Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200100
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2517200100.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Š.V., K.. XX.XX.XXXX, zast.
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: U. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., a otca: Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.Ť. XXX/XX, Q. K. B., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:

„Mal. J. Š., K.. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. J. sumou vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred.

Upravujesastykotcasmal.J.Š.,K..XX.XX.XXXXtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmal.Lukášom
každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod.
do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., pričom matka
je povinná mal. Lukáša na stretnutie s otcom riadne pripraviť v mieste aktuálneho bydliska maloletého
v stanovenom čase, kde je otec povinný v stanovenom čase matke maloletého vrátiť.“

II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.01.2017 sa otec mal. J. Š., K.. XX.XX.XXXX domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o zverení maloletého do jeho starostlivosti.
Otec v návrhu uviedol, že s matkou maloletého žil od r. 2015 v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome,
ktorého je výlučným vlastníkom, pričom 10. marca 2015 sa im narodil syn J.. Zoznámili sa v auguste

2012 v zamestnaní. Už od začiatku mu klamala, že má len jedno dieťa Radku, stretával aj jej ostatné deti
u nej v podnájme, pričom mu tvrdila, že sú to deti jej kamarátky, že ich stráži. Po čase sa dozvedel, že
mu klamala, preto boli určitú dobu rozídení, ale potom jej odpustil, pričom si pohneval skoro celú rodinu.
V tej dobe spolu strávili veľa času a bol s ňou šťastný a mal rád aj jej deti. Keď sa narodil syn J., mávali
občas menšie hádky kvôli drobnostiam. Matka maloletého v tom čase žila v prenajatom starom dome,
kde bolo všetko vlhké, zatekala strecha a kazilo sa kúrenie, tak sa rozhodol ich nasťahovať k sebe, hoci

jeho mame sa to moc nepáčilo, keď ich tak dlhú dobu klamala. Zo začiatku bolo všetko dobré a bol
šťastný. Po čase sa začali viac a viac hádať kvôli financiám a vadila jej jeho rodina. V decembri 2016
ťažko ochorela jeho matka, po operácii sa o ňu musel starať, medzi ním a matkou maloletého to viac a
viac vrelo a nezvládal financie, bol z toho vystresovaný. Matka maloletého začala chodiť von a vracala
sa domov až v ranných hodinách a takto to vyvrcholilo na nový rok, tj. 01.01.2017, keď na neho večer
zavolala políciu a krivo ho obvinila z týrania. Matka maloletého nepracuje, poberá materský príspevok,

trvalý pobyt má len na adrese mesta Piešťany. Okrem maloletého J. má ďalšie tri deti. On je zamestnaný
s príjmom cca 820,- eur. Má vyhovujúce bytové podmienky v dome, v ktorom býva, a ktorého je výlučnýmvlastníkom. Je slobodný, okrem maloletého J. nemá iné dieťa. Dňa 06.01.2017 sa matka maloletého
odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Trnavy a maloletého syna J. mu nechala. Verí, že sa dokáže
aj sám dobre postarať o svojho syna J. a vytvorí mu nielen priaznivé životné podmienky pre jeho život

a výchovu, ale tiež aj bezpečné láskyplné zázemie.

2. Zo súdom vyžiadanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ÚPSVaR Piešťany, ďalej
len kolízny opatrovník) zo dňa 06.02.2017 vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky
pre maloletého J.. Otec kolíznemu opatrovníkovi telefonicky uviedol, že by súhlasil aj s riešením, aby bol

maloletý zverený matke a on aby mal určený čo najširší styk so synom, súhlasil by s možnosťami napr.
že by bol cez pracovný týždeň v jeho starostlivosti (počas dňa v jasliach) a u matky počas víkendov,
alebo naopak, aby matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého počas pracovného týždňa a on
počas víkendov, resp. by súhlasil aj so striedavou osobnou starostlivosťou v týždňových intervaloch,
prípadne systém „krátky-dlhý týždeň“. Matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že rozhodnutie ponechá
na súd, ten rozhodne, komu bude maloletý zverený. Zo správy o prešetrených pomeroch ÚPSVaR

Trnava má kolízny opatrovník informáciu, že matka trvá na tom, aby bol maloletý zverený do jej osobnej
starostlivosti a otcovi bol určený styk s maloletým za jej prítomnosti, výživné žiada vo výške 160,- eur.
Otec následne kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že trvá na zverení maloletého do jeho starostlivosti,
on by ho mal počas týždňa a matka počas víkendov. Má obavy zo starostlivosti matky o maloletého,
nakoľko táto pracuje v rôznych zmenách, syna by podľa jeho tvrdenia často strážili jej dcéry (jedna

plnoletá a jedna 12-ročná) alebo niekto cudzí. Prostredie u neho doma považuje za stabilné, je to
domácnosť, v ktorej maloletý vyrastal. Otec doložil uznesenie Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorým
bolo zrušené obvinenie voči nemu. Vzhľadom na hore uvedené, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa
kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo uskutočniť spoločné stretnutie oboch rodičov za účelom rodičovskej
dohody z dôvodu choroby maloletého, odporučil , aby súd oba návrhy na nariadenie neodkladného

opatrenia a zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov zamietol. Takáto úprava je dočasná a v
ďalšom konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých
dôkazov súd rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého.

3. Kolízny opatrovník doplnil svoju správu podaním zo dňa 13.02.2017, pričom uviedol, že dňa

10.02.2017 obdržalo ich oddelenie správu od ošetrujúceho lekára mal. J., MUDr. Černohorského.
Otec im telefonicky dňa 13.02.2017 oznámil, že maloletý je stále v starostlivosti matky, ktorá mu
neumožňuje styk s maloletým. Vzhľadom na uvedené, s poukázaním na správu ošetrujúceho lekára,
kolízny opatrovník dal súdu na zváženie, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a
otcovi upravený styk tak, že maloletý bude v jeho starostlivosti každý druhý víkend od piatku od 15:00

hod. do nedele do 18:00 hod. a každý týždeň minimálne jeden deň v popoludňajších hodinách, napr. v
čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.

4. V priloženej správe od ošetrujúceho lekára maloletého MUDr. Černohorského sa uvádza, že na
ambulanciu chodieval maloletý s oboma rodičmi, pričom komunikácia prebiehala prakticky len s matkou,

otec stál v pozadí. Na poradňu a vyšetrenia chodili načas, neboli viditeľné žiadne problémy týkajúce sa
starostlivosti o dieťa. Zo správania rodičov bolo viditeľné, že starostlivosť matky je evidentne väčšia ako
zo strany otca. Nie je mu pochopiteľné, prečo dieťa ostalo v starostlivosti otca, ktorý, ako sa teraz pri
poslednej chorobe maloletého ukázalo, nevie poriadne dať ani dieťaťu kvapky do nosa.

5. Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa matke U. W., K..
XX.XX.XXXX, narodil syn J. Š.. Ako otec dieťaťa je v rodnom liste uvedený Q. Š., K.. XX.XX.XXXX.

6. Súdom bolo zistené, že výkon rodičovských práv a povinností k mal. J. Š., K.. XX.XX.XXXX, nebol
doposiaľ upravovaný súdnym rozhodnutím. Súčasne súd zistil, že matka si podala na tunajšom súde

návrh na úpravu práv a povinností k mal. J., pričom konanie o návrhu matky vedené pod sp. zn.
13P/6/2017 nebolo doposiaľ skončené. Z obsahu návrhu matky vyplýva, že matka žiada zveriť
maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 260,-
eur mesačne.

7. Súdom bolo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že matka t.č. nemá príjem. Zo správy od
zamestnávateľa otca Runtime BP Slovak s.r.o., Bratislava bolo zistené, že otec v roku 2016 mal
priemerný mesačný čistý príjem vo výške cca 830,- eur.8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto zákona
súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia

pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

19. Inštitút neodkladného opatrenia nahradil doterajší inštitút predbežného opatrenia v zmysle §
74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Neodkladné opatrenie môže

nariadiť súd na základe návrhu, alebo aj z úradnej moci, a to pred začatím konania, počas
konania, alebo aj po skončení konania - v danom prípade súd o nariadení neodkladného opatrenia
rozhodoval na základe návrhu otca po začatí konania vo veci samej, ktoré sa začalo na návrh
matky. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred
neurčeného obdobia, vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy

len subsidiárne. Neodkladné opatrenie zaniká ex lege, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené
(takýto postup je však skôr výnimkou, a to vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP ), v ostatných prípadoch o
zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd, a to spravidla v nadväznosti na skončenie konania
vo veci samej; účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude

jednoznačnerozhodnutímsúdukonštatované,žeúčinkyneodkladnéhoopatreniapominuli.Okreminého
súdmôžezrušiťnariadenéneodkladnéopatrenieajvtedy,aksazmeniapomeryaleboakodpadlidôvody,
pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).20. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie
§ 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného

opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava
Civilný sporový poriadok a
môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení (ako je tomu napokon i v tomto prípade).
Neodkladné opatrenia týkajúce sa ochrany maloletých detí, osobnej starostlivosti o maloleté deti, vo
veciach výživného a povolenia na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých sú upravené

v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý obsahuje niektoré osobitné ustanovenia o neodkladných a
iných opatreniach súdu.

21. Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov,
ako aj nevyhnutnosť vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o

neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je
spravidla vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti
uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.

22. Po oboznámení sa s obsahom návrhu otca, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako i

obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. J. Š., K.. XX.XX.XXXX neodkladným opatrením je dôvodná.

23. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že rodičia mal. J. toho času spolu nežijú, v zmysle vyjadrenia
otca matka v januári 2017 odišla zo spoločnej domácnosti a maloletého mu nechala. O osobnú

starostlivosť o maloletého majú záujem obaja rodičia, čo vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka,
z návrhu matky vo veci samej a z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletý sa
t.č. nachádza v osobnej starostlivosti matky. S ohľadom na túto skutočnosť, taktiež s prihliadnutím na
vyjadrenie otca uvedené v správe kolízneho opatrovníka (že by súhlasil aj s tým, aby bol maloletý
zverený matke a on mal upravený čo najširší styk s maloletým), na vyjadrenie kolízneho opatrovníka

a na správu ošetrujúceho lekára maloletého, mal súd za to, že je vhodnejšie ponechať maloletého v
osobnej starostlivosti matky, pričom takéto rozhodnutie reflektuje aktuálny faktický stav výkonu osobnej
starostlivosti o maloletého.

24. Keďže súd upravil výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, bolo potrebné určiť výživné tomu

rodičovi, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zmysle § 366 CMP súd neodkladným
opatrením môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu určenom na
uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnených osôb, ktorým je v tomto prípade
maloleté dieťa. V danom prípade súd po oboznámení sa s pomermi účastníkov v rozsahu zistenom v
tomtokonaníuzavrel,žeúpravevyživovacejpovinnostivnevyhnutnejmierevzmysle§366CMPvtomto

prípade zodpovedá určenie výživného vo výške 100,- eur mesačne, majúc za to, že týmto spôsobom
bude výživa maloletého v nevyhnutnej miere zabezpečená.

25. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd prihliadol na vyjadrenie otca uvedené v správe kolízneho opatrovníka
a na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, pričom upravil styk v takom rozsahu, aby bol zachovaný kontakt

otca s maloletým bez väčších časových odstupov a bez narušenia ich vzťahu. Súd pritom bral na zreteľ
právo maloletého na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej
domácnosti. Úprava uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia zohľadňuje vek maloletého, ako i
záujem o udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a upravil neodkladným opatrením osobnú starostlivosť, výživné a styk s maloletým.
Keďže otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal súd o zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti, pričom však bolo rozhodnuté o ponechaní maloletého v starostlivosti matky, súd
jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov uvedených vyššie zamietol.

27. Záverom súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a následne
po vyhodnotení všetkých dôkazov bude rozhodnuté v súlade so záujmom maloletého .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie
aj bez návrhu.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.