Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206916
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216206916.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Prešov), rozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty a nerozhodol v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o vydaní poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol,

že mu vznikla majetková škoda vo výške 175,- EUR predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- EUR, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-
EUR a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu,
ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal
zákonom stanovenú dobu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku jehoinsolvencie, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať
vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov

riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom
na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. US 203/06-25, III.

US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44,
III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal
za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia
vo výške 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda spolu ide o sumu
1.825,56 EUR.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu,
ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik

skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na
exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných
v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR
odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod
sp. zn. II. US211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012. Podľa názoru žalovaného nie je splnená
ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a
to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti, ktorého je možné

predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému
doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli doručené súdu XX.X.XXXX, vo veci je
zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1
a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti.

Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo
prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ
38/76. Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné
prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani
príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy

kedy sa žalobca dozvedel o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody,
či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto
predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody.Ktvrdenémunesprávnemupostupuexekučnéhosúdupoukázalnato,ževpraxipopodanínávrhu
na zmenu exekútora sa tento návrh predloží pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie

jeho doterajších trov ako aj na predloženie exekútorského spisu za účelom postupu podľa § 44 ods.
9 Exekučného poriadku. Pokiaľ pôvodný exekútor neposkytol súdu včas potrebnú súčinnosť, nebolo
možné návrhu v 30 dňovej lehote vyhovieť.

3.ŽalovanýpoukázalajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.US16/2002,zodôvodneniaktorého

vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods.2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty

uvedené v zákone.

4. Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.Takémutoskúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný súd SR

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti

na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Zdôraznil,
že v súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v lehote ani nemohlo dôjsť k vzniku škody,
keďže s poukazom na § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony

exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora a teda pôvodný súdny exekútor až do
doručenia príslušného rozhodnutia mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.

6. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom

zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

7. Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči
dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne

vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany

žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.

8. Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu pôvodne vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/
XXX/XXXX.

10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2017. Vec pojednával v neprítomnosti
oboch strán, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 01.02.2017. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, neúčasť na ňom ospravedlnili. Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre

odročenie pojednávania, preto postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán.

11. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, spisom Okresného súdu Prešov sp. zn.
XXEr/XXX/XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

a zistil tento skutkový stav:

12. Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX prvým výrokom
vylúčil na samostatné konanie vec v časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Prešovpodsp.zn.XXC/XXX/XXXX,druhýmvýrokomvprevyšujúcejčastižalobuzamietol,tretímvýrokomnávrh
na prerušenie konania zamietol a štvrtým výrokom nepriznal žalovanej náhradu trov konania v časti,
ktorej bola žaloba zamietnutá. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

13. Predmetom tohto konania je vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Prešov pod sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, ktorá sa týkala exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. XXEr/XXX/XXXX proti povinnému L. M.. Pôvodný súdny exekútor podal na Okresný súd Prešov
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 132,78 EUR s príslušenstvom a

súd mu udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5707*002192. Oprávnený podal na súd návrh na
zmenu súdneho exekútora zo dňa XX.XX.XXXX. Následne súd dňa XX.XX.XXXX uznesením exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, a rozhodol, že o
trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením. O podanom odvolaní oprávneného rozhodol Krajský
súd v Prešove uznesením č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že potvrdil uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený

dovolanie a Najvyšší súd uznesením sp. zn. X D. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol okrem iného tak, že
dovolanie oprávneného odmietol.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1

koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

24. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. V konkrétnom prípad žalobca vytýka
súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadosti
exekútora na vydanie poverenia.

25. V konkrétnom prípade žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že

nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

26. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zmene exekútora do 30 dní bolo zavedené do exekučného
poriadku - zákona č. 233/1995 Z.z. až novelou účinnou od 1.9.2005. Podľa § 44 ods. 7 citovaného
zákona (s účinnosťou od 1.9.2005) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez

uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

27. Podľa prechodného ustanovenia v § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005
sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

28. Podľa § 238 ods. 2 citovaného exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a
5,§ 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na
konania začaté pred 1.9.2005.

29. Na exekučné konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX,
ktoré boli teda začaté pred účinnosťou spomínanej novely exekučného poriadku sa nevzťahuje § 44 ods.
7 v zmysle exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, ale znenie § 44 podľa účinnosti exekučného
poriadku v čase začatia príslušného exekučného konania. Konkrétne vo veci XXEr/XXX/XXXX ide o
znenie exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 do 31.8.2003.

30.Konkrétnepodľa§44ods.5citovanejúpravy,akoprávnenýpožiadasúdozmenuexekútoraasúdpo
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované.

31. Je teda nepochybné, že v exekučnej veci XXEr/XXX/XXXX súd nepochybil pokiaľ nerozhodol o
návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní, nakoľko pre posúdenie podaného návrhu na zmenu
exekútora nebola stanovená súdu žiadna lehota.

32. Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne

známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou
žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcupredložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch

súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík, a preto je veľmi obtiažne
konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,

ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu, či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

33. Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery

Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v
obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná XX.XX.XXXX, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tá bola predložená XX.XX.XXXX a uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

34. Ústavný súd SR tiež uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom v
stanovených lehotách. Ich nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti
posudzovanej veci (IV. US 471/2012 zo dňa 7.5.2013, I. US 86/2002).

35. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade postup súdu nemožno vyhodnotiť ako nesprávny
úradný postup, zvlášť ak na súdoch enormné množstvo návrhov na zmenu konkrétneho exekútora
napadli na súd približne v ten istý deň. Nepochybne išlo o enormný počet týchto podaní, s ktorými sa
súd musel postupne vyporiadať a aj táto skutočnosť je dôležitá pri prijatí záveru o tom, že exekučný

súd sa v tejto súvislosti nedopustil zbytočných prieťahov a nesprávneho úradného postupu. Rozhodne
nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora mu mohla
vzniknúť škoda. Priebeh exekúcie nemôže byť totiž ovplyvnený zmenou osoby exekútora. Až do
rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci má konať pôvodný exekútor. Navyše
v niektorých prípadoch bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť a preto o to viac absentuje príčinná

súvislosťmedziúdajnouškodouanerozhodnutímozmeneexekútora.Žalobcanepreukázalanisamotnú
existenciu škody. Nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na jej
preukázanie a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poznamenať, že nutnosť spravovať
pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti
s postupom exekučného súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil.

36. Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v
zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie

je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca
si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu mala vzniknúť pri

negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov súd preto
žalobu ako neopodstatnenú zamietol.37. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého náhrada trov
konania by prináležala len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 CSP neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.