Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214837
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614214837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so
sídlom v Bratislave, Panenská 7, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanému: R. Č., V.. XX. X. XXXX, V. P. L. H., O. X, t. č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom J.. R. E., L. T. Ú. N. T. R., o zaplatenie 1.142,69 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. 11. 2015 č.k.
8C/311/2014-65 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v zamietavej časti vo výroku o príslušenstve pohľadávky tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi 1.011,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17. 09. 2013 do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v rozsahu 76,94 %.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.011,03 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne od 17. 9. 2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu
trovykonaniavovýške180,95eur,to všetkovlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia 1.142,69 eur s 30 %

úrokom ročne zo sumy 1.014,18 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.122,79 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa X. X. XXXX bola medzi
účastníkmi konania uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty.
Žalobca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver vo výške
úverového rámca 5 000,- eur s tým, že prvé čerpanie je viazané na nákup tovaru alebo služby.

Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach minimálne vo výške 5 % z aktuálnej výšky
úverového rámca so splatnosťou prvej splátky 10. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. V časti 1. zmluvy bola dojednaná fixná výška
úrokovej sadzby 30 % a poplatok za poistenie 6,99 % Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluvestanovená vo výške 26,70 %. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal žalobcovi riadne a včas,
žalobca vyhlásil dňa 16. 9. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému
listom zo dňa 20. 9. 2013, ktorým bol žalovaný zároveň vyzvaný aj na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške

1.142,69 eur. Žalovaný na základe uzavretej zmluvy vyčerpal finančné prostriedky vo výške 1.056,07
eur, z ktorých uhradil žalobcovi 45,04 eur. Rozdiel medzi žalobcom poskytnutou finančnou čiastkou a
žalovaným uhradenou sumou tak činí 1.011,03 eur.

4. Po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“)., článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.9.2013 súd
prvej inštancie uzavrel, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z.z. Po preskúmaní zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve
musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, preto nepostačuje, ak je uvedená len
suma predstavujúca súhrnný splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danej zmluve je uvedená len
celková výška splátky - 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca, z ktorej nie je zrejmé, aká suma

z tejto splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedené nie je zrejmé ani z článku 4
predmetnej zmluvy, z ktorej len vyplýva, že žalobca použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov,
poplatkov, úhrady poistného a príslušnej časti úverovej istiny. Zo zmluvného dojednania tak nevyplýva
výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky. Vzhľadom na tento záver súd prvej inštancie konštatoval,
že predmetná zmluva neobsahuje údaj o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak,

ako tento stanovuje § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., preto podľa § 11 ods. 1 tohto zákona
platí, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1.056,07 eur, z ktorej sumy žalovaný
uhradil 45,04 eur. Nakoľko poskytnutý úver súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov,
priznal žalobcovi (len) rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami, teda vo výške

1.011,03 eur. V prevyšujúcej časti z rovnakých dôvodov žalobu zamietol.

5. Pokiaľ strany sporu dojednali úrok z úveru vo výške 30 %, súd prvej inštancie dodal, že tento značne
prevyšuje priemernú úrokovú mieru. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo
1484/2004, podľa ktorého neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vzhľadom na neprimeraný rozdiel úrokovej sadzby dohodnutej stranami sporu v úverovej zmluve a
odplaty z úveru v bankách súd prvej inštancie uzavrel, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými
mravmi, preto je aj podľa § 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v tejto časti zmluva absolútne
neplatná. Tiež uviedol, že vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika

akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov nemôže byť neprimeraná. Strany sporu
uzavreli formulárový typ zmluvy s vopred navrhnutými podmienkami, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ
nemohol nijako ovplyvniť, z čoho vyplýva, že nešlo o individuálne dojednané podmienky zmluvy. Aj tieto
závery podľa názoru súdu prvej inštancie zakladajú dôvod pre zamietnutie žaloby v časti uplatneného
30 % ročného úroku z úveru.

6. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie žalobcovi súd prvej inštancie priznal v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,50 % ročne vychádzajúc z toho, že žalobca ku dňu 16. 9.
2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Odo

dňa nasledujúceho sa preto žalovaný dostal do omeškania s platením zostatku dlhu. Výšku úrokov z
omeškania vyvodil z nar. vlády č. 87/95 Z.z., ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z toho, že žalobca
bol úspešný v časti predstavujúcej 88,47 % a neúspešný vo výške 11,53%. Preto mu priznal 76,94 %
ním požadovaných trov vo výške 180,95 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
ktoré priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a, písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách anáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a
prípravazastúpeniaapodaniežaloby)2x61,41eura2xrežijnýpaušál8,04eur,ktorévrátane20%DPH
vo výške 27,78 eur predstavuje 166,68 eur, z ktorej sumy priznal 76,94 %, čo predstavujú 180,95 eur.

8.Protitomutorozsudku,ato(len)vočijehozamietavejčastivzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaz
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na

to, že okrem súdom priznanej istiny vo výške 1.014,18 eur sa domáha aj zaplatenia úrokov z dlžnej
úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 1.014,18 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia a úrokov z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.122,79 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia. V odvolaní
uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov, z ktorého dôvodu súd prvej

inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí.
Predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t.zn., že
žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho
uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží
výlučne na vôli žalovaného či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca

vyčerpá. Žalovaný mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, prípadne len jej časť jednorázovo
alebo opakovane a kedykoľvek mohol splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu. Žalobca
nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to
urobil v predmetnej úverovej zmluve (5 % z dlžnej sumy zaokrúhlene na najbližší vyšší násobok 300 eur)
astanoviťjejsplatnosťv10.deňvmesiaci,keďženevedelvôľužalovanéhopredpokladaťaaniovplyvniť.

Výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z
úverovéhoúčtuvzávislostiodaktuálnevyčerpanýchpeňažnýchprostriedkov,pretožalovanýmalpresnú
vedomosť, aká je aktuálna výška. Zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, preto
nesprávnepostupovalsúdprvejinštancie,pokiaľposúdilpredmetnýúverakobezúročnýabezpoplatkov.
Poukázal tiež na to, že daná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09. 01. 2013, preto vychádzajúc z §

10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. bolo potrebné výšku úrokov z omeškania posudzovať podľa predpisov
učinných k 31. 1. 2013. V zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 bola
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca mal preto nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.122,79 eur od 17. 9. 2013 do zaplatenia,

a nie tak ako rozhodol súd prvej inštancie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, aj keď toto bolo doručené opatrovníkovi žalovaného dňa
28. 12. 2015.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od
01. 07. 2016, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je (len) čiastočne opodstatnené.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 1. 2017 o 09.05 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
10. 01. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené len vo výroku o príslušenstve
pohľadávky. V ostatnej zamietavej časti tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

14. Za opodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalobcu, pokiaľ vytkol súdu prvej inštancie,
že nesprávne mu priznal úrok z omeškania vo výške 5,50 %, keď správne mal priznať úrok z omeškania
vo výške 8,5 % ročne.15. Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013.

16. Podľa § 3 ods. 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Vychádzajúc z vyššie cit. zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že žalobca má nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne z priznanej istiny 1.01,03 eur od 17. 9. 2013 do
zaplatenia. Nesprávny bol preto postup súdu prvej inštancie, pokiaľ priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5,5 % ročne.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zmenil rozsudok v zamietavej časti vo výroku o

príslušenstve pohľadávky tak, že žalobcovi priznal namiesto úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne
úrokzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.011,03eurod17.9.2013dozaplatenia(§388C.s.p.).

19. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie v prevyšujúcej zamietavej časti, tento je vecne
správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v prevyšujúcej zamietavej
časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

21. V prejednávanej veci nie je sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zároveň na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., keďže
v prejednávanej veci ide o úver v zmysle ust. § 1 ods. 2 vyššie cit. zákona. V danom prípade boli
totiž žalovanému zo strany žalobcu dočasne poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, preto jednoznačne ide o spotrebiteľský úver. Túto skutočnosť

nespochybňoval ani samotný žalobca. Z vykonaného dokazovania tiež možno urobiť jednoznačný
záver o tom, že ide o tzv. typovú alebo štandardnú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch,
a ktorá z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 a
nasl.Občianskeho zákonníka.

22. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 vyššie cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k/, r /a y/ a § 10 ods. 1.

24.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žedanýspotrebiteľskýúversapovažuje

za bezúročný a bez poplatkov.

25. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že v zmluve nie sú uvedené
náležitosti vyžadované vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., teda výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa tento úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

26.Vsúvislostisvyššiecit.zákonnýmiustanoveniamiazávermiodvolaciehosúdujepotrebnézdôrazniť,
že výklad a aplikácia týchto ustanovení musí byť v súlade so zmyslom a účelom spomínaného zákona.
Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnutie pravdivého informovania spotrebiteľa

o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia zmluvy, teda aby spotrebiteľ mal možnosť posúdiť rozsah
svojho záväzku. Tým, že zákonné dodržanie niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj jej
písomnej formy postihuje zákon neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové
náležitosti zmluvy. Predpísaná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatnýmobsahovým náležitostiam zmluvy a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9
ods. 2 zákona. Pokiaľ teda zmluva uzavretá medzi stranami sporu niektorú z vymenovaných náležitostí
neobsahuje a nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Tvrdenia žalobcu, že uvedené náležitosti nebolo možné stanoviť ku dňu uzavretia zmluvy je
nelogické a v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Zákon totiž výslovne v spomínaných ustanoveniach

uvádza, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto
bolo povinnosťou žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne tieto náležitosti uviesť.
Neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že spomínané náležitosti nebolo možné ku dňu uzavretia zmluvy
stanoviť. Ako už bolo skôr uvedené, zákonné ust. § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. sa týkajú aj daného spotrebiteľského úveru, uzavretého medzi stranami sporu, preto pokiaľ žalobca
uvedeným záverom oponoval argumentom bez zákonnej opory, že tieto náležitosti nebolo možné ku dňu

uzavretia zmluvy určiť, takáto argumentácia je v rozpore platnou právnou úpravou.

28. O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 2 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 76,94 %. Žalobcovi

oproti uplatňovanej istiny vo výške 1.142,69 eur bola priznaná suma 1.011, 03 eur, čo predstavuje
úspech vo výške 88,47 % a neúspech vo výške 11,53 %. Preto žalobcovi voči žalovanému patrí nárok na
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 76,94 % (88,47 % - 11,53 %). Podľa § 262 ods. 1 C.s.p.
rozhodoval odvolací súd iba o nároku na náhradu trov prvostupňového konania, pričom o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní v podstatnej časti neúspešný, preto nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, keďže mu trovy
odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).