Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207113.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
PátrovičovejaJUDr.VladimíraPribulu,vprávnejvecižalobcu:CDConsultings.r.o.,sosídlomPolitických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: D. Y., nar. XX.

XX. XXXX, bytom X., R. G. XX, o zaplatenie 1 370,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. októbra 2015, č. k. 15C/334/2013-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 13. 10. 2015, č. k. 15C/334/2013-90
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 370,30
euraakozmenkovejsumy,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy3590,22eurazaobdobie
od 19. 04. 2009 do 01. 09. 2009 čo predstavuje sumu 1 220,68 eura, zo sumy 3 390,22 eura za obdobie
od 02. 09. 2009 do 17. 05. 2010 čo predstavuje sumu 2 186,70 eura, zo sumy 3 370,30 eura za obdobie

od 18. 05. 2010 do 05. 09. 2011 čo predstavuje sumu 4 010,68 eura, zo sumy 1 370,30 eura za obdobie
od 06. 09. 2011 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 3 590,22 eura za obdobie od 25. 08. 2009
do 01. 09. 2009 č predstavuje sumu 4,73 eura, zo sumy 3 390,22 eura za obdobie od 02. 09. 2009 čo
predstavuje sumu 144,18 eura, zo sumy 3 370,30 eura za obdobie od 18. 05. 2010 do 05. 09. 2011 čo
predstavuje sumu 264,44 eura a zo sumy 1 370,30 eura za obdobie od 06. 09. 2011 do zaplatenia a z
titulu zmenkovej odmeny v sume 11,97 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 08. 12. 2008 za vyššie uvedených podmienok.
Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná zaplatila sumu 2 219,92 eura zmenkovej sumy, na
úroky uhradila 0,- eur, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, §
33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov.

3. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom
na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky.Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom
konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo

v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno
nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko v
obvode Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným
súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 Z. z. z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach.

5. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.

Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Podľa článku
19 cit. nar. pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

6. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, číslo

zmluvy: XXXXXXX, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa -žalovanej, miesto vystavenia: v
X., dátum vystavenia: 08. 12. 2008, zmenková suma: 108 158,97 SKK, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 19. 04. 2009“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na

rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

7. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju zamietol. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie žalovaného príslušenstva zmenkovej pohľadávky.

Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom rozhodnutia o podanom návrhu
sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a to s predloženou xerox-kópiou ktorú si porovnal s
originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Komárne s dátumom
vystavenia dňa 26.2.2009 na 424 eur zmenkovej sumy ktorá listina obsahuje doložku v znení: „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9

Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23
636/B a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku
nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako
aj doložku: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

8. Zjednodušene sa dá uviesť, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi
formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím)
a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné,
ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka
obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá

predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama
osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné
preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to
v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani
námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom

samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v
neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť
svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodnýchnámietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto
listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 ....
zák. č. 191/1950 Zb. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzane minimálne zákonom

požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade,
kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej
v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto
doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch
rokov od vystavenia, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení

Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je
tomu v prejednávanom prípade 4 rokov, je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť,
len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti
uviedli v minulosti a to autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr.
Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných
ženevských dohôd z r. 1930 a podľa platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228:

„Pri údaji jedného alebo viac rokov je zmenka zročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť ....
“ Rovnako túto skutočnosť posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý
vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ...
ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom
aoznačenímmesiacazhodujesdňomrozhodným,t.j.vystaveniaalebo...“akojetomuvprejednávanom

prípade.Nazákladeuvedenýchskutočnostídochádzakrozporusozákonomozmenkáchvčastiurčenia
dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho
dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 26.2.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd
predloženúzmenkupovažujevzmysle§33ods.2zák.č.191/1950Zb.zák.zaneplatnúapretorozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na

argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011,
ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením
z 20.07.2010 k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť
zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný §
33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č.

191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad
na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor
sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý
skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový
- komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka

ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje
zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce
údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

9. Nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobia, podľa ktorého doložka: „na

plateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia"jevýrazomakejsipostupnejsplatnosti,resp.predĺženia
lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. Prezentované názory vo
vzťahu k citovanej doložke súd považuje za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36
zmenkového zákona a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma
českýmiautormiatojednaksužuvádzanýmp.JUDr.KovaříkomapánJUDr.RadimomChalupomPh.D.,

ktorý má napriek svojmu veku za sebou bohatú publicistickú minulosť, ktorého zdrojom boli osobné
skúsenosti bankového špecialistu na úseku zahraničného platobného styku pri práci so zmenkami, VŠ
pedagóga na PF MU v Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal
knižku Zákon směnečný a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora
v 7. riadku, že: Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo

skrátiť), napríklad slovami: „ k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu
lehoty a nie tak ako to je uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4
roky od vystavenia. Zhodne sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym názorom vysporiadal pán
JUDr. Zdeněk Kovařík vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 na strane 111.
zdola v 12. riadku uvádza k § 34, že akákoľvek z uvedených lehôt potom beží od dáta, kedy bolo možné

najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia na zmenke.

10. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že na zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, číslo
zmluvy s niekoľko miestnym číslom z čoho možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cennéhopapiera ako zabezpečovacieho inštitútu kedy práva zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov
zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi v tomto prípade voči vystaviteľovi zmenky. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

11. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa
151 ods. 1 OSP. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní úspešný účastník v procesnom
postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu

žiadne nevznikli, preto súd o nárok rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

12. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia
návrhu v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Argumentoval, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie
mu možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vzhliadol v skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, a tiež vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Pokiaľ súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,

takéto dokazovanie nenavrhol, pričom podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku spĺňajúcu všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., ktorou
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva a voči forme obsahu zmenky zo

strany žalovaného neboli námietky. Neexistovala preto okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

13. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu

zmenky. Konštatoval, že žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Vytkol súdu prvej inštancie, že z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa, hoci žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd prvej
inštancie tak iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky, nevykonal žiadne dokazovanie
nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, a teda neobjektívne podporil
žalovaného v tomto konaní. Naviac pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných

skutočností, za ktoré považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu
o úvere, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkovkonaniaasúdichvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Zasituácie,žežalovaný
a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol

dospieť k ich nespornosti. Ak teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných
skutočnostiach, jeho rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Uzavrel
preto, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. V tejto
súvislosti uviedol, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľskéhovzťahu,pričomzmenkajesamostatnýmabstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahy
a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

14. Namietal, že súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák.
191/1950 Sb. vôbec nezaoberal, čím ignoroval predmet sporu a vec posudzoval, akoby išlo o bežný

zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd, čo podporil poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Vytkolsúdu prvej inštancie, že porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, porušil
tiež ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, a prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia

vykonané bez návrhu. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku,
t.j. neplatný právny úkon, jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní
nevzniesol, ani nikto z účastníkov nepreukazoval, pričom kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné a teda zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše
mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Mal za to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť,

oddelenosťanezávislosťzmenkovéhozáväzkuniejemožnéhovoriťotom,žezmenkajezmenkoupodľa
Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Záverom uviedol,
že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka s tým, že limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z toho vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky,

doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Okrem
toho zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Vyplýva z toho, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prípadespotrebiteľskýchúverov,pretožeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

16. V priebehu odvolacieho konania zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne z časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si
žalobcauplatňujezmenkovýúrokužlenvovýške0,06%denne.Navýzvuodvolaciehosúdusažalovaná
k čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila.

17. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 3, ak
je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

18. Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť vzal svoju žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a žiadal zastaviť

konanie, žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadrila súhlas, odvolací súd dospel k záveru,
že nie sú splnené všetky podmienky stanovené v § 146 ods. 1, 2 a § 370 ods. 1 a 3 CSP a nepripustil
čiastočné späťvzatie žaloby.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie

žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
dôkazy.

20. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol účinný do 30. 06. 2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť

spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že

sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.21. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré

sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

22.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Od 01. 07. 2016 je účinný nový právny predpis upravujúci súdne konanie Civilný sporový poriadok,
ktorý v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté
vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti
a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným

a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o
neopodstatnenosti žaloby. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento
obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak
vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd
dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkáchsúdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení

členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto

potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na

uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel mal súd - bez ohľadu na to, že ide
o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s

procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

27. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či

zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach
o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť

prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

28. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v

rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol

realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani

možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.29. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté

v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú

spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

30. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného

ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne
abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil
všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu
podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/

EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný
charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od

spotrebiteľaaleboinejosobyzakázanésplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelpodľazákonaprijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

31. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne

vystavená a ani platne indosovaná.

32. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranuspotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je

opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

33. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.

Vzhľadom na to a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi
pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so zmenkou,
so zmluvou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné

konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).