Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/707/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203834
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815203834.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: F. Ž., nar.: XX. XX. XXXX, bytom V. XX, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorsky úrad Haburská 49/A, Bratislava, pod spis. zn.: EX 5065/15, pre

vymoženie istiny 96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k.: 9Er/331/2015-21 zo dňa 15. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 10. 02. 2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
uspokojenie peňažnej pohľadávky vo výške 96 eur s príslušenstvom, vyplývajúcej z rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 09031/14 zo dňa 28. 10. 2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 01. 12. 2014 a vykonateľným
dňa 04. 12. 2014.

3. Ďalej uviedol, že uznesením č. k. 9Er/331/2015-13 zo dňa 25. 09. 2015, právoplatným dňa 23. 11.
2015, bol vylúčený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., z vykonávania predmetnej exekúcie.

Podaním zo dňa 25. 11. 2015 oprávnený v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
"Exekučný poriadok") v platnom znení, navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr.
Ivana Nestora, Bratislava.

4. Citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1

a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,
§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

5. Zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 17. 08. 2012 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver. túto zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru

postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskejčinnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje

postavenie. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť
aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom
peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať). Neuvedenie účelu,
na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť
postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho

sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku.
Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého ba sa mala
sa riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že táto
bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný

nemal možnosť meniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, ktoré tvoria
neoddeliteľnú časť uzavretej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať
zmluvu ako celok.

6. Konštatoval, že riešenie sporov - rozhodcovská doložka je upravené v čl. II Rozhodcovskej zmluvy

č. 705802009 zo dňa 17. 08. 2012. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak,
ako je formulovaná v článku II Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred

veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda
typizovanou formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia
zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia
sporu.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej
obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a je v súlade
s ustanovením 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený.

10. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

11. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené

ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky.12. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

13. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,
odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore

s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.

14. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci.

15. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia
v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo

k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.

16. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa §
3 ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy

je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so
ZRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné
podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

18. Súdny exekútor a ani povinná sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

20. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a
pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné poukazuje
a k odvolaniu uvádza nasledovné.22. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 17. 08. 2012 Zmluvu
o úvere č. 705802039, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 eur, ktorý sa

povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 196 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 33 eur,
t. j. celkovú sumu 346 eur, počnúc dňom 20. 09. 2012.

23. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO : 35

922 761, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, zo dňa 28. 10. 2014, č. SR 09031/14, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 12. 2014.

24. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

25. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15

dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

26. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie

vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

27. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d).

28. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

29. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

30. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

31. Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

32. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom vrozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

33.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

34. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, sp. zn.: 6 Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať

rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

35. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

36. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

37. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko

v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38. Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil

ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 17. 08. 2012.

39. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 705802209 uzatvorenej
dňa 17. 08. 2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z

dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

40. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.41. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

42. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

43. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01.
2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r).
Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

45. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

46. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že

spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

47. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu

účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v
množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv oprávneného.

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

49. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

50. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol

tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).