Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/587/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201880
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115201880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátuJUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.DanyKálnayovej,vprávnejvecižalobcu:Sociálnapoisťovňa,
so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 308 07 484, proti žalovanému: H. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, S., zast.: JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Levická 579, Vráble,
(pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545), o zaplatenie sumy 3.026,40
eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 11. júla 2016, č. k.
12C/48/2015-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutejvyhovujúcejčastiavýrokuotrovách
konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.118,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu (návrh) zamietol.
Žalobcovi /(navrhovateľovi) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej právne
odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 4 ods. 1, 2 a ods.

3, § 5 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a § 441 Občianskeho
zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 17.03.2002 medzi obcami Klasov - Vráble viedol
osobné motorové vozidlo Mazda 626 EČ: NR XXX BD, kde v kilometri 191,30 neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti, rozhľadu, prekročil povolenú
rýchlosť, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol M. U., ktorý
následkom zrážky utrpel tržnozmliaždenú ranu v oblasti temena hlavy, vnútrolebečné krvácanie v ľavej
čelovospánkovej temennej oblasti hlavy, pod trvalým obalom mozgu, krvácanie pod jemný obal mozgu a

ďalšieporaneniasdobouliečeniaapráceneschopnosťounajmenej6mesiacov.Žalovanýbolpoistníkom
povinného zmluvného poistenia zo zodpovednosti za škodu, kedy zostáva zachovaná zodpovednosť
prevádzkovateľa za škodu podľa zásad uvedených v § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil
nárok v zmysle § 238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. ako regres voči žalovanému, vodičovi. Mal
preukázané, že žalobcovi vznikla škoda výplatou dávok sociálneho poistenia poškodenému za obdobie
od 18.11.2013 do 17.12.2014 vo výške 3.026,40 Eur. Nebolo sporné, že v čase vzniku nehody a poistnej
udalosti mal prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená, uzatvorenú zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu u vedľajšieho účastníka. Konštatoval, že regresný nárok je
svojím charakterom samostatným nárokom, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia k Občianskemu
zákonníku o náhrade škode. Pretože ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 neobsahuje dôsledky
vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, je potrebné pri posudzovanítejto otázky aplikovať § 441 OZ, ktorý upravuje zavinenie poškodeného na spôsobení škody. Aj pri
posudzovanínárokužalobcutrebaskúmaťprípadnéspoluzavineniepoškodeného,ktorémázanásledok
obmedzenie zodpovednosti odporcu. Zákonné ustanovenie § 441 OZ sa vzťahuje na prípady, kedy

škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale ak na jej
vzniku čiastočne alebo celkom sa podieľa aj konanie samotného poškodeného, pričom musia byť
splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti v zmysle § 420 OZ a to protiprávne konanie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Súd oboznámením sa
so spisom OS Nitra sp. zn. 10C/289/2013, ktorého súčasťou bol trestný spis, dospel k záveru, že

poškodený jazdilnavozovke1,23modčiarypravejkrajnice,pričompodľaznalcaztechnickéhohľadiska
príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla 106 km, z technického hľadiska v priamej
príčinnej súvislosti so vznikom nehody bola jazda neosvetleného cyklistu na zníženej viditeľnosti vo
vzdialenosti cca 1,2 m od pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Z výpovede
poškodeného v trestnom spise zistil, že poškodený sám uviedol, že pred cestou si vypil 3 alebo 4
štamperlíky domácej pálenky, v jeho krvi bolo zistené 0,65 ‰ alkoholu. U žalovaného alkohol zistený

nebol. K vzniku škody podľa súdu prispel aj poškodený U. tým, že jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu,
čo spôsobilo aj jeho nestabilnú jazdu na vozovke, keď tesne pred nehodou jazdil v strede jazdného
pruhu a nie na okraji vozovky, čo malo nepochybne súvis so vznikom dopravnej nehody. Túto skutočnosť
dokazuje aj to, že rovnakým smerom jazdil aj jeho syn, pri bielej čiare a jeho žalovaný vozidlom
obišiel bez toho, aby došlo ku kolízii, pričom išiel rovnakou rýchlosťou aj v čase, keď obchádzal syna

poškodeného. Vychádzajúc z uvedeného preto súd konštatoval, že na poškodení zdravia sa podieľal
aj poškodený, a preto znížil regresný nárok žalobcu o 30 %, čo zo žalovanej sumy predstavuje 907,92
Eura, ktorá po odpočítaní predstavuje žalobcovi priznanú sumu. S tvrdením vedľajšieho účastníka, že
mu neprináleží povinnosť plnenia voči žalobcovi z dôvodu, že k nehode došlo 17.03.2002, pričom z
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku dopravnej nehody takáto povinnosť

pre neho nevyplývala a rovnako ani zo Všeobecných poistných podmienok sa súd nestotožnil, lebo ide
o škodu na zdraví a nie o výluku, uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona.
2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s tým, že čiastočne
sa stotožňuje s obsahom odôvodnenia, ale namietal výšku žalobcovi priznanej sumy, keď súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na okolnosti vzniku dopravnej nehody a poškodenie

zdravia. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal viac zohľadniť, že poškodený cyklista nesprávnym
spôsobom jazdy porušil ustanovenie zákona č. 315/1996 a to konkrétne § 56 ods. 1, podľa ktorého na
bicykli sa jazdí pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú a neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť
po pravej krajnici vozovky. Pri zníženej viditeľnosti cyklisti nesmú jazdiť bez osvetlenia bicykla, navyše,
poškodený mal v krvi 0,65 ‰ alkoholu, čím porušil § 4 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona. S poukazom

na uvedené žiadal, aby súd znížil rozsah jeho zodpovednosti na 50 %, s tým, že ho zaviaže na zaplatenie
sumy 1.513,20 Eur. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS Nitra sp. zn. 9Co/106/2015-412 z
10.09.2015,ktorýmpotvrdil rozsudoksúduprvejinštancie,kdebolaspoluúčasťpoškodenéhostanovená
v rozsahu 50 %.
3. Žalobca písomným vyjadrením k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným, nakoľko v mieste
s maximálnou povolenou rýchlosťou 90 km za hodinu pri zníženej viditeľnosti jazdil rýchlosťou 100
až 106 km. Stanovenie maximálnej povolenej rýchlosti neznamená, že vodič ju musí za každú cenu
dodržať, naopak, mal by zodpovedne zvážiť svoje možnosti a schopnosti, ako aj stav vozovky a ďalšie.
Nielenže využil maximálnu povolenú rýchlosť, ale ju nezodpovedne dokonca prekročil, v dôsledku čoho

sa nemohol včas vyhnúť cyklistovi, poškodenému. Teda zavinil, že došlo k výplate dávok sociálneho
poistenia. Poukázal na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/2/2014 a 7Co/192/2014 a
ďalšie, kde súd zohľadnil mieru spoluzavinenia v rozpätí 25 až 30 %.
4. Žalovaný v replike sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu s poukazom na to, že z technického hľadiska
a v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, jazda neosvetleného cyklistu za zníženej

viditeľnosti na vozovke. Teda žalobca vo svojom vyjadrení zrejme prehliadol citáciu znalca.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniežalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho
správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. K odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dodáva, že predmetom konania bol regresný nárok
žalobcu voči žalovanému ako tretej osobe, ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví
M. U., nar. XX.XX.XXXX a ktorému bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 5708176122 zo
14.03.2003 priznaný invalidný dôchodok na následky ublíženia na zdraví, ktorý utrpel pri dopravnej

nehode 17.03.2002. Z tejto dopravnej nehody bol žalovaný uznesením OS Nitra sp. zn. 5T/7/2003
právoplatným 18.11.20003 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Trestného zákona. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného boli poškodenému vyplatené
dávkydôchodkovéhopoisteniavovýške3.026,40Eurzaobdobieod18.11.2013do17.12.2014.Žalobca
sa domáhal nároku v zmysle ustanovenia § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zmysle
§ 31 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých má právo voči tretím osobám náhradu škody, ktorá jej

vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Súd prvej inštancie správne
sa zaoberal mierou zavinenie poškodeného na vzniku dopravnej nehody, pričom dospel k záveru, že
miera jeho spoluzavinenia je 30 %. Aj ohľadom spoluzavinenia sa odvolací súd so záverom súdu prvej
inštancie stotožňuje, pretože pri posudzovaní miery spoluzavinenia správne zohľadnil všetky príčiny,
ktoré sa podieľali na vzniku dopravnej nehody, zohľadnil i mieru ich podielu na vzniku dopravnej nehody.

Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Veverku
č. 098/2002, ktorý z technického hľadiska ako príčinu dopravnej nehody uviedol rýchlosť jazdy vozidla
100 až 106 km za hodinu, čo je vyššia, ako povolená priemerná rýchlosť vzdialenosti rozhľadu vodiča
66 a 71 km za hodinu. Z technického hľadiska na čo žalovaný poukazoval, bola v priamej príčinnej
súvislosti jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od

pravého okraja. Odvolací súd zastáva názor, že prvotná príčina, ktorou nepochybne bolo rýchla jazda
žalovaného a neprispôsobenie vzhľadom na zníženú viditeľnosť rýchlosti týmto skutočnostiam viedla
k tomu, že došlo k dopravnej nehode. Spoluzavinenie poškodeného v tom, že jazdil 1,2 m od okraja
vozovky pod vplyvom alkoholu a na neosvetlenom bicykli odvolací súd posúdil zhodne so súdom prvej
inštancie v rozsahu 30 %. Znalec v posudku uviedol, že spôsob poškodenia zadného kolesa bicykla i

konečnej polohy cyklistu na pravom okraji vozovky a bicykla v priekope vpravo od vozovky nasvedčujú
súbežnému smeru jazdy cyklistu a súbežným povahám v čase stretu, že vodič na cyklistu na vozovke
reagoval neskôr ako mal možnosť cyklistu vidieť a ako z technického hľadiska reagovať mohol. Podľa
názoru odvolacieho súdu neprimeraná rýchlosť jazdy vodiča, neskoršia reakcia vodiča, ktorý pri rýchlosti
65 až 70 km za hodinu, čo bola priemerná vzdialenosť rozhľadu vodiča, by napriek oneskorenej reakcii

zhodnej ako počas nehodového deja vozidlo bolo zabrzdilo na rýchlosť jazdy cyklistu pred nárazom do
cyklistu. Vzhľadom k spôsobu jazdy cyklistu je zrejmé, že aj keď bol cyklista v čase dopravnej nehody
pod vplyvom alkoholu, táto okolnosť nebola hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi by patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy konania
nevyčíslil, mu náhradu trov nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).