Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116219005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, so sídlom

Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 8111 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, p r o t i žalovanej : D. Č., L..
XX.XX.XXXX, J. Y. XX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 72,22 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 44,94 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 14,98 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98 Eur od 19.11.2013
do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.9.2016, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 27.9.2016, sa domáhal
zaplatenia sumy 72,22 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne
zo sumy 19,97 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 19.9.2013

do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 17,30 Eur od 19.12.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil
z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym
predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovanou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu
o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej vymedzené služby a žalovaná
sa zaviazala uhrádzať odplatu za poskytované služby. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré

pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnila, v dôsledku
čoho sa dostala do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená na adresu evidovanú v registri obyvateľov dňa
5.10.2016, avšak táto sa k nej nijako nevyjadrila.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“).

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

7. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s

ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.

9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 18.2.2010, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 22.6.2012, Odstúpením od zmluvy zo dňa 12.3.2015, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.

XXXXXXXXXX, ako aj ďalším spisovným materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 18.2.2010 bola uzatvorená Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Magio Sat, na základe
ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej Magio Box s ovládačom, kartou a ostatným

príslušenstvom. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami
ST na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

11. Dňa 22.6.2012 bol medzi účastníkmi zmluvy uzatvorený aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní

verejných služieb. Tento Dodatok obsahuje aj ustanovenie, že sa riadi Všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete podniku, s osobitnými podmienkami pre
poskytovanie služieb televízie a Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku, ktoré sa zmluvné strany
zaviazali dodržiavať a sú súčasti tohto Dodatku. Žalovaná svojím podpisom zároveň potvrdila prevzatie
Všeobecných podmienok, osobitných podmienok a Cenníka.

12. Žalovanej boli fakturované za služby, ktoré jej poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy nasledovné sumy:

- suma 14,98 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 20.10.2013 zo obdobie od 1.9.2013 do 30.9.2013,
- suma 19,97 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18.11.2013 za obdobie od 1.10.2013 do
31.10.2013, ktorej súčasťou bola aj zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,
- suma 19,97 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18.9.2013 za obdobie od 1.8.2013 do 31.8.2013,
ktorá obsahovala aj zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,

- suma 17,30 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18.12.2013 za obdobie od 1.11.2013 do
30.11.2013, ktorá obsahovala poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80
Eur (16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur),

13. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27.8.2015 Rámcovú zmluvu o postúpení

pohľadávok.14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

15. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „zák. č. 610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

18. Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z.z. zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

19. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií,
ak mu podnik

a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny
neakceptuje,
b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho
neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií,

ak tieto zmeny neakceptuje,
c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje
s podstatnými vadami,
d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

20. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

21. Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 610/2003 Z.z. účastník môže vypovedať zmluvu o
pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže
vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu
alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem
univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s

ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný
s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby
s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká
pre obe zmluvné strany.22. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak

1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) ,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal
s ním zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž

do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

23. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. účastník má právo na

a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,

d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,

f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

24. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala k finančnému plneniu za služby, ktoré
jej poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby jej boli riadne fakturované a žalovaná
ich riadne neuhradila. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s

poskytovaním konkrétnych služieb vo výške 44,94 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. XXXXXXXXXX
vystavenú na sumu 14,98 Eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 19,97 Eur, z ktorej
súd priznal iba sumu 14,98 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 19,97 Eur, z ktorej priznal
iba sumu 14,98 Eur.

25. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010
do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od
1.2.2013,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 44,94 Eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v takej výške, ako si uplatnil žalobca, a to
vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98
Eur od 19.11.2013 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 14,98 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia.

31. Pokiaľ ide o sumu 27,28 Eur (pozostávajúcu z poplatku za prerušenie poskytovania služby pre
neplatenie a sumy 9,98 Eur, t.j. 2 x 4,99 Eur za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti), ktorú
súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

32. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Faktúrou č. XXXXXXXXXX bol žalovanej fakturovaný poplatok za prerušenie poskytovania služby
pre neplatenie vo výške 16,50 Eur (bez DPH), resp. suma 19,80 Eur, pričom faktúra bola vystavená iba
na sumu 17,30 Eur.

39. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje
získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za
príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné
výdavky. Paušálna výška poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50
Eur bez DPH, t.j. vo výške 19,80 Eur s DPH, bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto

zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu
neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).40. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,

ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

41. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú

slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

42. Sporný poplatok za prerušenie služby v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou

podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne.
Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by
mohol súd moderovať.

43. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória

skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.
apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

44. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za
prerušenie poskytovania služby pre neplatenie so žalovanou výslovne dojednal.

45.Faktúramič.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXbolažalovanejfakturovanázmluvnápokutavovýške
4,99 Eur za nedodržanie doby splatnosti, celkovo vo výške 9,98 Eur, ktorú súd taktiež nepriznal.

46. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

47. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

48. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

49. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

50. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž

neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovanej konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve
boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo

a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 C.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosťmážalobcaajvpriebehukonania.Každázostrántedamusívzávislostinahypotézepríslušnej
právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť
v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosťsú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení
povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti
neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade
nesplnil.

51. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého
si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať
porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní
preukázané a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je
daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovanej voči
právnemupredchodcovižalobcuaopodstatnenosťuplatnenejzmluvnejpokuty.Zvýsledkovvykonaného
dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej s poukázaním na
jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.

52. Navyše žalobca nepreukázal písomnú formu dohody o zmluvnej pokute. Jej nedostatok spôsobuje
absolútnu neplatnosť takejto dohody podľa § 40 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti možno poukázať aj na
právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa
11.1.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť

súčasťou tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis).

53. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo
k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

54. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

57.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

59. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 24 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech

v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 62 %. Žalovaná mala úspech iba v rozsahu
38 %, a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 24 % (62 % - 38 %). Súd
preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Odvolanie musí byť podpísané.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.