania, je rozhodnutím odvolacieho súdu o pripusteníspäťvzatia žaloby na začatie konania, zrušení napadnutého rozhodnutia a zastavení konania, vybavené
tiež rozhodnutie o odvolaní.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca zobral v priebehu odvolacieho konania účinne žalobu
späť v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo
právoplatnosť, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.062,11 eur, dlžného úroku vyčísleného ku dňu 2.5.2012
vo výške 49,09 eur, dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 2.5.2012 vo výške 358,92 eur,
úroku 17,7 % ročne zo sumy 1.280,26 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo

sumy 1.062,11 eur od 3.5.2012 do zaplatenia a žalovaná s týmto späťvzatím žaloby súhlasila, odvolací
súd podľa § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie žaloby v tejto časti pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.
20. Ďalej odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu proti výroku o neprijateľnosti zmluvných
podmienok obsiahnutých v čl. I bod 2 a v čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.5.2006.
21.Vzhľadomnato,žežalobcajeužprávnymnástupcompôvodnéhoveriteľa,vdôsledkučohorozsudok

vo veci nemôže byť záväzný pre dodávateľa podľa spotrebiteľskej zmluvy, bolo preto nedôvodné i
neúčelné postupom podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.( znenie platné a účinné v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie) vyslovovať ex offo vo výroku neplatnosť dotknutých zmluvných podmienok z dôvodu ich
neprijateľnosti, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm.
d) CSP.

22. O nároku na náhradu trov tohto konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1,2 CSP a §§ 256 ods. 1, 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov
tohto konania v rozsahu 66 %, nakoľko v konaní bola úspešnejšia ( 83% procesný úspech žalovanej
v časti ohľadne istiny 1.062,11 eur s prísl. v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu nie pre
správanie sa žalovanej a 17% neúspech žalovanej vo vyhovujúcej časti ohľadne istiny vo výške 218,15

eur s prísl. ).O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).