Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214214592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r. o.,
Hornočermánska 59, Nitra, zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava,
proti žalovanému: K. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom L. - G., zastúpený opatrovníčkou P.
O., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 766,59 eura s príslušenstvom a 137,54
eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/195/2014-109, zo dňa
23.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia 766,59 eura s
príslušenstvom a 137,54 eura ako vyčísleného úroku z omeškania titulom dlhu zo Zmluvy o Kreditnej
karte zo dňa 9.11.2007 s tým, že pohľadávku nadobudol ako postupník na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky č. 2/2014 od postupcu DPS financial consulting, s.r.o. Žalovanú pohľadávku zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
postúpila na právneho predchodcu žalobcu DPS financial consulting, s.r.o. Žalovaná suma 766,59 eura
predstavuje súčet všetkých výberov, ktoré žalovaný urobil so svojou kreditnou kartou v zmysle zmluvy
za obdobie od 9.11.2007, t.j. od uzavretia zmluvy, do 31.3.2011, t.j. do odstúpenia od zmluvy.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o kreditnej karte dňa 9.11.2007, na základe
ktorej bola žalovanému vydaná kreditná karta. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 25.3.2011
odstúpila od uvedenej zmluvy v súlade s bodom 10.3 Obchodných podmienok pre Kreditné karty
Slovenskej sporiteľne, a.s. ku dňu 31.3.2011.

4. V danom prípade posudzoval súd prvej inštancie Zmluvu o kreditnej karte ako spotrebiteľskú zmluvu
a preto z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Žalobca podal

predmetnú žalobu na súd dňa 11.6.2014, ktorou sa domáhal zaplatenia dlhu vo výške 766,59 eura, ktorý
vznikol žalovanému za výbery kreditnou kartou za obdobie od 9.11.2007, t.j. od uzavretia predmetnej
zmluvy, do 31.3.2011, t.j. do odstúpenia od zmluvy a zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania vo výške
137,54 eura za obdobie, ktoré nevedel vyšpecifikovať. S poukazom na § 101 Obč. zák. konštatoval,že v danom prípade sa právo mohlo vykonať po prvýkrát nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy, t.j.
odo dňa 1.4.2011. Právny predchodca žalobcu však podal predmetnú žalobu až dňa 11.6.2014, teda
právo nevykonal v lehote určenej v § 101 Obč. zák., v ktorom je stanovená trojročná premlčacia doba.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. K sume 137,45 eura, ktorá predstavovala vyčíslený úrok z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca aj napriek výzve nešpecifikoval obdobie, za ktoré tento úrok z omeškania požaduje a preto bez

tohto určenia nemohol posúdiť oprávnenosť tohto nároku a žalobu aj v tejto časti zamietol.

6. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko
mal vo veci plný úspech. Vzhľadom k tomu, že žalovanému trovy konania nevznikli, ich náhradu mu
nepriznal.

7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil premlčanie uplatneného nároku, pretože ten ku dňu podania žaloby premlčaný
nebol. Vzhľadom na to, že v danom prípade banka odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou
ku dňu 1.4.2011, právny vzťah bol do účinnosti Zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri

predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou bol
zmenený aj Občiansky zákonník, posudzovaný podľa noriem Obchodného zákonníka, podľa ktorého
sa posudzovala aj premlčacia doba; teda bola štvorročná. Vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z.
nadobudol účinnosť 13.6.2014 a žaloba bola podaná na súde 11.6.2014 (teda pre účinnosťou novely),

bola podaná včas.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku,ďalejlen„C.s.p.“),preskúmalnapadnutýrozsudok,prejednalodvolaniežalobcubeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.1.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho

dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

12. Žalobca v podanom odvolaní ničím nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba, výhradne pre súkromné

účely, ktoré nesúvisia s akýmkoľvek podnikaním; žalobca nespochybnil, že žalovaný má v predmetnom
právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a preto skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neboli
ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých
založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Odvolací súd preto na zdôraznenie správnosti záverov
prijatých súdom prvej inštancie reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu, že došlo k nesprávnej aplikácii

ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa premlčacej doby uvádza, že zmluva o kreditnej
karte bola ku dňu jej uzatvorenia zmluvy, t.j. 9.11.2007, upravená v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Nebolo ju v danom čase možné subsumovať pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 9.11.2007). Napriek tomu však v súlade s §
3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom k 9.11.2007) každý
spotrebiteľmalprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách,ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa mali primerane použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou je teda zmluva uzatváraná s väčším počtom spotrebiteľov za

totožných podmienok a tieto podmienky sú vopred určené dodávateľom, pričom spotrebiteľ ich obsah
nemôže ovplyvniť. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle uvedeného akákoľvek súkromnoprávna zmluva
s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným
zákonníkom, alebo iným osobitným zákonom. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
uzavrel so žalovaným zmluvu o kreditnej karte, ktorá bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou,

nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a
plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t.j.
ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako nepodnikajúca
fyzická osoba uzatvoril zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia; neexistujú pritom žiadne
pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o kreditnej karte má podobu klasickej formulárovej zmluvy,
ktorej typickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah

nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, pričom všeobecné obchodné podmienky tvoria priamo jej
prílohu. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd poznamenáva, že v danej veci ide o vzťah medzi
podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda sa jedná o typicky občianskoprávny
vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a je plne v
súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie obchodné
(podnikateľské) právo. Súd prvej inštancie na tomto základe náležite aplikoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka na záver, že uplatňovaný nárok je premlčaný a ktorý napadnutým rozsudkom v
zmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.,§52ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,§100ods.1a§101Občianskeho
zákonníka aj správne zamietol.

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase
odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte (k 31.3.2011), resp. v čase, odkedy sa právo mohlo vykonať
po prvý krát (1.4.2011), ako aj v čase podania žaloby (11.6.2014), sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

mali použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom; systematickým výkladom
tohto ustanovenia je dostatočným spôsobom odôvodnený záver, že na účely posúdenia premlčania v
spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu sa prednostne použije právna úprava
obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Nastúpený trend ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch
potvrdil aj zákonodarca novelizáciou § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pripojením tretej vety),

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom
bolo iba expressis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku

zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, ktorým zamietol mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora, sa predmetné ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou; rovnaký názor Najvyšší súd SR zaujal aj vo
svojom rozhodnutí zo dňa 28.5.2015, sp. zn. 8 MCdo 3/2015. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít tak zastáva jednoznačne názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa (napr. v

prípadoch duálnej úpravy premlčania podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka), odôvodňuje
aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii)
výhodnejšie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).