Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/769/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201033
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4110201033.3

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: U. W., bytom S., N. XXX, zastúpený Mgr.
Ing. Evou Solčanovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, proti žalovanému: I. S., so sídlom
S., Q. XXX/X, zastúpený JUDr. Dagmar Danóciovou, advokátkou so sídlom Nitra, Hodálova 2, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. septembra

2016, č. k. 9C/15/2010-308, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 20. 09. 2016, č. k. 9C/15/2010-308 rozhodol
v prvom výroku uznesenia, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu vo
výške 3 426,61 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a odvolanie spolu vo
výške 199 eur, iných trov konania vo výške 195 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3 032,61 eur,
na účet jeho právnej zástupkyne, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V druhom výroku uznesenia
rozhodol, že štát má právo štátu na plnú náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 177,82 eura,

ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie o trovách konania medzi stranami sporu právne odôvodnil s poukazom na ust. § 253
ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 10 ods. 2, § 16
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
je podielovým spoluvlastníkom novovytvorených nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. v kat. úz.
S., označených v geometrickom pláne č. XX/XXXX K.. Y. Q. ako parc. č. XXX/XX - ostatné
plochy o výmere 839 m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2 a parcela č. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 80 m2. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 9C/15/2010-73 zo dňa 25. 01. 2011 určil, že

žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci S. kat. úz. S.,
označených v Geometrickom pláne č. XX/XXXX K.. Y. Q., overeným Správou katastra W. dňa 17. 03.
2009, ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
80 m2. Geometrický plán č. XX/XXXX K.. Y. Q. zo dňa 02. 03. 2009 overený Správou katastra W. dňa
17. 03. 2009 tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 207,05 eur na účet právnej zástupkyne

žalovaného. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výrokom I. a II.. Domáhal sa
jehozmenyvnapadnutejčasti.UznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.5Co/290/2011-121zodňa29.09.2012odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/15/2010-181 zo dňa 17. 10. 2013 určil, že
žalobca U. W., nar. XX. XX. XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXX, rod. W. je podielovým spoluvlastníkom v 1/2 k

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S. kat. úz. S. označenej v Geometrickom pláne č. XX/XXXX K..
Y. Q. overeným Správou katastra W. dňa 17.3.2009 ako parc.č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 839
m2, geometrický plán č. XX/XXXX K.. Y. Q. zo dňa 02. 03. 2009 overený Správou katastra W. dňa 17. 03.
2009 tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku. Znaleckým posudkom č. 2/2016 zo dňa 11. 01. 2016 bola všeobecná hodnota

nehnuteľnosti stanovená na sumu 11 000,- eur, teda hodnota jedného úkonu je určená z
hodnoty spoluvlastníckeho podielu vo výške 5 500,- eur.

4. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, kedy by súd výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane konania nepriznal. Vzhľadom k
uvedenému pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP

a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Keďže v konaní vznikli aj
trovy štátu predstavujúce znalečné hradené čiastočne z rozpočtových prostriedkov súdu, má štát plnú
náhradu týchto trov proti neúspešnej strane, a to žalovanému, preto súd rozhodol o nároku na náhradu
trov štátu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobca mal v konaní plný
úspech, a preto mu súd priznal celú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za
7 úkonov právnej služby vypočítané v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z. z., pri hodnote za jeden
úkon v sume 190,89 eura, a to prevzatie a príprava zastúpenia, t. j. 1x 190,89 eura; podanie žaloby o
určenie vlastníckeho práva dňa 19. 01. 2010, t. j. 190,89 eura; účasť na pojednávaní dňa 04. 05. 2010,

t. j. 1x 190,89 eura; účasť na pojednávaní dňa 07. 10. 2010, t. j. 1x 190,89 eura; účasť na pojednávaní
dňa 18. 11. 2010, t. j. 1 x 190,89 eura; účasť na pojednávaní dňa 25. 01. 2011, t. j. 1 x 190,89 eura a
účasť na pojednávaní dňa 07. 02. 2013, t. j. 1 x 190,89 eura. Súd priznal režijné paušály podľa § 16
ods. 3 vyhlášky rok 2010 vo výške 36,05 eura (5 x 7,21 eura), za rok 2011 vo výške 7,41 eura (1 x 7,41
eura), za rok 2013 vo výške 15,62 eura (2 x 7,81 eura).

6. Ďalej priznal trovy konania spolu vo výške 294,50 eura (súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eura,
výdavky na vyhotovenie geometrického plánu vo výške 195,- eur), za stratu času v zmysle § 17 ods.
1 vyhlášky vo výške 145,56 eura (účasť na pojednávaní dňa 07. 10. 2010, 18. 11. 2010, 25. 01. 2011,
zo Žiaru nad Hronom do NR a späť 4 začaté polhodiny/1 cesta) - 2 x 48,08 eura (rok 2010) + 49,40

eura (rok 2011), náhradu cestovného za 4 cesty Dolný Kubín - Nitra a späť na pojednávania dňa 02.
10. 2012, 27. 06. 2013, 21. 01. 2014, 11. 02. 2014 vo výške 126,11 eura, za spotrebované pohonné
hmoty a použitie motorového vozidla v sume 398,13 eura, teda spolu 1 188,67 eura. Tarifná odmena
sa zvýšila o 20 % DPH.

7. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby v zmysle
§ 10 ods. 2 vyhlášky pri hodnote za jeden úkon v sume 190,89 eura, a to za písomné podanie na
súd dňa 25. 01. 2011, t. j. 1x 190,89 eura a za účasť na pojednávaní dňa 26. 09. 2012, t. j. 1 x
190,89 eura. Súd priznal režijné paušály podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2010 vo výške 7,21 eura
(1x 7,21 eura), za rok 2011 vo výške 7,41 eura (1 x 7,41 eura). Tarifná odmena sa zvýšila o 20 %

DPH. Ďalej priznal trovy konania spolu vo výške 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odvolanie.
Žalobca si vyčíslil náhradu cestovných výdavkov spolu vo výške 189,36 eura za účasť žalobcu na
súdnych pojenávaniach, a to za účelom prejednávania právneho zastúpenia zo dňa 12. 05. 2010;
za účelom podpísania splnomocnenia a dojednania záležitostí ohľadom zastupovania; za zaplatenie
zálohy a poučenia pred súdnym pojednávaním a za účelom prevzatia písomnosti po ukončení právneho

zastupovania.

8. Úkony vykonané žalobcom (bod. 8 ods. 1. - 4.) považoval súd za neúčelné navyšovanie trov konania,
ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Súd mal za preukázané, že právny zástupca
žalobcu tieto úkony mohol vykonať iným vhodnejším a hospodárnejším spôsobom. Zdôraznil, že práve

účelnosť vynaložených trov je základným predpokladom pre priznanie náhrady v zmysle ustanovenia
§ § 255 ods. 1 CSP. Takto vyčíslené cestovné súd nepovažoval za účelne vynaložené, a z tohto
dôvodu náhradu cestovného nepriznal. Súd právnemu zástupcovi nepriznal úkony - prevzatie a prípravazastúpenia vrátane prvej porady zo dňa 01. 02. 2016 v sume 129,75 eura, písomné podanie na súd v
sume 129,75 eura, pretože tento úkon patrí iba v poradí prvému zástupcovi.

9. V súvislosti s vykonaným dokazovaním vznikli v priebehu konania trovy, ktoré znášal štát. Išlo o
znalečné, ktoré Okresný súd Nitra vyplatil znalcovi Ing. A. N. vo výške 126,16 eura (č. l. 280). Trovami
štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania, ktoré štát platil z rozpočtových prostriedkov v
sume 126,16 eura (č. l. 280). Súd na úhradu týchto trov zaviazal žalovaného, s ohľadom na výsledok
konaniaavzhľadomktomu,že užiadnehozúčastníkovnezistilpredpokladynaoslobodenieodsúdnych

poplatkov.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmenil.Namietal,ževpredmetnejvecisúdanédôvodyhodné
osobitného zreteľa, a to preto, že žalobca podal žalobu v danej veci predčasne, pretože neboli ukončené
mimosúdne rokovania a žalovaný bol ochotný uzavrieť dohodu. Žalobca prvýkrát žiadal žalovaného o

kompenzáciu za pozemky listom zo dňa 16. 11. 2007, kde požadoval pozemok parc. č. XXX/XX., t. j.
stavebný pozemok pre syna T. W. za pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. pozemky sú mimo
zastavaného územia obce, ako ostatné plochy a orná pôda, takže táto požiadavka zo strany žalobcu
bola neprimeraná, pretože požadoval náhrady pozemok, ktorý nezodpovedal cenou ani umiestnením
pozemkov, o určenie vlastníckeho práva ku ktorým sa domáha. Požiadavka žalobcu bola v rozpore

so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, preto žalovaný nemohol žalobcovi v tejto požiadavke
vyhovieť.Zdôraznil,žemalzáujemvyriešiťpredmetnúvecmimosúdneavydaťžalobcovičasťpozemkov,
zodpovedajúcich jeho spoluvlastníckemu podielu, na vlastné náklady objednať zameranie pozemku,
prípadne vyplatiť žalobcovi kúpnu cenu, a to vo výške 10 Sk/m2, t. j. v čase pred tým, ako žalobca podal
dňa 19. 01. 2010 žalobu o určenie vlastníckeho práva na súd.

11. Poznamenal, že žalobca najskôr s návrhom žalovaného súhlasil a neskôr odmietol ponúknuté
plnenie, na ktorom s uznieslo obecné zastupiteľstvo žalovaného. Žalovaný bol ochotný uzavrieť
mimosúdnu dohodu, čo vyplýva aj z priložených listín. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný svojim
správaním nedal príčinu na podanie žaloby na súd, ale práve žalobca nebol ochotný prijať ponúknuté

plnenie zo strany žalovaného a neustále menil svoje požiadavky. V roku 2014 prebiehalo so žalobcom
rokovanie o zámene pozemku, ktorý mu žalovaný ponúkol ešte v roku 2008, t. j. časť parc. č. XXX/
XX, LV č. XXXX, k. ú. S., . ktorá bola zameraná Geometrickým plánom č. XXX/XXXX ako parc č. XXX/
XX o výmere 602 m2. Dňa 04. 09. 2014 bola uzavretá Zámenná zmluva, ktorej vklad bol povolený
Rozhodnutím č. V7265/14 zo dňa 12. 02. 2015. Opätovne poznamenal, že s ohľadom na postoj žalobcu

v konaní, neochotu dohodnúť sa so žalovaným mimosúdne, v odmietnutí ponúknutých plnení sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.Ďalejnamietal,žesúdprvejinštancievypočítal1úkonprávnejslužbyvovýške190,89eurazhodnoty
nehnuteľností, ktorých sa právna služba týka, a to 5 500 eur, ktorá bola určená Znaleckým posudkom

č. 2/2016. Konštatoval, že za predmetnú cenu by nebolo možné nehnuteľnosti predať a nemôže ísť o
všeobecnú hodnotu, pretože ide o úzky pás nachádzajúci sa v strede ihriskovej plochy parc. č. XXX/XX
a časť plochy za samotným futbalovým ihriskom smerom k rieke W., čo je parc. č. XXX/XX a XXXX/X.
Navyše, podľa schváleného Územného plánu Obce S., je táto časť zakreslená ako ihrisko, účel využitia
5 - futbal a ako zeleň, a teda nie je možné tieto pozemky použiť na výstavbu. V závere znaleckého

posudku znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu jednotlivých parciel. Pri parcele č. XXX/XX - ostatné
plochy o výmere 839 m2, vychádzala znalkyňa z hodnoty za 1 m2 11,75 eura a pozemok ocenila celkovo
na hodnotu vo výške 9 858,25 eura; ďalej uviedla, že z dôvodu blízkosti krajského mesta Nitra je v obci
zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností, určených najmä na bývanie, predmetná parcela je v schválenom
územnom pláne označená ako plocha ihriska, preto počítala s východiskovou hodnotou 60 % z 26,56

eura/m2. Obdobne to konštatovala aj pri parc. č. XXX/XX mX a parc. č. XXXX/X. Žalovaný poukázal
na to, že v danej veci ide o pozemky, ktoré nie sú určené na bývanie, a preto sa nejedná o zvýšený
záujem o kúpu. Jednoznačne nesúhlasil s určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností vo výške 5
500 eur, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzavrel vyššie uvedenú Zámennú
zmluvu v záujme, aby nadobudol iné pozemky. S poukazom na uvedené mal žalovaný za preukázané,

že všeobecná hodnota nehnuteľností je maximálne vo výške 975 eur, teda toľko, ako bolo vyčíslené v
prípise právnej zástupkyne žalovaného, ktorý bol podaný na súde prvej inštancie dňa 21. 10. 2013 v
zmysle prílohy k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.13. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a s ohľadom na to ho navrhuje potvrdiť. Poznamenal, že žalovaný sa
podaným odvolaním domáha, aby odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 257 CSP, alebo aby žalobcovi priznal náhradu
trov konania, pokiaľ ide o trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 51,45 eura,
vypočítaný z hodnoty nehnuteľností 975 eur. Zdôraznil, že s argumentmi žalovaného nesúhlasí, pretože
argumentácia, ktorú žalovaný používa na preukázanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
je rovnaká ako bola doposiaľ. Žalovaný sa snaží presvedčiť súd, že žalobca podal žalobu predčasne a

žalovaný bol ochotný uzavrieť dohodu. V tomto smere uviedol, že k podaniu žaloby prišlo až po uplynutí
dvoch rokov od zaslania prvého listu žalovanému zo dňa 16. 11. 2007. K mimosúdnej dohode neprišlo
z dôvodov na strane žalovaného, ktorými zároveň dal príčinu na začatie súdneho konania.

14. Poznamenal, že predmetom súdneho sporu bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k
nehnuteľnostiam a ak mal žalovaný záujem usporiadať vlastnícke práva k pozemkom bez nutnosti

vydávania meritórneho súdneho rozhodnutia, tak ako to teraz žalovaný uvádza, mohol so žalobcom
uzavrieť mimosúdnu dohodu, ktorou by vlastnícke právo žalobcu uznal a následne sa mohlo riešiť
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný však neuznával vlastnícke právo
žalobcu k parc. č. XXX o výmere 839 m2 v podiele 1 k celku a svoj postoj zmenil až na poslednom
pojednávaní dňa 17. 10. 2014.

15. Žalobca uviedol, že žalovaný mu ponúkal neadekvátne plnenia pre mimosúdne vyriešenie veci,
kedy mu ako náhradný ponúkal pozemok bez prístupu, resp. na vyplatenie absolútne neprimeranú
odplatu (10,- Sk/m2, t. j. 0,33 eura/m2, pričom podľa Znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 11. 01.
2016 jednotková hodnota pozemku parc. č. XXX/XX bola stanovená na 11,75 eura/m2 a jednotková

hodnota pozemkov parc. č. XXX/XX a XXXX/XX bola stanovená na 3,10 eura/m2). V súvislosti so
Zámennou zmluvou, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, uviedol, že k jej uzavretiu prišlo až
po právoplatnom skončení konania vo veci samej, kedy žalovaný žalobcovi zabezpečil zamenenú
nehnuteľnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca považuje za preukázané, že neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania.

16. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v odvolaní napadol nesprávnosť vyčíslenia hodnoty predmetu
sporu.Vtejtosúvislostižalobcazdôraznil,žehodnotapredmetusporubolaurčenáznaleckýmposudkom
č. X/XXXX v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, príloha č. 3 vyhlášky. Znaleckým posudkom bola hodnota nehnuteľnosti stanovená v celosti

na sumu 11 000 eur, a teda polovica spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 5 500 eur. Námietky
žalovaného, v zmysle ktorých by nebolo možné predmetnú nehnuteľnosť predať za uvedenú hodnotu
sú teda neopodstatnené. Sám žalobca v priebehu konania predložil niekoľko dôkazov, ktoré uvádzajú
hodnotu nehnuteľnosti obdobne (znalecký posudok č. 19/2014 vypracovaný dňa 06. 02. 2014 znalcom
K.. J. Q., odhad tržnej ceny nehnuteľnosti zo dňa 10. 01. 2010, ktorý vypracoval Y.. C. V. C., realitná

kancelária, Stanovisko k cene nehnuteľnosti na realitnom trhu, ktoré vyhotovila realitná kancelária
MAXFIN REAL s. r. o.). Vzhľadom k uvedenému nie je daný dôvod na postup pri určení hodnoty
nehnuteľností, ktorý navrhol žalovaný, v zmysle ktorého mali mať nehnuteľnosti hodnotu max. 975,-
eur s vyčíslením podľa osobitného predpisu - príloha k Zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych dania a
poplatkoch. Záverom žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby -

podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vo výroku vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohtozákladného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca podal dňa 19. 01. 2010
na Okresnom súde Nitra žalobu o určenie vlastníckeho práva , ktorou sa domáhal určiť, že je

podielovým spoluvlastníkom novovytvorených nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. označených v
Geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom geodetom. K.. Y. Q., J. odborná kancelária dňa 02. 03.
2009,úradneoverenomdňa17.03.2009akoparc.č.XXX/XX-ostatnéplochyovýmere839m2,parc.č.
XXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 80 m2, v rozsahu 1/2
k celku. Súčasťou rozsudku bude aj geometrický plán č. XX/XXXX. Zároveň žiadal priznať mu náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo
veci vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo meritórne rozhodnutie vo veci samej, a to
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/15/2010-73 zo dňa 25. 01. 2011 v spojení s opravným uznesením
č. k. 9C/15/2010-110 zo dňa 05. 09. 2011, ktorým určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1/2
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci S., k. ú. S. ,označených v J. pláne č. XX/XXXX K.. Y. Q.,

overeným Správou katastra Nitra dňa 17. 03. 2009 ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2
a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 80 m2. Geometrický plán č. XX/XXXX K.. Y. Q. zo dňa
02. 03. 2009 overený Správou katastra Nitra dňa 17. 03. 2009 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v sume 207,05 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobca v zákonnej lehote podal proti uvedenému rozsudku odvolanie, v dôsledku čoho vo
veci rozhodoval ako odvolací súd Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením K č. k. 5Co/290/2011-121 zo dňa
26. 09. 2012 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania.
V intenciách zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie vo veci opätovne konal a rozsudkom č. k.
9C/15/2010-181, zo dňa 17. 10. 2013, právoplatný dňa 27. 12. 2013, určil, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom v 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S., k. ú. S. označenej v Geometrickom
pláne č. XX/XXXX K.. Y. Q. overeným Správou katastra Nitra dňa 17. 03. 2009 ako parc. č. XXX/XX -
ostatná plocha o výmere 839 m2 s tým, že Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd
prvej inštancie si vymienil o trovách konania rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne
o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, na

úhradu ktorých zaviazal žalovaného celkovo vo výške 3 426,61 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh a odvolanie vo výške 199,- eur, iných trov konania vo výške 195,- eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 3 032,61 eura. Zároveň priznal štátu právo na plnú náhradu trov konania
proti žalovanému vo výške 177,82 eura.

21. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
(pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej
súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je
vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak

strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ.

22. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v
ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako

cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným
postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z
31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08).

23. Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt)
zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky,
ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť
napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby
mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

24. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Zmyslom
a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu
tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov
konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle §
255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.

25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal dôvodnosť podaného odvolania,
pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci a v nadväznosti na zistené skutočnosti vo veci správne rozhodol, keď procesne neúspešnému
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania zahŕňajúce aj trovy právneho zastúpenia žalobcu,

ktorý bol v konaní procesne úspešný.

26. Vychádzajúc z námietky odvolateľa, že mu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi
nemala byť uložená z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že
žalovaný svojim konaním nezavinil začatie súdneho konania, snažiac sa pritom o mimosúdne vyriešenie

sporu. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nevzhliadol existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolaní.

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v
ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,

aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že tá skutočnosť, že neprišlo k
mimosúdnej dohode v dôsledku nespokojnosti žalobcu s ponukou žalovaného nespĺňa podstatu a

charakteristiku dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej veci ide o sporové konanie, pre ktoré je
typické práve to, že niektorá zo strán, prípadne obe sú presvedčené o správnosti vlastného postoja, v
dôsledku ktorého nevedia uzavrieť dohodu a jediným riešením je podanie žaloby na vecne a miestne
príslušnom súde, teda tak, ako tomu bolo aj v danej veci. S poukazom k tomu, že osobné, majetkové,
zárobkové a ani iné pomery žalovaného v predmetnej veci neodôvodňujú rozhodnutie súdu v tom smere,

že by súd nepriznal procesne úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania, súd prvej inštancie
správne na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Žalobca bol v danej veci procesne
úspešný, v dôsledku čoho mu súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania.

31. V nadväznosti na ďalšiu námietku odvolateľa smerujúcu k nesprávnemu určeniu odmeny za jeden
úkon právnej služby, odvolací súd konštatuje, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú,; zastáva názor,

že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

32. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

33. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danej veci základom pre výpočet sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu,
pričomprivýpočtesavychádzazhodnotyurčenejznaleckýmposudkomč.2/2016,ktorýbolvypracovaný
v priebehu predmetného konania. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností v súlade s
týmto posudkom, správne určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sumou
190,89 eura, keďže znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu

11 000 eur, pričom polovica spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje sumu 5 500 eur.

34. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že všeobecná
hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach

voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

35. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri vyčíslení trov právneho
zastúpenia z hodnoty vecí, o ktorých vlastníctvo sa viedol spor, odvolací súd s uvedeným nesúhlasí a

námietku považuje za neopodstatnenú. Určenie ceny nehnuteľností v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o
miestnych daniach v danej veci neprichádza do úvahy, pretože prvotne sa hodnota nehnuteľnosti určuje
znaleckým posudkom a až následne, ak znalecký posudok nie je a nie je efektívne ho z nejakého dôvodu
vypracovať, je potrebné hľadať iné alternatívy, akými je možné určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
Argumenty, ktoré však odvolateľ uvádzal v tom smere, že za cenu stanovenú znaleckým posudkom

nie je možné reálne nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel žalobcu predať, sú na účely určenia
odmeny advokáta za úkon právnej služby neopodstatnené a nemajú žiaden vplyv na samotnú hodnotu
nehnuteľnosti.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že objektívne bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti

znaleckým posudkom a táto hodnota je pre rozhodnutie súdu v konaní záväzná. Poukazujúc na to, že
znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
predkladateľochahodnotapredmetusporubolavňomurčenávzmyslepríslušnýchustanovenívyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, odvolací súd nevidí dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť určenia všeobecnej hodnoty

nehnuteľností v znaleckom posudku č. 2/2016, z ktorého sa v priebehu celého konania vychádzalo.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť argumentov žalovaného uvádzaných v
odvolaní,vdôsledkučohonemoholoodvolanírozhodnúťprocesnýmpostupomvzmysle§388Civilného
sporového poriadku a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmeniť.37. Odvolací súd majúc za to, že súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol po zistení
skutkového stavu a následného správneho právneho posúdenia veci, rozhodol tak, že uznsenie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti ako vo výroku vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a v tomto štádiu konania procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O

39. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).