Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218803
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113218803.4

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. X.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov MUDr. B. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na O. č. XX v O. zastúpenej advokátkou JUDr.
Klaudiou Azariovou so sídlom na Kmeťovej ul. č. 26 v Košiciach a MUDr. F. X. nar. 29.4.1973 bývajúceho

na O. ul. č. X v O. zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Nižníkom so sídlom na Kováčskej ul. č.
21 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
I z 21.6.2016 č.k. 21P/95/2013-654 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo 6.3.2009

č.k. 19C/136/2008-108 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú Emu z 233 Eur na 500 Eur mesačne a
čiastku určenú na tvorbu úspor zo 133 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 28.6.2013 do budúcnosti,
ktoréjeotecpovinnýzaplatiťvždydo10dňavmesiacidopredumatkemaloletej.Dlžnévýživnévzniknuté
na bežnom výživnom 8.705,70 Eur za obdobie od 28.6.2013 do 31.7.2016 povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach 50 Eur spolu s bežným výživným a dlžnú tvorbu úspor 2.285,70 Eur povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s tvorbou úspor. O trovách účastníkov konania rozhodol

tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2.Protitomuto rozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecsnávrhom,abyodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd sa dôsledne
neriadil zákonnými požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho je napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné. Nesúhlasil v výškou výdavkov na maloletú, ktoré preukázala matka,

pretože podľa jeho názoru nezodpovedajú reálne vynaloženým výdavkom. V tejto súvislosti poukázal
na to, že konajúci súd si nesplnil povinnosť uloženú mu odvolacím súdom, v rozhodnutí, ktorým bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie z 26.6.2014 zrušené, pretože nevyhodnotil odôvodnenosť výdavkov
maloletej. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nerešpektoval právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia , ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom rozsahu odôvodnených potrieb maloletej ani nezohľadnil, že
otec sa vzdal svojho podielu na vyporiadanom BSM, ktorý mu mala vyplatiť matka v prospech výživného
pre maloletú. Zdôraznil, že skutočné majetkové pomery matky maloletej neboli v konaní preukázané.
Nesúhlasil ani so započítaním nájomného za nehnuteľnosť na W. ul. do jeho príjmu, pretože tento príjem
mu nikdy nepatril. Vytkol súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nevyhodnotil jeho výdavky, ktoré
musí nevyhnutne vynaložiť ani jeho životnú úroveň.3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru, zvýšenie odôvodnených potrieb
maloletej uplynutím času je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba preukazovať. Poukázala
na to, že maloletá rastie a vyvíja sa s čím je spojené aj zvyšovanie výdavkov na starostlivosť o ňu.

Poukázala na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, v dôsledku čoho
poukázala na otcove výlety za turistikou. Konštatovala, že konajúci súd rovnako zistil jej majetkové
pomery ako pomery otca maloletej. Dodala, že výdavky na maloletú vyčíslila riadne na základe
skutočných potrieb maloletej, ktorá je vo veku, kedy sa jej potreby začínajú približovať potrebám dospelej
osoby. Uviedla, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov , preto súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Napadnuté rozhodnutie navrhla potvrdiť ako
vecne správne.

4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej stranev spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,

prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé

súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym

vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné

hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36
CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, najmä riadne

nevyhodnotil a neposúdil zmenu pomerov tak maloletej, ako aj jej otca, ani ich vzájomnú súvislosti.
Odvolací súd konštatuje, že relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o výživnom je zmena pomerov
dieťaťa a povinného rodiča, preto jej konajúci súd musí pri zisťovaní skutkového stavu venovať náležitú
pozornosť.Právedôslednéposúdenietejtozmenyajejvyhodnotenievovzájomnejsúvislostisostatnými
vykonanými dôkazmi je kľúčovou súčasťou náležitého zistenia skutkového stavu významného a

nevyhnutnéhopresprávneazákonnérozhodnutieonávrhunazmenuvyživovacejpovinnosti.Poukazuje
na to, že konajúci súd sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o zákonných podmienkach a
výklade pojmov určenia výživného bez toho, aby stručne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy a z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal pri hodnotení zmeny pomerov

účastníkov konania vo vzájomnej súvislosti so zmenu určeného výživného. Zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom neporovnal súčasné pomery otca s pomermi v čase poslednej úpravy ani
nevyhodnotil zmenu týchto pomerov ako aj jej vplyv na samotné rozhodnutie o zmene výživného. V tejto
súvislosti dodáva, že konajúci súd síce poukázal na to, že na strane otca nastali relevantné skutočnosti,
ktoré viedli k objektívnemu zníženiu pracovnej schopnosti, ale žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či táto

zmena mala zásadný vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosti. Dopustil
sa aj ďalšieho pochybenia, keď sa dôsledne neriadil uloženou povinnosťou v rozhodnutí odvolacieho
súdu z 27.2.2015 sp. zn. 8CoP/355/2014, ktorým bol zrušený rozsudok vo veci samej súdu prvej
inštancie z 26.6.2014, pretože nevyhodnotil rozsah odôvodnených potrieb maloletej, iba zosumarizoval
matkou predložené výdavky a obmedzil sa len na všeobecnú charakteristiku pojmu odôvodnených

potriebbeztoho,abyteoretickývýkladpraktickyaplikovalnaposúdenieodôvodnenýchpotriebmaloletej.
Zdôrazňuje, že konajúci súd venoval viac priestoru posúdeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým
bolo rozhodnutie vo veci samej zrušené, ako náležitému zisteniu skutkového stavu v zmysle uloženej
povinnosti odvolacím súdom a samotnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po
dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a predloženým spisom dospel k

záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností konajúci
súd rozhodol o zmene určeného výživného a zmene tvorby úspor, ktoré skutočnosti a vykonané dôkazy
boli relevantné pre určenie rozsahu zmeny určeného výživného ani to, ako sa vysporiadal s uloženou
povinnosťou odvolacím súdom, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, napriek
obšírnemu rozsahu nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanieohľadom zmeny pomerov otca a maloletej, vyhodnotiť vplyv zníženia pracovnej schopnosti otca
na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, porovnať rozsah zmeny pomerov maloletej so
zmenou pomerov otca, dôsledne sa vysporiadať s rozpornými tvrdeniami rodičov maloletej a odvolacími

námietkami povinného rodiča, zistený skutkový stav náležite vyhodnotiť v zmysle zákonných podmienok
pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť
podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy,
ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.