Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/529/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209248
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712209248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Ľ. V., W..
XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03
Bratislava, proti žalovaným: 1/ JŠ servis, s.r.o., Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 34 152 181,
zast. JUDr. Mária Lukačovičová, advokátka, Hlavná 156, 900 90 Dubová, 2/ Generali Poisťovňa, a.s.,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 245,45 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/316/2012-246 zo dňa 17. júna
2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto :

Žalovaní 1./,2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 245,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 19.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 245,45 eur spolu

s príslušenstvom; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania
spočívajúcichvinýchtrováchavtrováchprávnehozastúpeniavrozsahu100%sodkazomnaust. §427
ods. 1 a 2 ; § 428; ; § 822; § 823 Občianskeho zákonníka; § 4 ods. 1 a 2; § 15 ods.1 zákona č.381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.11.2011 o 11:00 hod. žalobca viedol motorové vozidlo Š.
C., X. T. XXX Z. na F. G. U. I. T., pričom údajne malo dôjsť k vymršteniu kameňa spod kolies vozidla
žalovaného 1/ a spôsobiť škodu na čelnom skle. Prvoinštančný súd prijal záver, že nie je jednoznačne

preukázané, že poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo práve vymrštením kameňa spod vozidla
poisteného žalovaného 1/, keďže z výsluchu svedka - vodiča, ktorý mal poškodenie spôsobiť vyplýva, že
takýto priebeh deja nezaregistroval. Záznam o nehode nebol spísaný na mieste kde došlo ku škodovej
udalosti, ale bol spísaný konateľom žalovaného 1/ výlučne na základe vyjadrení žalobcu, ktorý pri
spísaní nevychádzal z vlastných poznatkov, z vlastných zistení a z vlastného vnímania udalosti, ale len
z tvrdenia žalobcu. Ak by aj žalobca preukázal, že k poškodeniu jeho čelného skla došlo kameňom
vymršteným spod vozidla žalovaného 1/ i tak by jeho žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože škoda bola

spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, ale okolnosťou vonkajšou a nepredvídateľnou,
pričom škode objektívne nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho
požadovať. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla
nie je okolnosťou ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou treba rozumieť priame pôsobeniefyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa
spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu
pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily, pripadne tlaku. Takéto fyzikálne sily sú však neustále

prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať
len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj súčasť vozovky. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho
na vozovke predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo
prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu
k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba príčinná súvislosť, pretože

sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom
odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Prevádzka vozidla
pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla
sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete,
ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcim za takýmto vozidlom, sa nejedná o
súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Preto v danej veci prichádza do

úvahy exkulpácia teda vyvinenie sa žalovaného 1/. nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil
poistenec žalovaný 1/ a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcu, žalovaný 1/ neporušil
žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke
motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré
možno spravodlivo po ňom požadovať, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151

ods. 7 a 8 O.s.p., pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, zdôrazňujúc, že legislatívna
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia.

Zodpovednosť prevádzkovateľa je vylúčená výlučne v prípade existencie vyberačného dôvodu podľa
§ 428 Občianskeho zákonníka, avšak svojej zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže za žiadnych
okolnosti zbaviť v prípade, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
motorového vozidla. Motorové vozidlo nie je v prevádzke len vtedy, keď sa pohybuje ale aj v prípade, ak
fyzicky stojí bez pohybu a v chode je jeho motor. Nemôžu byť za žiadnych okolností pochybnosť o tom,

že samotný valivý pohyb kolies a rýchlosť motorového vozidla sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho
prevádzky. Ak v súvislosti z valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu
na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla.
Rozhodovacia prax okresných a krajských súdov v obdobných skutkovo totožných prípadoch nie je
jednotná,pretopožiadalministerspravodlivostiSRoprijatiestanoviskakzjednoteniuvýkladudotknutých

ustanovení občianskeho zákonníka, Občianskoprávne kolégium NS SR. Žalovaný bezprostredne po
vzniku škodovej udalosti uznal svoje zavinenie za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného,
napriek tomu poprel skutočnosť, žeby mal od kolies ním vedeného motorového vozidla odskočiť kameň,
ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva,
že táto skutočnosť bola spôsobená konaním samotného vodiča 1/. Žalovaný 1/ ak by žalovaný 2/ riadne

plnil z poistenia zodpovednosti žalovaného 1/ by nikdy priebeh škodovej udalosti nespochybňoval,
nakoľko žalovaný 1/ poistnú udalosť riadne ohlásil žalovanému 2/, ako zodpovednému poisťovateľovi
so žiadosťou o poskytnutie poistného plnenia v prospech žalobcu ako poškodeného. Za neprijateľné
považuje, aby prvoinštančný súd prihliadal na laické domnienky svedka, ktorý je vodičom miešačky
vo veci možného technického priebehu nehodového deja. Taktiež nie je zrejmé, na základe akých

skutočností mal prvoinštančný súd z výsluchu svedka vodiča žalovaného 1/ preukázané, že vozidlo bolo
opatrené zástierkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, nakoľko svedok takúto skutočnosť v rámci
svojej svedeckej výpovede nikdy neuviedol. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj princíp
predvídateľnosti práva. Poukázal na rozsudok rovnakého všeobecného súdu, t. j. Okresného súdu
Pezinok v inej právnej veci, avšak skutkovo absolútne totožné, kde Okresný súd Pezinok konštatoval, že

prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil
škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvode v prevádzke. Osobitne namietol výrok o
náhrade trov konania, ktorým priznal žalovaným nárok na náhradu trov súdneho konania na základe
ust. § 151 ods. 7 O.s.p., vyjadrenú vo výške 100 %. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na opätovné prejednanie, doplnenie dokazovania,

alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a
prizná žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že kameň ležiaci na vozovke nie je
možné v žiadnom prípade považovať za vnútornú okolnosť, keďže je úplne mimo samotného vozidla.Žalobca nesprávne identifikuje vymrštenie kameňa z vozovky v dôsledku valivého pohybu kolies ako
vnútornú okolnosť. V tomto prípade ide o prejav osobitnej povahy prevádzky čo je pojem použitý v ust.
§ 427 Občianskeho zákonníka s ktorou je spojené zvýšené nebezpečenstvo pre okolie a v dôsledku

ktorej dôjde k odmršteniu kameňa, ktorý sa ale nachádza mimo motorového vozidla. Pojmy uvedené
v ust. § 427 a 428 Občianskeho zákonníka nie je možné zamieňať, nie je možné stotožňovať každú
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo škodou spôsobenou v prevádzke, keďže ku škode
dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Pojem osobitná povaha prevádzky je širším pojmom ako
pojem okolnosti, majúce pôvod v prevádzke. Logicky by neprichádzala do úvahy žiadna liberácia a

právnaúpravauvedenáv§427Občianskehozákonníka,abysiodporovala,keďželiberáciavdruhejvete
tohto ustanovenia sa pripúšťa. Žalobca namieta, nevieruhodnosť svedka Š. V.. Práve skutočnosti, ktoré
uvádza žalobca si navzájom odporujú, keďže v žalobe uviedol, že k spísaniu záznamu došlo na mieste
škodovej udalosti, následne pri výsluchu uviedol, že išiel za vodičom poistného vozidla až na stavbu, kde
počkal na šoféra a oznámil mu škodovú udalosť. Žalobca tvrdí, že došlo ku konsenzu medzi účastníkmi
škodovej udalosti vo veci zavinenia, keďže došlo k spísaniu správy o nehode. Záznam vypĺňal konateľ

žalovaného 1/, nie samotný vodič, preto nie je možné hovoriť o konsenze medzi účastníkmi škodovej
udalosti. Žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže na vozovke boli aj iní účastníci cestnej premávky a teda
nie je zrejmé, či odskočenie kamienka nemohol spôsobiť niektorý z iných účastníkov cestnej dopravy.
Žalobca okrem svojho vyjadrenia a záznamu o škodovej udalosti neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy,
ktoré by odôvodnenosť jeho nároku preukázali, pričom tieto dôkazy boli spochybnené. Z uvedených

dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vykonaným dokazovaním a
to výsluchom vodiča Š. V. bolo preukázané, že údajne mu odmršteniu kameňa malo prísť na kruhovom
objazde napriek tvrdeniu žalobcu, že škodová udalosť sa stala na rovnom úseku cesty v T. na F. G..
Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že vodič V. uznal svoje zavinenie pri vzniku škodovej udalosti,

keďže túto správu vypísal konateľ žalovaného 1/ a pri vypisovaní postupoval na základe popisu udalosti,
tak ako ju opísal žalobca, vychádzal iba z domnienky, že sa tak stať mohlo. Žalobca tvrdil, že v čase
incidentu na ceste sa nenachádzalo žiadne iné oproti idúce motorové vozidlo, tvrdenie ktoré vyvrátil
svedok vodič V., ktorý uviedol, že premávka bola hustá. Namietal aktívnu legitimáciu, keďže vlastníkom
predmetného motorového vozidla je firma Volkswagen Finančné služby Slovensko. K žalobe nebola

pripojená ani zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je datovaná dňom 9.5.2012. Postupca ani postupník
postúpenie pohľadávky neoznámili žalovaným. Prvýkrát o existencii zmluvy o postúpení pohľadávky
sa dozvedeli žalovaní až na pojednávaní, skoro dva roky po podaní žaloby, preto považuje na mieste
otázku, či táto zmluva skutočne bola podpísaná pred podaním žaloby. Z uvedených dôvodov má
žalovaný 1/ dôvod na pochybnosti o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná skutočne

dňa 9.5.2012, lebo ak by tomu tak bolo súčasťou žaloby by bola aj zmluva o postúpení pohľadávky.
Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu
podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval
dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Osvedčením
o evidencii časť II (technický preukaz) vozidla X.: T. XXX Z.; Správou o nehode zo dňa 25.11.2011;

Zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XX XXX XX XX; Dodacím listom zo dňa
30.11.2011 č. 11123; Devinkuláciou poistného plnenia zo dňa 28.5.2012; Oznámením o registrácii
škodovej udalosti; Uplatnením nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; Oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa 30.12.2011; Žiadosťou o úhradu nákladov z dopravnej nehody

zo dňa 18.1.012; Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2012 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie
vecne správny, aj keď súd prvej inštancie v tejto časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo
veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke.
7. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
8. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.9. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

10. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.
11. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

12. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody, vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej

starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého
zisku.
13. Podľa § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať
14. Žalovaný 1/ s odkazom na výsluch svedka - vodiča Š. V. spochybňuje žalobcom opísaný priebeh
skutkového deja s tým, že „.. keď odletí kameň z Tatry, musí to najprv počuť vodič, lebo najprv udrie

do blatníka, až potom ide na zem. Išiel veľmi pomaly, a vtedy je nemožné, aby sa tak ďaleko od kolesa
vyhodil kameň, vzhľadom na rýchlosť a váhu vozidla..“, názor ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie a
konštatoval,že nebolojednoznačnepreukázané,žeškoduspôsobilpoistenec-žalovaný1/,keďževodič
ktorý viedol vozidlo žalovaného 1/ takýto priebeh deja nezaregistroval, so záverom ktorým sa odvolací
súd nemohol stotožniť. Výpoveď svedka vychádza z nepodložených dedukcií, na ktorých nie je možné

založiť rozhodnutie súdu. Námietky spočívajúce v hypotetických úvahách sú pre súd neakceptovateľné,
pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, ale takéto rozhodnutie by zaťažil
prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). Ak z výsluchu žalobcu a zo Správy
o nehode zo dňa 25.11.2011 vyplýva, že dňa 25.11.2011 o 11:00 hod. žalobca viedol motorové
vozidlo Š. C. , X. T. XXX Z. na F. G. U. I. T., a spod kolies vozidla žalovaného 1/ došlo k vymršteniu

kameňa v dôsledku čoho došlo ku škode na čelnom skle motorového vozidla žalobcu je nutné považovať
skutkový stav v tomto smere za preukázaný, keďže občianske sporové konanie stojí na dôkaznom
princípe a tieto dôkazy neboli zo strany žalovaného 1/ spoľahlivo vyvrátené. Spochybňovanie pravdivosti
výpovede žalobcu bez toho, aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné objektívne skutočnosti
by v prípade, ak by jediným dostupným dôkazom bola iba výpoveď žalobcu viedlo k nemožnosti uniesť

dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti"
takého tvrdenia. Zmyslom inštitútu dôkazného bremena je, že súd rozhodne v neprospech účastníka,
ktorý dôkazné bremeno neuniesol, aj v prípade, ak nie je preukázaný opak tvrdení.
15. Žalovaný 1/ namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby tým, že
spochybňoval platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky dôvodiac, že sa mu javí viac ako

nepravdepodobné, žeby žalobca už k žalobe tento dôkaz nepredložil, keď ním v čase podania žaloby
údajne disponoval. Ako bolo vyššie uvedené, občianske sporové konanie je založené na dôkaznom
princípe a povinnosťou účastníka v občianskom sporovom konaní je nielen uviesť všetky potrebné
skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná,

medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno znášajú obe strany sporu a nesplnenie dôkaznej
povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou za výsledok konania, keď
neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore. Žalobca preukázal, že vlastníkom
motorového vozidla s X. T. XXX CS je Volkswagen Finančné služby Slovensko, spoločnosť ktorá na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2012 postúpila na postupníka - žalobcu náhradu

škody voči škodcovi a poisťovni vo výške 245,45 eur, plynúcu z poistnej udalosti, čím spoľahlivo
preukázal vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, tak ako správne konštatoval súd prvej
inštancie, preto námietka v odvolacom konaní je nenáležitá.16. Súd prvej inštancie v rozhodnutí ďalej uvádza, že „..ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným
žalobcom, žalovaný 1/ neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo
spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri

vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať považoval žalobu za
nedôvodnú..“. Vzhľadom na súdom prvej inštancie prijatý právny záver a obranu žalovaného spornou
zostala otázka, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má
pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň
škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka.

17. Obe sporové strany predkladali na potvrdenie správnosti svojich úvah rozhodnutia prvostupňových
ako aj odvolacích súdov, v ktorých dochádzalo k výkladovým rozdielnostiam pri riešení sporov o náhradu
škody na čelnom skle motorového vozidla.
18. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe Stanovisko č. 135 ( Zbierka rozhodnutí a
stanovísk č. 10/2014) ktoré prijalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) dňa 21. februára 2014

ktorého právna veta znie „ Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho
zákonníka nemožno zbaviť.“ S odkazom na uvedené Stanovisko je potom nutné považovať rozhodnutie
súdu prvého stupňa za vecne nesprávne.

19. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že
ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je
škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide
o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti
tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných

dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a
reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s
čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú
preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa
spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či

dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať
sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
20. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ

nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
21. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna
prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnostitej-ktorejprevádzky. Odpoveďnaotázku,čiakedyideotakútookolnosť,vždyzávisíodpovahy
a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem

prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná
údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj
okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové
vozidlojevprevádzkenielenvtedy,keďsapohybuje,aleajvtedy,keďsícestojí,alevchodejejehomotor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj

výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu,
a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).

22. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a
rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak k v súvislosti
s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k
takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň

nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu.23. Na základe vyššie uvedeného vznikla žalovanému 1/ povinnosť ako prevádzkovateľa motorového
vozidla v zmysle § 427 Obč.zák. a žalovaného 2/ ako poisťovateľa škodcu v súlade s ust. § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uhradiť poškodenému škodu vo výške 245,45 eur. Výška škody bola preukázaná z dodacieho
listu zo dňa 30.11.2011 dodávateľa EUROP-AUTOSKLO Pezinok, s.r.o., ktorý vyúčtoval žalobcovi sumu,
za čelné sklo a montáž čelného skla.
24. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa §
3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 19.1.2012 ( prvý deň omeškania,
vzhľadom na výzvu žalobcu adresovanú žalovanému 2./ na náhradu nákladov z dopravnej nehody zo

dňa 18.1.2012) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% a žalobca preto má právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 245,45 eur.
25. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu
žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu

vyhovel, mal žalobca v konaní plný úspech a vznikol mu voči žalovanému 1./,2./ nárok na náhradu trov
celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).