Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405204513
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1405204513.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej

a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: LP
Promotion, s.r.o., Uránová ul. č. 2, Bratislava , IČO: 36 658 197, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef
Pojdák, ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 12, Nová Dedinka, proti žalovanej: V. K., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. U..
Č.. XX, Z., zastúpená advokátkou: JUDr. Elena Špačková, Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, o zaplatenie
istiny 2. 179, 63 eur (65. 663, 40,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 17. decembra 2015, č. k. 23C/87/2005 - 439, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí štvrtým) zamietol návrh (od 01. 07. 2016 žalobu,
pozn. odvolacieho súdu) žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 2. 179,
63 eur so 16 % úrokom z omeškania ročne od 14. 03. 2005 do zaplatenia, titulom škody, ktorá mu mala
vzniknúť tým, že žalovaná ako jeho zamestnanec vo funkcii účtovníka opakovane závažne pochybila,

z dôvodu ktorého musel účtovníctvo zosúladiť audítorskou spoločnosťou, ktorá mu za rekonštrukciu
vyfakturovala sumu 202. 300,- Sk (6. 748, 32 eur). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 179 ods.
1 Zákonníka práce a vecne tým, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovanej spočívajúcom v neodbornom výkone prác a škodou v podobe odplaty audítorskej spoločnosti,
nakoľko táto sama o sebe nie je nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné
odstrániť správnosť postupu vedenia účtovníctva iným spôsobom, keď v konaní nebolo preukázané,
že k škode by nedošlo aj bez tejto príčiny. Výrok, ktorým rozhodol, že o trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil právne ust. 151 ods. 3 O. s. p.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.) a navrhol ho

zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania rozhodol súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 18. 12. 2013, ktorý zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.
októbra 2014, sp. zn. 2Co/297/2014 - 372 (správne číslo konania, pozn. odvolacieho súdu), v ktorom
konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil záver, že došlo k porušeniuprávnej povinnosti žalovanej v priamej súvislosti s plnením jej pracovných úloh, teda k naplneniu jedného
z predpokladov úspešného domáhania sa náhrady škody. Uviedol, že z vykonaného dokazovania,
najmä zo znaleckých posudkov, ktoré vypracovali dvaja rôzni znalci, ktorí nezávisle od seba na základe

predloženého spisového materiálu vypracovali znalecké posudky obsahujúce rovnaké závery, a to
porušenie povinnosti žalovanej tým, že účtovníctvo jeho právneho predchodcu v sledovanom období
počas roku 2003 nebolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi a účtovnými pravidlami, zároveň
bolo jednoznačne preukázané, že účtovníctvo za rok 2003 vykazovalo chyby a vady a nakoľko žalovaná
bola v tomto období jediným zamestnancom, ktorý vykonával pre jeho právneho predchodcu uvedené

činnosti, bola výlučne osobou zodpovednou za ekonomickú agendu. Poukázal na skutočnosť, že za
naplnený sa považuje a v rámci vedeného súdneho konania bol preukázaný aj ďalší predpoklad, ktorým
je vznik škody, keďže ako daňový subjekt je povinný plniť si svoje daňové povinnosti vyplývajúce mu
z príslušných právnych predpisov, medzi ktoré patrí okrem riadneho vedenia účtovníctva, aj podanie
daňového priznania za určité obdobie, a nakoľko žalovanou vypracované podklady pre daňové priznanie
neboli použiteľné, bol nútený vykonať kroky smerujúce k náprave vadného stavu, teda zabezpečiť

odborne spôsobilou osobou rekonštrukciu účtovníctva za obdobie kalendárneho roku 2003, z dôvodu
ktorého mohol podať opravené daňové priznanie za kalendárny rok 2003 až v novembri 2004. Žalobca
v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 29.
10. 2014 uložil prvoinštančnému súdu povinnosť zistiť a objasniť existenciu alebo neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanej a vznikom škody, ktoré sú základným predpokladom

vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. súd prvej inštancie mal skúmať vo vzťahu neodborného výkonu
práce žalovanej (porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou) a škody spočívajúcej v zaplatení odplaty
audítorskej spoločnosti za rekonštrukciu účtovníctva a zároveň právne posúdiť, či nesprávne vedenie
účtovníctva ako príčina, mala priamo a bezprostredne za následok vznik škody spočívajúcej v zaplatení
odplaty audítorskej spoločnosti s tým, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol

v odôvodnení napadnutého rozsudku, že príčinnú súvislosť vo vzťahu s nákladmi na rekonštrukciu
účtovníctva vyvodzoval iba z neodborného výkonu účtovníctva žalovanou, keď táto sama o sebe nie je
nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné odstrániť správnosť postupu vedenia
účtovníctva iným spôsobom a predovšetkým v konaní nebolo preukázané, že k škode by nedošlo aj
bez tejto príčiny a poukázal na to, že keby žalovaná nekonala protiprávne, resp. neporušila by svoju

povinnosť, jemu by škoda nevznikla, nakoľko by nebol nútený pristúpiť k rekonštrukcii účtovníctva.
Uviedol, že sa nerozhodol zabezpečiť vykonanie rekonštrukcie účtovníctva bezdôvodne a nebolo to
jeho dobrovoľným rozhodnutím tak, ako uvádzala žalovaná v priebehu konania, nakoľko tak konal
z dôvodu, aby zabezpečil riadne splnenie svojej zákonnej povinnosti, ktorej nesplnenie by spôsobilo
nielen jeho peňažné sankcionovanie, ale aj to, že mohli byť voči nemu vyvodzované aj trestnoprávne

dôsledky. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo jeho tvrdeniami podporenými dôkazmi jednoznačne
preukázané, že medzi porušením povinnosti žalovanou a vznikom škody na jeho strane, existuje
nespochybniteľne príčinná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/l30/2010 zo dňa 28.
10. 2010), keďže predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné chápať ako priamu väzbu javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), a preto medzi

jeho povinnosťou vykonať rekonštrukciu účtovníctva za rok 2003 (a teda aj uhradiť za uvedené odborne
spôsobilejosobeodmenu)apredmetnýmporušenímpovinnostiriadnehovedeniaúčtovníctvažalovanou
ako jediným zamestnancom (teda aj jedinou zodpovednou osobou za riadne vedenie účtovníctva), je
vzťah príčinnej súvislosti, nakoľko predpoklady na vznik povinnosti vykonať rekonštrukciu účtovníctva
vznikli výlučne v dôsledku porušenia povinností žalovanou na jeho riadne vedenie.

3.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z
dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania a trov právneho

zastúpenia. Uviedla, že sa s právnym názorom žalobcu uvedeným v odvolaní nestotožňuje, nakoľko
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, správne
posúdil vec a rozhodol vo veci v intenciách Krajského súdu v Bratislave, kedy vychádzal zo záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení 2Co/297/2014 - 372 zo dňa 29. 10. 2014.
Namietla tvrdenie žalobcu, že dvaja znalci vypracovali dva znalecké posudky, ktoré by obsahovali

rovnaké závery, a to porušenie jej povinností pri výkone pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko žiaden
zo znalcov tento záver nevyslovil, keď porušenie povinnosti pri výkone práce v prospech žalobcu
prislúcha výlučne súdu s tým, že JUDr. Ing. Vojtech Čipák vo svojom znaleckom posudku zhodnotil
pochybenia v účtovníctve iba vo všeobecnej rovine, neuviedol žiadne skutočné chyby a ich prípadnénesprávne zaúčtovania, navyše vychádzal z absolútne neúplných účtovných dokladov a podkladov,
keďže nemal k dispozícii hlavnú knihu, ktorá je základnou jednotkou účtovníctva, avšak na pojednávaní
uviedol, že mal od žalobcu k dispozícii množstvo šanónov s účtovníctvom, aké konkrétne doklady

v skutočnosti videl, však neuviedol. Uviedla, že zo znaleckého posudku Ing. Valérie Cmorejovej
vyplýva, že posudzovala správnosť účtovníctva, avšak nie prácu, ktorú by vykonávala ona, nakoľko jej
nebol preložený žiaden podpisový vzor, dokonca sa v niektorých posudzovaných prípadoch stretla s
menom pracovníčky spoločnosti Stengl Beratung s.r.o., B.. Z. s tým, že posúdením účtovných dokladov
žalobcu de facto posudzovala prácu tretej osoby, nakoľko posudzovala účtovný stav v roku 2009

zo softwaru a dokladov z roku 2003 a 2004, do ktorého už zasahovali tretie osoby, a to pracovníci
Stengl Beratung s.r.o., pričom zároveň upozornila na pochybenia v samotných vstupných údajoch, t. j.
daňové priznania a účtovné výstupy z roku 2002, kedy účtovníctvo žalobcu viedla spoločnosť Stengl
Beratung s.r.o., ktorí mali závažné pochybenia v odpisovaní majetku, v účtovaní leasingu. K tvrdeniu
žalobcu, že tým, že bola jedinou osobou, ktorá bola zodpovedná za jeho ekonomickú agendu, čím
došloknaplneniujednéhozozákladnýchpredpokladovzodpovednostizaškodu(„porušeniepovinnosti")

uviedla, že funkciu ekonóma nikdy nevykonávala a za konanie konateľov spoločnosti zodpovednosť
niesť nemôže. Poukázala na skutočnosť, že žalobca doposiaľ svoj nárok opieral o skutočnosť, že
v dôsledku jej konania spočívajúceho v nesprávnom vedení účtovníctva a potreby jeho následnej
rekonštrukcie, nemohol podať daňové priznanie za rok 2003, keďže nebola schopná správne zostaviť
účtovnú závierku a spracovať daňové priznanie v riadnom termíne, čím spôsobila žalobcovi omeškanie v

plnení daňovej povinnosti, nemohol splniť svoje zákonné povinnosti a mohol podať dodatočné priznanie
až koncom roka 2004, pričom v odvolaní proti napadnutému rozsudku najnovšie uvádza potrebu
rekonštrukcie účtovníctva z dôvodu podania dodatočného (opraveného) daňového priznania s tým, že
tvrdenia žalobcu, prečo vlastne oslovil spoločnosť Stengl Beratung s.r.o. s požiadavkou na rekonštrukciu
účtovníctva sú skutočne rozporuplné, nakoľko daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb

vrátane účtovných výkazov riadne vypracovala k termínu jeho podania v mesiaci marec 2003, avšak
z neznámych dôvodov ho žalobca odmietol podpísať, napokon však daňové priznanie podal riadne a
včas. Žalovaná v dôvodoch svojho vyjadrenia poukázala na skutočnosť, že dňa 23. 04. 2004 došlo medzi
žalobcom a účtovnou spoločnosťou Stengl Beratung s.r.o. k uzavretiu zmluvy o vykonaní účtovníckych
prác, predmetom ktorej bol výkon účtovníckych prác, ako aj rekonštrukcia účtovníctva za rok 2003 a

prvý štvrťrok 2004, pričom nie je zrejmé, ako dospeli obidve zmluvné strany už v tom čase k záveru,
že je potrebná rekonštrukcia účtovníctva, nakoľko nikomu žiadne účtovné doklady neodovzdávala a
ktoré doklady si spoločnosť prevzala nevie s tým, že nie je ani zrejmé, ako účtovné spoločnosť (zrejme
účtovná spoločnosť, pozn. odvolacieho súdu) už pri preberaní dokladov mohla posúdiť a prísť k záveru,
že je nutné vykonať rekonštrukciu účtovníctva žalobcu za rok 2003 a prvý štvrťrok 2004. Uviedla, že

pokiaľ audítorská spoločnosť zistila nejaké pochybenie v zaúčtovaní dokladu, mala postupovať riadne
v zmysle v § 34 zák. č. 431/2002 Z. z. zákona o účtovníctve, a to vykonaním opravy v príslušnom
riadku a podpisom zodpovednej osoby, nakoľko žiaden iný postup platná právna úprava neumožňuje.
K výške škody uviedla, že výška úhrady za vykonané práce je vždy vecou dohody objednávateľa a
zhotoviteľa, rovnako ako aj poskytnutie zľavy s tým, že účtovná spoločnosť síce uviedla počet položiek

za mesiac, ale nepredložila relevantný dôkaz počtu zápisov/položiek v účtovníctve, čo je jednou z funkcií
softvéru a od tohto výstupu by sa mala odvodzovať aj cena za poskytnuté účtovné služby, pričom
objednaním rekonštrukcie účtovníctva žalobcu u spoločnosti Stengl Beratung s.r.o. ide o opakované
vykonanie služby a teda jeho dobrovoľné rozhodnutie dať si prepracovať účtovníctvo a nie vykonať
opravu, či rekonštrukciu účtovníctva.

4.

Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu doručené dňa 13. 02. 2017 vo svojom
podaní uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojich vyjadrení a ústnych prednesov, ktoré doposiaľ

prezentoval a ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku s tým, že obsah
vyjadrenia žalovanej je v podstate totožný s jej názormi prezentovanými aj na pojednávaniach, resp.
v doteraz podaných písomných vyjadreniach. Uviedol, že žalovaná mala vzhľadom na medzi nimi
existujúci zmluvný vzťah určité práva a povinnosti, t. j., ako jeho zamestnanec na pozícii účtovníčky a
odborne spôsobilá osoba mala povinnosť viesť riadne a v súlade so zákonom účtovníctvo a jeho účtovné

dokumenty. Namietol, že iba v dôsledku zabránenia vzniku ďalších negatívnych dôsledkov voči nemu,
nevyhnutne musel podniknúť kroky na odstránenie závadného stavu a dať opraviť účtovníctvo, nakoľko
žalovanou vypracované podklady pre daňové priznanie neboli použiteľné. Uviedol, že mu v dôsledku
porušenia povinností žalovanou vznikla škoda, keďže si svoje povinnosti plnila vadne a tieto vady bolpovinnýdaťodstrániťobjednanímpotrebnýchslužieb,pričomfinančnéprostriedkybyvynaložiťnemusel,
ak by žalovaná konala tak, ako ju zaväzovala zmluva.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č.
160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky

vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l CSP (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd
prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa
16. februára 2017 podľa § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právni
zástupcovia strán sporu (žalobcu a žalovanej) upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Odvolací súd zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP uvádza,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď §

470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni
2016 (viď § 470 ods. 2 CSP), z čoho vyplýva, že ustanovenia novej, od 01. júla 2016 účinnej právnej
úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu
hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení
novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa, nakoľko opačný záver

by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v
platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

8.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

10.

Odvolacísúdkodvolacejnámietkežalobcu,ženapadnutérozhodnutiespočívananesprávnomprávnom
posúdeníveciuvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd

považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie
za správne.

11.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (od 01. 07. 2016

strany sporu). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov
a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr.
§ 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2

O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.

12.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej

požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13.

V posudzovanej veci ide o v poradí štvrtý rozsudok súdu prvej inštancie, keď prvý rozsudok zo dňa
12. októbra 2007, č. k. 23C/87/2005 - 88 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.
septembra2008,č.k.12Co/117/2008-128zrušený,vporadídruhýrozsudokzodňa28.apríla2010,č.k.
23C/87/2005-279 bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 2Co/176/2010
- 299 a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a tretí rozsudok zo dňa zo dňa 18. decembra

2013, č. k. 23C/87/2005 - 347, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. októbra 2014, č. k.
2Co/297/2014 - 372, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom
konaní skúmať, či žalobca preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom
škody na jeho majetku zaplatením odplaty audítorskej spoločnosti za rekonštrukciu účtovníctva.

14.

Súd prvej inštancie je názorom súdu vyššieho stupňa (§ 226 O. s. p., Občiansky súdny poriadok účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) viazaný a je povinný ho rešpektovať
ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak aj pri aplikácii procesných predpisov, iba pokiaľ sa pri

novom rozhodovaní nezmenia poznatky o skutkovom deji prejednávaného prípadu natoľko, že na nový
skutkový základ veci, nie je aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu už možná.

15.Súd prvej inštancie sa po zrušení jeho v poradí tretieho rozsudku týmto zákonným postupom dôsledne
riadil a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal priamu príčinnú

súvislosť medzi konaním žalovanej (resp. porušením jej povinnosti viesť riadne účtovníctvo) a vznikom
škody na jeho majetku tým, že za rekonštrukciu účtovníctva musel zaplatiť audítorskej spoločnosti
odplatu, keď povinnosťou žalobcu bolo preukázať v konaní nielen vznik škody, protiprávnosť konania
žalovanej, ale aj zavinenie a priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
zamestnanca, t. j. žalovanej.

16.

Z obsahu spisu a žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
na jeho majetku vyvodzoval z neodborného výkonu práce žalovanou a jeho následného omeškania
s plnením daňovej povinnosti za rok 2003, v snahe žalobcu vyhnúť sa trestnoprávnym následkom z

dôvodu neodborne vedeného účtovníctva, t. j., že na základe účtovníctva, ktoré pre žalobcu žalovaná
viedla, nemohol podať riadne daňové priznanie za rok 2003 (do 31. 03. 2004), ale bol nútený požiadať o
odstránenie vzniknutých problémov audítorskú spoločnosť, ktorej za rekonštrukciu účtovníctva zaplatil
(faktúru Č.. XXXXXX zo dňa 25. 11. 2004, splatná dňa 09. 12. 2004 v sume 202. 300,- Sk), čím
mu vznikla škoda ako priamy následok neodborného výkonu pracovnej úlohy žalovanou, avšak z

dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nesporné, že žalobca daňové priznanie za rok 2003
podal v zákonom stanovenej lehote (žalobca v žalobe tvrdil, že vedenie jeho účtovníctva žalovanou
vykazovalo také vážne nedostatky, že daňové priznanie nemohol podať riadne v zákonom stanovenej
lehote, pričom v podaní zo dňa 06. 06. 2006 už poukázal na správne tvrdenie súdneho znalca v
znaleckom posudku č. 08/2006, že daňové priznanie podal včas s potrebnými prílohami, bolo podané

oprávnenou osobou a príslušnému daňovému úradu) a na druhej strane uvádzal, že až po skončení
pracovného pomeru žalovanej u žalobcu (dohodou ku dňu 30. apríla 2004), požiadal žalobca súkromnú
audítorskú spoločnosť o vykonanie rekonštrukcie účtovníctva, avšak ako vyplýva z obsahu Správy
o stave účtovníctva za rok 2003 spoločnosti PERAMA, s.r.o. (právny predchodca žalobcu), žalobca
požiadal o podanie správy (bez uvedenia dátumu, ku ktorému bola vypracovaná), keď z jej „úvodu“

vyplýva, že cieľom bolo poskytnúť obraz o stave účtovníctva za rok 2003, spôsobe jeho spracovávania,
navrhnutie riešení a ich zapracovanie za účelom odstránenia vzniknutých chýb (č. l. 9 spisu), t. j. nešlo
o rekonštrukciu účtovníctva, ale o podanie správy o stave účtovníctva právneho predchodcu žalobcu.

17.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že žalobca až po zrušení v poradí tretieho rozsudku súdu prvej
inštancie v podaní zo dňa 24. 06. 2015 (viď č. l. 399 spisu) uviedol, že po uzavretí dohody o skončení
pracovného pomeru so žalovanou (ku dňu 30. 04. 2004), sa audítorská spoločnosť Stengl Beratung s.r.o.
zaviazala Zmluvou zo dňa 23. 04. 2004 viesť pre žalobcu účtovníctvo od apríla 2004 na dobu neurčitú,

pričom nutnosť vykonania rekonštrukcie účtovníctva za rok 2003 a prvý kvartál roku 2004 vyplynula až
na základe zistenia pracovníčky tejto audítorskej spoločnosti pri preberaní účtovnej agendy žalobcu od
žalovanej. Z Čl. 3 Zmluvy o vykonaní účtovníckych prác Č.. XXXXXXXX, ktorú žalobca ako objednávateľ
(resp.jehoprávnypredchodca)uzavrelsozhotoviteľom,obchodnouspoločnosťouStenglBeratungs.r.o.
vyplýva, že sa uzatvára od 01. 04. 2004 na dobu neurčitú, napriek tomu, že bola uzavretá až dňa 23.

04. 2004 s tým, že v Čl. 4.1 písm. e) Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že rekonštrukcia účtovníctva za
predchádzajúce roky bude fakturovaná na základe rozsahu vykonaných prác a bude vopred písomne
odsúhlasená obidvoma zmluvnými stranami.

18.

Nebolo možné sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že v konaní bola jednoznačne
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným neodborným výkonom práce žalovanej a škodou
spočívajúcej v zaplatení odplaty audítorskej spoločnosti, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalobca napriek tomu, že ku dňu skončenia pracovného pomeru

žalovanej nemal žiadnu vedomosť o tom, že by jeho účtovníctvo nemalo byť správne vedené, sa už
v Zmluve zo dňa 23. 04. 2004 dohodol s obchodnou spoločnosťou Stengl Beratung s.r.o. na cene
za rekonštrukciu účtovníctva, avšak za predchádzajúce roky, a zároveň zo znaleckého dokazovania
vykonaného v priebehu prvoinštančného konania (znalecký posudok č. 2/2009, vypracovaný súdnouznalkyňou Ing. Valériou Cmorejovou) jednoznačne vyplýva, že z účtovníctva žalobcu nie je možné z
podkladov, vzhľadom na počítačové spracovanie údajov určiť, kto konkrétne zistené pochybenia urobil.

19.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky

požiadavky ust. § 220 ods. 2 CSP aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

2 CSP tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).