Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202633
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sobolovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514202633.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVpredsamosudcomJUDr.MichalomSobolovským,vprávnejvecinavrhovateľa:

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, zastúpený: Ružička Csekes s.r.o., IČO: 36 863 360,
Vysoká 2/B, Bratislava, o zaplatenie 1.946,78 EUR s príslušenstvom a odmenou 6,49 EUR zo zmenky,
takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 68/2014-19 zo dňa 14.05.2014 sa p o n e c h á v a v platnosti.
II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu

trov námietkového konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške
430,78 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu proti odporcovi titulom zaplatenia zmenkovej sumy 1.946,78 EUR so 6% úrokom
ročneznejod01.08.2013dozaplatenia,zmenkovejodmeny6,49EURanáhradytrovkonaniavcelkovej
výške 214,49 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 54301905 poskytol odporca dlžníkovi
K. M. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a odporca svoju pohľadávku postúpil spoločnosti

LICITOR factoring, s.r.o., IČO: 36 435 601, ktorá ju na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka,
vystavená dlžníkom v prospech odporcu na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe
dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel s odporcom, bol zmenkový veriteľ
oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto
oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke
v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na

zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie
o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporca príslušnou doložkou
nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jedným zo solidárne
zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nemu.
K návrhu pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi
na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení
a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.

Prvopisomzmenkymalsúdpreukázané,žejuvystavilK.M.,vŠtúrove,dňa14.07.2005,ktorýsazaviazal
zaplatiť na rad odporcu v Žiline, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Štúrovo, adresa: Hlavná 27,
Štúrovo, s doložkou „bez protestu“, dňa 31.07.2013 zmenkovú sumu 1.946,78 EUR.Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané dva indosamenty, prvý
zo dňa 27.10. 2006 na rad LICITOR factoring, s.r.o., IČO: 36 435 601, a druhý zo dňa 18.12.2008 na

rad navrhovateľa.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný
z nich je blankoindosamentom. Citované ustanovenie platí v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového
zákona aj pre vlastné zmenky.

Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov navrhovateľ preukázal, že je riadnym
majiteľom a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak
boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
Odporca ako indosant mal možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou
doložkou napr. „sine obligo“, a keďže ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal rektaindosamentom (čl.

I. § 15 zmenkového zákona), je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj on spolu s vystaviteľom
a po nej nasledujúcim indosantom zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od
každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný
poradím, v ktorom sa zaviazali.

Keďže indosant je nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v
zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a
vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných
dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
listom zo dňa 01.08.2013 (čl. 6) upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom

zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené dňa 05.08.2013 (čl. 12).
Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať,
a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 68/2014-19 zo dňa
14.05.2014 odporcu na zaplatenie zaviazal.

Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd preto posudzoval, či je
obrana odporcu vyjadrená v námietkach dôvodná, a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili
úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmeniek. V tomto štádiu
konania dôkazné bremeno ťaží už len odporcu, ktorý musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu,
aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

Odporca podal proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky a zmenkový platobný
rozkaz žiadal zrušiť. Namietal, že neexistuje žiadny kauzálny vzťah medzi ním a navrhovateľom, ktorý
by zmenka zabezpečovala. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako
veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu
pohľadávkupostúpilzmluvouzodňa27.10.2006naspoločnosti LICITORfactoring,s.r.o.,ktorejsúčasne

indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom
neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcovi.
V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť
postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4
zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce

z tohto právneho vzťahu. Mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu,
keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o.,
najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne
oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa

na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s
tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo
voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie
pohľadávok, je potrebné považovať aj jeho tým, že na právneho predchodcu navrhovateľa zmenky
indosoval, je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá

a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok.
Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť
od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie navrhovateľa hodnotí ako zlomyseľné, ktorý sa
prostredníctvom indosovaných zmeniek snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jehoprávnypredchodcazaplatillen26%hodnoty.Bezohľadunato,čiprimárnymúmyslomnavrhovateľabolo
zmenkyuplatniťlenvočiúverovýmdlžníkom,nemôženavrhovateľpoprieť,ženadobudnutieauplatnenie
zmeniek voči nemu realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že mu tým spôsobí škodu vo výške 74%

hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. §
17 zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku
ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo
postúpenieúverovejpohľadávky,pretovrámciriadnehovýkonuzmenkovéhoprávanemôženavrhovateľ
od neho získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž

teda navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky
od úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nemu len zneužíva abstraktný charakter
zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na
ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci
zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok
indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva,

ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu,
prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi,
v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu ochranu.

Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky
za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosoval bezodplatne a len v súvislosti s
odplatnýmpostúpenímúverovejpohľadávky.Považovalpretozaodporujúceelementárnejspravodlivosti
a základným princípom civilného práva, ak by mal ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky.
Navrhovateľ zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne

normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne
ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV.
ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv.
Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporca namietal neexistenciu vyplňovacieho

práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť
je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny
textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietal, že ho zmenka nezaväzuje, keďže
navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol navrhovateľ využiť
len voči vystaviteľovi, odporca by tak mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase,

kedy sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže
zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami
a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a
zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť
vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na

indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považoval
právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolal. Právo mohlo byť prvý
krát využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník sa do omeškania
dostal dňa 15.06.2006 trojročná premlčacia doba ohľadne práva vyplniť zmenku uplynula 15.06.2009.
Navrhovateľ blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej lehoty dňa 31.07.2013. Podľa odporcu,

právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré
nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom
práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým
existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku
premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového

zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve
veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý
navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mal za to,
že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v
podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním

vyplneniablankozmenkypožadovaťoddlžníkaprostredníctvomzmenkyplnenie,ajkeďbyzabezpečená
pohľadávka bola premlčaná. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej
úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťažínavrhovateľa nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho
možnostiachpreukázaťskutočnúvýškuúverovejpohľadávkyajejpríslušenstva,aleajpreto,žesumudo
blankozmenky vyplnil navrhovateľ a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietal zmeškanie

lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo navrhovateľ nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi
naplatenieatenjuodmietolzaplatiť,zmeškanímlehotynavrhovateľpodľačl.I.§53zmenkovéhozákona
stratil práva proti indosantom.
Odporca k námietkam pripojil svoje potvrdenie zo dňa 24.06.2014 o omeškaní dlžníka so splácaním
úveru, fotokópie zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2006 medzi odporcom a postupníkom

LICITOR factoring, s.r.o.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon
nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier tzv.
skriptúra, a teda práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve zmenkovou listinou,
zápismi, doložkami a poznámkami na nej uvedenými a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka
bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo

indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo
nerealizoval voči odporcovi, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky
sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a
toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie odporcu o jeho zlomyseľnosti
a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za

účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu,
nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto
nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka tak, ako sa toho odporca dovoláva.
Zodpovednosť odporcu plynie priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jeho kauzálne námietky prípustné
alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Odporca sa indosovaním zmenky

za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok indosamentu doložkou napísanou na zmenke
nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy
dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za
takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku, ako odporca v námietkach nesprávne uviedol. On konal v zmysle platných

právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil a keď
nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu
uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou
a pre zmenkový záväzok odporcu nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky.
Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo,

súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť
samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky
v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom odporca vidí nesprávnosť výšky
sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní
previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o čom

vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a
o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané a
odporca zmeškanie lehôt namieta len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá
je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporcu
dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné tvrdenie odporcu nepostačuje.

Kvyjadreniuknámietkamnavrhovateľpripojilkópiunotárskejzápisniceosvedčujúcej,žezmenkanebola
v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky (čl.
178), v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok (čl. 179), rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1888 zo dňa
30.10.2009, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku (čl. 175).

Súd rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. V zmysle prechodného ustanovenia § 471 ods. 2
CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd na prejednanie
námietok nariadil podľa § 175 ods. 4 OSP pojednávanie a postupoval v celom konaní podľa doterajších

predpisov.
Účastníci zhodne navrhli vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, pričom poukázali a zotrvali na
založených písomných podaniach, listinných dôkazoch a výsluchu z konania 1CbZm/39/2014.Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na návrh odporcu súd
prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod č.k.:
1CbZm/39/2014, v ktorej bol dňa 18.11.2014 vypočutý svedok P.. X. K., štatutárny zástupca spoločnosti

LICITOR factoring s.r.o., a dňa 02.02.2015 bol vypočutý navrhovateľ - konateľ D.. F. J.. Z dôvodu
hospodárnosti konania súd od ich opätovného vypočutia upustil.
Odporca ďalej navrhol ako svedka vypočuť vystaviteľa zmenky, za účelom preukázania, či mu bola
výzva na zaplatenie zmenky doručená, tiež na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti
do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a k tomu, či sa

navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú
pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli
preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy účastníci
vykonať nežiadali.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa,
neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na

základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporcom.
Odporca namietal, že navrhovateľ nebol oprávnený voči nemu blankozmenku vyplniť, on mu takéto
oprávnenie neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona
môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné
náležitosti zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal.

Námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odporca bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom
práve, preto, aj keď oprávnenie neudelil, musel už pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou,
že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky
dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu
dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec

predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny.
Odporcapriinodosovanívedel,žejezmenkaneúplnáapodľapotvrdeniaoomeškanídlžníka,ktorésúdu
predložil, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku
vyplniť. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce
údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju

zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený
súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči Odporcovi.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporca označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť v
identifikáciiblankozmenky,vdôsledkučohonevedno,vktorejzmenkebolnavrhovateľoprávnenýdoplniť
chýbajúce údaje. Podľa odporcu navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene,

len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.
Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým
spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také
označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie
viaže.

Súd preto vyhodnotil námietku odporcu ako nedôvodnú. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke (čl.
7) je odporca označený ako zmenkový veriteľ a dostatočne určito vystaviteľ zmenky ako zmenkový
dlžník. Z Článku I. ods. 1 a 2 dohody je zrejmé, že zmenku vystavil zmenkový dlžník v prospech
zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa, z kauzálnej
zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0054 3019 05 RSU zo dňa 14.07.2005 alebo odstúpenia

od nej (ďalej len „zabezpečená pohľadávka“). Strany zmluvy si ďalej vymienili, že zmenka neobsahuje
údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti zmenky (ďalej len „Zmenky“). Zmenkový dlžník udelil
zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke tak, aby bola perfektná.
Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že formulárový typ dohody o vyplňovacom práve k zmenke
s rovnakým obsahom odporca používa opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok.

Dôvodný je záver, že sám dohodu koncipoval, považoval v tom čase, ešte ako zmenkový veriteľ, dohodu
v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú.
Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne
vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený.
Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ

oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak odporca netvrdil a ani nepreukázal, že
by ten istý dlžník vystavil v rovnaký deň v jeho prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný
kauzálny vzťah. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na to, že túto dohodu o vyplňovacom
práve odovzdal odporca indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažúcu sa právek tejto blankozmenke. Hoci listina nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu ako
dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil, súd ju považuje za dostatočne určitú.
Ako nedôvodné vyhodnotil súd námietky premlčania zmenkového nároku ako aj námietku premlčania

vyplňovacieho oprávnenia.
Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.
Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k
nej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže
len vlastník listiny.

V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčuje, nemôže sa preto premlčať ani výkon
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho
vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne
jeho výkonom. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti
vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania

dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len
v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než
sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré
zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet
práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať.

Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by
nikdyblankozmenkounebola.Pretosapremlčaniezmenkovýchpráv,vyplývajúcichztakejtolistiny,môže
posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2
zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v
jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže

začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné
túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ani v prípade, ak
pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti.
Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť
v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a

ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Odporca, ktorý v pozícii zmenkového
veriteľa dohodu formuloval, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzil, nič preto
navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili.
Prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky nemá vzhľadom na abstraktný charakter zmenky žiaden
vplyv na samostatný zmenkový záväzok.

Odporca ďalej namietal výšku sumy, ktorú Navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku skutkovo
vymedzil len tým, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode
o vyplňovacom práve. S ohľadom na to, že už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, považoval
argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej
pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ a je preto prirodzené, že on musí preukázať

výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.
Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy

zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového
zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o
vyplnení blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal.
V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu
vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie

postihovýchprávzozmenkymázmenkovýveriteľpovinnosťpreukázať,žejeriadnymmajiteľomzmenky,
o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1
OSP). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ
povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška.
Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich

údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať,
či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu,
že zmenka nie je verejná listina a pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie
pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkovéhozákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dlžníkom z takejto zmenky dáva právo namietať
proti jej vyplneniu, súčasne dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje neboli
vyplnené podľa dojednania.

Zmenkouzabezpečovanápohľadávkajevčl.Iods.2dohodyovyplňovacomprávekzmenkedefinovaná
ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0054
3019 05 RSU zo dňa 14.07.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto oprávnený doplniť
do blankozmenky nielen dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3
OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-1888 zo dňa 05.10.2009, ktorým bol Tichomír Eršek zaviazaný, aby Navrhovateľovi zaplatil
úverovú pohľadávku vrátane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Týmto
rozsudkom navrhovateľ výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Odporca v námietkach správnosť výšky
doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade,
ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom

prekračuje.
Odporca tiež namietal, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu
zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na
platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola

zmenka splatná v Štúrove, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Štúrovo, adresa: Hlavná 27, Štúrovo
(čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený zmenku
nezaplatil. (čl. 4)
Odporca nepovažoval dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa neho o kvalifikovanú prezentáciu ale len o čisto

formálny úkon. Po odoslaní výzvy už navrhovateľ vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení
zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp.
notárovi.
Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku
v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie.

Navrhovateľpreukázal,želehotydodržal,pretobezohľadunato,žesavystaviteľoprezentovanízmenky
z vlastnej viny nedozvedel, navrhovateľ zmenkové práva proti odporcovi nestratil. Od navrhovateľa,
ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo
žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie,
znovu doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je

relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia
predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil.
Za rozhodujúce považoval odporca kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému
indosatároviLICITORfactoring,s.r.o., sktorýmdňa27.10.2006uzavrelzmluvuopostúpenípohľadávok.
Namietal, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok

nezodpovedá, takže spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z
rovnakej zmenky, a ak u LICITOR factoring, s.r.o. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii
kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom.
Podľa ustanovenia prvej vety č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším

majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu
pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že
sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku
nadobudol, konal vedome na jeho škodu.

Tentozáverpovažovalodporcazapreukázanýajvykonanýmidôkazmi,najmävýpoveďaminavrhovateľa
a svedka P.. X. K. v konaní č.k.: 1CbZm/39/2014. Vychádzal z toho, že spoločnosť LICITOR factoring,
s.r.o., s ktorým bol zmluvou o postúpení pohľadávok v kauzálnom vzťahu, nemohol zmenku voči nemu
účinne uplatniť, preto bolo potrebné formálne zmeniť majiteľa zmenky. Navrhovateľa považoval len
za zdanlivo nezávislého od kauzálneho vzťahu, za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny

obchod podľa neho sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jeho úkor, bez potreby
zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť
LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nemu záujem, hoci majiteľom zmeniek
je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa P.. K. stretol s jeho zástupcami ohľadne prebiehajúcehozmenkového sporu. Za podozrivú považoval aj výšku odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring,
s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval navrhovateľovi so stratou, napriek tomu P.. K. ako svedok
tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa odporcu podporuje domnienku, že medzi obomi

spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring, s.r.o. obchod
skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok
nezodpovedá, vyplýva podľa odporcu už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v
ktorom navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený s obsahom

zmluvy o postúpení, ktorú on uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorú navrhovateľ s touto spoločnosťou uzavrel dňa 18.12.2008 a v ktorom navrhovateľ
prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením
(ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí
navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou pohľadávok
a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným

predmetompodnikanianavrhovateľa jevymáhaniepohľadávok,nepochybnesitedaprednadobudnutím
zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú on
uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o..
Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na
súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie

celej zaplatenej odplaty, odporca vyvodil, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa len
zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnieval sa, že navrhovateľ nemal
dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil
zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť
iba voči nemu. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých

sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považoval odporca za
preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale
kauzu spočívajúcu v jeho zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej
od počiatku vedel, že voči nemu neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil zmenky
uplatniť iba voči nemu, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým

sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume
splatnosti nedozvedel.
Odporca týmito skutočnosťami považoval za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek
vedel, že on za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o
vedomomkonanínajehoškodu.Týmiistýmiskutočnosťamizároveňpovažovalzapreukázanýajúmysel

navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu.
Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu
nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu
obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť.

Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim
majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť
vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda
dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu

dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. Nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi
spôsobiť, postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.
V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou
pohľadávkouoboznámil,poznaljejpovahu, stavapôvod,včítanezabezpečenia,ktorésanapohľadávku

vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).
Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporca pohľadávky predával, nepoznal alebo
si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia
odporcu diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva,
sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval súd za preukázané, že navrhovateľ

pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporca za vymožiteľnosť
kauzálnych pohľadávok nezodpovedá.
Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu
odporcu nebolo v konaní preukázané.Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ
v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporcu a že práve s týmto

úmyslom ich nadobudol.
Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom
bol odporca, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s
ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre
indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008

zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli na naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu
postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporca, predpokladal, že ani
postupník v tom čase o zodpovednosti odporcu nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil
na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom
konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky
pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a

niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporca na zmenkách nevylúčil
zodpovednosť za zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase
postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok odporcu, ktoré mu boli
ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo
sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v

ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii. V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba
vočiodporcovi,ktorýjezovšetkýchindosantovnajbonitnejšídlžník,vočivystaviteľomužzískalexekučný
titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný.
Z výpovede P.. K., ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek
niektorý z nich uvedomoval, že odporca príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť

za jej zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval odporcu
za osobu, ktorý poskytol zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil
(resp. odporca netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj
tým, ktorí poskytli zabezpečenie.

Účasť P.. X. K. na rokovaní so zástupcami odporcu o zaplatení zmeniek súd nepovažuje za
dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s navrhovateľom. Z
výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosti BBF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., ktorých je
štatutárnym zástupcom, skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodnou veriteľkou bol odporca,
zabezpečených zmenkami. Navrhovateľ od nich odkúpil len jeden balík (cca. 300 pohľadávok), takže

časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré vlastnili
zmenky indosované odporcom, na rokovaniach s odporcom o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je
preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky proti odporcovi
neuplatnila. P.. K. výslovne uviedol, že nikdy s odporcom za navrhovateľa nerokoval.
Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne

znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil,
že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce
štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím
na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená,

nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporca
postupoval pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich
postúpenia.
Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky,

ktoré by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporcovi.
Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške
odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia
postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a

povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.
Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy
zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a
zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.V zmluve o postúpení, ktorú odporca 27.10.2006 uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o. sa obdobné
ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza.
Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky.

Svedok P.. K. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporca postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení
sa robili protokoly. Odporca toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy
o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov s odporcom.
Je pravdou, že Navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od
úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa od

počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporcovi. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto
postup zvolil. Treba uviesť, že ani v prípade, ak by navrhovateľ hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky
voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od odporcu
(čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).
Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. §
17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.

Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.
Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie
odporcu pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa

s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,
nemožno vyvodzovať žiadne závery.
Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky
odporca svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných
dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na

škodu odporcu. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom,
že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporca je nepriamym
zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.
Z rovnakých dôvodov, ktorými odporca odôvodnil vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní
zmenky na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa

šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje
kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa neho tiež riziko, že navrhovateľ
paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od neho, hoci de iure z rôznych právnych
úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Mal zato, že
navrhovateľ len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jeho chybu, že pri indosovaní nevylúčil

garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa navrhovateľ
špekulatívne na jeho úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva,
že nikdy nemal niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Navrhovateľ sa
nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nemu zneužiť, spôsobiť mu škodu a sebe
privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označil za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa

a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od
úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od neho, bez toho, aby museli
vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS
1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mal za to, že ani v tomto prípade by súd

nemal právne normy vykladať len prísne formálne.
K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym,
má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné
posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši.
Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník

ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,
najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní
len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.
Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine
v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.

Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou
zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv.
zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou
nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranutým,žemuumožňujebrániťsaprotizaplateniuzmenkyajnámietkami,vyplývajúcimizmimozmenkových
vzťahov.
Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna

norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok,
súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu,
ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.
Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporca odôvodnil
námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1

zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej
nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku
zaplatiť, žiaden vplyv.
Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné
jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového
dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo

zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup
nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu
odporcu, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej
vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona.
Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, na ktorý tiež

odporca poukázal, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu
práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa, v
ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie
povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v
rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú

dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.
V tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, odporcu nie je možné považovať za slabšiu
stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny.
Odporca vo svojom záverečnom vyjadrení upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.2Obdo/19/2014z29.10.2015,vktoromvobdobnejvecivyslovilnázor,žeaksazobsahu

spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Z toho
vyvodil, že je súd povinný ex offo skúmať, či je dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú uzavrela
so zmenkovým dlžníkom - vystaviteľom zmenky a zároveň spotrebiteľom, dostatočne zrozumiteľná, či
formulár dohody dostatočne chráni práva spotrebiteľa v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či ide o absolútne
neplatnú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Súčasne poukázal na novelizované znenie čl.

I. § 17 zmenkového zákona a mal za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať
na spotrebiteľský charakter zmenky.
Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do
zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že o spotrebiteľskom charaktere

príčinného vzťahu zmenky súd nepochybuje, zaviazanosť odporcu zmenkou nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej mal on sám postavenie dodávateľa, ale jedine len v súvislosti s
garančným účinkom indosamentu. Odporca sa preto nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový zákon
priznáva spotrebiteľovi, ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať zmluvné podmienky, ktoré on sám vo
formulári dohody o vyplňovacom práve k zmenke koncipoval. Otázkou neplatnosti dohody sa už súd v

rozsahu včas uplatnenej námietky zaoberal. K neskôr podaným námietkam nie je možné v zmysle prvej
vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať.
Okrem toho sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie
blankozmenky, prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť
námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.

Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore
so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 01.01.2011 úplne zakázal použitie zmenky na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol až zákon č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., platil
len zákaz splniť zmenkou dlh v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby, resp. počnúc od 01.01.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciuzmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Zmenka, z ktorej si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej
prostredníctvomnemalbyťspotrebiteľskýúverplatený.Išloozmenkuzabezpečovaciuavzhľadomnato,
že bola vystavená 14.07.2005, kedy ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyzospotrebiteľskejzmluvy,niejemožnézmenkovýprejavpovažovaťzaneplatný
ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov
uvedených v námietkach odporca nemal povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový platobný
rozkaz v platnosti.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech. O náhrade trov konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi vznikli
trovy len právnym zastúpením. Advokát poskytol štyri úkony právnej pomoci: písomné vyjadrenie zo dňa

26.08.2014knámietkam,písomnévyjadreniezodňa17.2.2015,účasťnapojednávanídňa19.02.2015a
ďalšia porada s klientom 15.02.2017 (podľa záznamu z porady v trvaní viac než jednej hodiny). Z tarifnej
hodnoty veci 1.946,78 EUR je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon 81,33 EUR. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha za úkon
vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 EUR, za úkon v roku 2015 vo výške 8,39 EUR a za úkon z roku

2016 vo výške 8,58 EUR. Súčet odmeny a náhrad, spolu 358,98 EUR, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
zvyšuje o sumu 71,80 EUR, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov žalovaný na
základe § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil
vo vyčíslení trov účet IBAN: SK29 0900 0000 0000 1161 3582.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..