Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716201752.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne B. C.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX, XXX XX I., SZČO, občianky SR, proti žalovanému Š. K., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX I., občanovi SR, zast. JUDr. Gabrielou Klátikovou,
advokátkou AK Lučenec, so sídlom Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 138 707, o zaplatenie
600,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala voči žalovanému zaplatenia

sumy 600,- Eur, ako aj úrokov z omeškania, ktorého výšku však konkrétne nevyčíslila.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe prednesu žalovaného, jeho právnej zástupkyne, faktúry zo dňa 30. 04. 2014,
výsluchom svedkyne T.. M.. C. K., ako aj na základe predložených listinných a ostatných dôkazov, zistil
tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa svojim písomným podaním zo dňa 03. 02. 2016 jednou vetou súdu oznámila, že žiada
dlžníka (žalovaného), aby jej zaplatil faktúru zo dňa 30. 04. 2014 za poskytnutie skladových priestorov,
pretože do dňa podania žaloby tak neurobil. Vzhľadom k tomu že písomné podanie žalobkyni nespĺňalo
formálne náležitosti riadneho procesného podania, súd ju vyzval na odstránenie vád.

5. Podaním zo dňa 14. 03. 2016 žalovaná súdu oznámila, že žiada vydať platobný rozkaz a zaviazať

žalovaného k povinnosti zaplatiť jej 600,- Eur a úroky z omeškania (ich výšku však konkrétne neuviedla).
Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že 30. 04. 2014 vystavila žalovanému faktúru za poskytnutie
skladovýchpriestorovvjejrodinnomdome,kdesiskladovalsvojmateriál,ktorýuskladňovalviacakorok.
Po niekoľkých SMS - správach sa jej žalovaný ani neozval, ani nereagoval. Následne mu mala doručiť
doporučený list s obsahom faktúry na adresu trvalého pobytu, pričom údajne žalovaný opäť nereagoval.

6. Súd následne vydal vo veci platobný rozkaz s tým, že ustálil výšku požadovaného úroku 5,05 % ročne

(ide o zákonnú základnú sadzbu, aktuálnu v čase doručenia žaloby na súd dňa 15. 02. 2016).

7. Proti odporu v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal žalovaný odpor,
pričom poprel opodstatnenosť nároku žalobkyne. Žalovaný v odpore uviedol, že spolu so žalobkyňou žiliakopartneriaspoločneplánovaližiťvdome,ktorývlastníckypatrížalobkyni.Pridokončovanítohtodomu
jej žalovaný bol nápomocný, jednalo sa o novostavbu. Z dôvodu spoločných dokončovacích prác pri
výstavbe rodinného domu, v jej priestore žalovaný odložil predmety a materiál potrebný na dokončenie

domu. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa vedela o tom, že sú zložené v jej priestoroch nejaké predmety,
nemala však námietky voči tomu a to zrejme preto, že žalovaný jej pri výstavbe pomáhal. Ďalej žalovaný
uviedol, že nemal so žalobkyňou uzavretú ani písomnú, ani ústnu zmluvu o poskytnutí jej priestoru na
uskladnenie jeho vecí.

8. Pokiaľ ide o žalobkyňou vystavenú faktúru, právna zástupkyňa žalovaného poprela platnosť takéhoto
daňového dokladu s poukazom na zákonné ustanovenie § 72 a § 74 ods. 1, ods. 3 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

9.Žalovanýpovažovalzapotrebnésúduoznámiť,ževminulostipožičalžalobkynisumuvovýške3.500,-
Eur a to na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 11. 2013. Vzhľadom k tomu že žalovaná

mu poskytnutú čiastku nevrátila v dohodnutej dobe, žalovaný sa domáhal svojho práva podaním žaloby
na súd. Okresný súd Zvolen v konaní 15C/65/2016 vydal dňa 06. 04. 2016 platobný rozkaz. Žalovaný sa
domnieval, že žalobkyňa v snahe znížiť výšku sumy ktorú mu má zaplatiť z titulu poskytnutej pôžičky,
podala voči nemu predmetnú žalobu, ktorá nemá absolútne ani právne, ani skutkové opodstatnenie. V
prípade ak by žalobkyňa bola v konaní úspešná, mohla by si započítať súdom priznanú sumu (600,-

Eur) na čiastku ktorú je povinná žalovanému zaplatiť.

10. Žalovaná sa osobne na pojednávanie nedostavila, napriek tomu, že vo veci bolo vytýčené verejné
pojednávanie trikrát. Súd považoval takéto správanie sa žalobkyne za ľahkovážne, pretože ona mala
mať vážny záujem byť prítomná na pojednávaní a predložiť/označiť súdu všetky dôkazy, ktoré by boli

schopné preukázať jej tvrdenia za účelom dosiahnutia úspechu v spore. Žalobkyňa si vždy našla nejaký
dôvod, aby na pojednávanie chodiť nemusela. Prvý termín pojednávania bol súdom vytýčený 11. 07.
2017 s tým, že dátum bol určený na deň 06. 10. 2016 o 10.50 hod. žalobkyňa prevzala predvolanie na
pojednávanie dňa 18. 08. 2016 a až po mesiaci (dňa 19. 09. 2016 bola súdu jej písomnosť doručená)
súdu oznámila požiadavku o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej zahraničnej cesty. Následne

súd odročil pojednávanie na deň 03. 11. 2016. Žalobkyňa opäť požiadala súd o odročenie pojednávania
aj z tohto dátumu, pretože je opäť na zahraničnej pracovnej ceste. Vo svojom písomnom podaní zo
dňa 12. 09. 2016 kde prvýkrát požiadala o odročenie pojednávania súdu oznámila, že jej pracovná
cesta trvá do 11. 10. 2016. Keď súd vytýčil termín pojednávania na 03. 11. 2016, opäť súdu dňa 21.
11. 2016 oznámila, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, pretože jej ďalšia pracovná cesta začína

25. 10. 2016 a končí 01. 12. 2016. Súd opäť „ex offo“ odročil termín pojednávania zo dňa 03. 11.
2016 na nový termín 08. 12. 2016. Na tento dátum sa žalobkyňa na pojednávanie nedostavila. Súd
následne odročil pojednávanie na deň 16. 01. 2017, pričom žalobkyňa opäť súdu oznámila, že žiada
odročiť pojednávanie, pretože je opäť na zahraničnej pracovnej ceste, ktorá jej začína 05. 01. 2017 a
končí 28. 01. 2017. Súd však už pojednávanie neodročil a dňa 16. 01. 2017 vykonal dôkaz výsluchom

svedkyne T.. C. K., ktorá uviedla, že žalovaný je jej brat. Potvrdila, že v inkriminovanom čase jej brat
a žalobkyňa žili spolu ako druh a družka. Dokonca sa domnievala, že boli v tomto čase zrejme asi aj
zasnúbení. Mala vedomosť o tom, že žalovaný mal doniesť žalobkyni nejakú kaučukovú izoláciu, ktorá
mala byť použitá ako izolant strechy rodinného domu vlastnícky patriaceho žalobkyni. Ďalej svedkyňa
poprela, žeby existovala či už písomná alebo ústna dohoda medzi sporovými stranami, na základe ktorej

by vznikol žalobkyni nárok na nájomné voči žalovanému. Uviedla aj to, že v prípade ak by žalobkyňa
neplánovala použiť na izoláciu strechy kaučukový izolant, ktorý jej zadovážil žalovaný, určite by tento
nemal dôvod, aby túto kaučukovú izoláciu doviezol do domu žalobkyne a tam ho mal uskladnený. Po
tom, ako sa neskôr žalobkyňa so žalovaným rozišli, predmetnú kaučukovú izoláciu bola osobne zobrať z
priestorov rodinného domu žalobkyne svedkyňa. Na otázku sudcu uviedla, že sa jednalo asi o 10 roliek

penovej izolácie, pričom každá z nich bola stočená do valcového tvaru.

11. Súd potom odročil pojednávanie na deň 30. 01. 2017 s tým, aby sa mohla na pojednávanie dostaviť
aj žalobkyňa a vyjadriť sa vo veci. Žalobkyňa však opätovne elektronickým spôsobom súdu oznámila,
že jej agentúra posunula ukončenie pracovnej cesty a návrat do republiky na dátum 31. 01. 2017 s tým,

že na území Slovenska by sa mala nachádzať 01. 02. 2017. Z tohto dôvodu požiadala súd, aby bola
predvolaná na pojednávanie po tomto dátume.12. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

13. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

14. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

15. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

18. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

19. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenie súd mal za
to, že žalobkyňa nepreukázala ňou produkované tvrdenia. Žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným došlo ku vzniku záväzkového vzťahu vo forme uzatvorenia
(či už v písomnej, alebo ústnej forme) nájomného vzťahu, ktorého predmetom by bolo uskladnenie
materiálu, ktorý do jej domu mal priviesť žalovaný. Žalobkyňa mala dosť času na to, aby si svoje

osobné a pracovné povinnosti zariadila tak, aby sa osobne dostavila na pojednávanie, vo veci sa
vyjadrila; prípadne súdu predložila dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a existenciu daného nájomného
vzťahu. Svojim ľahkovážnym správaním a ignorovaním súdu sa sama dostala do dôkaznej núdze a v
konaní nepreukázala svoje tvrdenia a teda právnu opodstatnenosť a dôvodnosť podaného žalobného
návrhu. Ak sa aj osobne, z akéhokoľvek dôvodu pojednávania nezúčastnila, mala možnosť sa dať v

konaní zastúpiť a to buď rodinným príbuzným, alebo advokátom. Je potrebné zdôrazniť aj to, že aj
keď fyzicky žalobkyňa nebola na konaní prítomná, nič jej nebránilo, aby súdu počas celého obdobia
trvania sporu nedoručila dôkazy svedčiace o tom, že vznikol medzi ňou a žalovaným nájomný vzťah
determinujúci dôvodnosť požadovania nájomného od žalovaného. Vlastným pričinením sa žalobkyňa
dostala do dôkaznej núdze a keď nebola schopná súdu preukazovať existenciu nájomného vzťahu, ktoré

by bolo základom dôvodnosti uplatnenia si nájomného voči žalovanému, súd jej žalobu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Vzhľadom na výsledok sporu, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).