Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212755
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115212755.2

Uznesenie

S. súd Trnava v právnej veci žalobkyne: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX B.,
zastúpená: JUDr. Andrej Lamoš, nar. 08.02.1977, bytom Nezábudkova 775/3, 919 21 Zeleneč, proti
žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvíka van Beethovena 26, 918 08 Trnava, IČO: 00
175 480, právne zastúpeného: UNITED LAWERS, advokátska kancelára, s.r.o., so sídlom Miletičova 23,
821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnenie

nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.05.2015, podanou na súde dňa 25.05.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 25.03.2015 a súčasne sa domáhala
náhrady priemernej mesačnej mzdy od 25.03.2015 do právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 12.03.2015 jej bolo doručené skončenie pracovného pomeru ku dňu
25.03.2015 z dôvodu nástupu zamestnankyne p. E. H. do zamestnania. Žalobca dôvodil, že pracovný
neskončil uvedeným dátumom, nakoľko pani J. H. nenastúpila do zamestnania v stanovený čas ani
neskôr. Žalobkyňa nesúhlasiac so skončením pracovného pomeru odpovedala listom zo dňa 25.03.2015

žalovanému. Žalovaný listom napísaným referentom zo dňa 30.03.2015, odpísal žalobkyni, že pracovný
pomer naďalej trvá. Žalobkyňa majúc za to, že list zaslala neoprávnená osoba upozornila sťažnosťou
kontrolnú komisiu, ktorá do dňa podania žaloby nekonala. Následne žalobkyňa podala žalobu.

2. K žalobe žalobkyňa pripojila: pracovnú zmluvu (č.l.6-8), list žalovaného o skončení pracovného
pomeru (č.l.9), nesúhlas so skončením pracovného pomeru (č.l.10), odpoveď (č.l. 11), email kontrolnej

komisii (č.l.12-15), výňatok stanov (č.l.16), potvrdenie o práceneschopnosti (č.l.17).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.07.2015, kde uvádzal skutočnosti
ohľadne nástupu p. E. H. do práce po materskej dovolenke dňa 26.03.2015, pričom od uvedeného
dňa čerpala dovolenku do 10.04.2015, pričom následne od 13.04.2015 čerpá rodičovskú dovolenku.
Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žepriuzatváranízmluvysožalobkyňoukonalzažalovanéhozástupca

žalobkyne ako jej manžel. Takýmto konaním umožnil podľa žalovaného vznik pracovného pomeru
na dobu neurčitú pri žalobkyni. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobkyňa pochybnosti o konaní
žalovaného (na základe listu zo dňa 30.03.2015) mala sa dopytovať u žalovaného, pričom oznámenie
referentky považuje za postačujúce vzhľadom na okolnosti. Ďalej žalovaný namietal, že nemožno
žalovanej priznať nároky podľa § 79 zákonníka práce, nakoľko v čase neplatného skončenia bola
žalobkyňa práceneschopná. Žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko žalobu považoval

za nedôvodnú.4. K vyjadreniu pripojil žalovaný prehlásenie o trvaní pracovného pomeru podpísané riaditeľkou A.. Z.
L. (prokuristom žalovaného) (č.l.25).

5. Dňa 03.11.2015 bolo doručené súdu podanie žalobkyne, ktorým žalobu vzala v celom rozsahu späť,
žiadala konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že odporcovi neprizná náhradu trov
konania. Späťzvatie zdôvodnila žalobkyňa tým, že prehlásenie o trvaní bolo podpísané kompetentnou
osobou, pričom s podaním žaloby vzhľadom na plynutie času už žalobkyňa nemohla čakať.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8.Podľa§146ods.1 CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne vykonaný pred prejednaním veci rozhodol tak, že
konanie zastavil.

10. Súd konštatuje, že vzhľadom na charakter konania pri rozhodnutí o trovách súd musí vec posúdiť aj z
hmotnoprávneho hľadiska, pre účely posúdenia miery úspechu a výsledku v konaní. Súd na rozhodnutie
o trovách aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), v pracovnoprávnych
vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu
robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho
organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne

úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

12. Podľa § 9 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili
určitéprávneúkonyvpracovnoprávnychvzťahochvjehomene.Vpísomnompoverenímusíbyťuvedený
rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

13. Podľa § 9 ods. 3 ZP, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých
stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom
zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel
záväzné pokyny.

14. Podľa § 10 ods. 1 ZP, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov
a poverených zamestnancov ( § 9 ods. 1 a 2)
zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

15. Podľa § 10 ods. 2 ZP, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený
zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú
tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak

právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani
tým nebol poverený.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.18. Podľa § 256 ods. 1 CPS, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

22. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

23. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb

24. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok (právo) na ich náhradu
z nasledovných dôvodov. Súd konštatuje, že v súčasnosti je pracovnoprávny spor je spor s ochranou

slabšej strany, ktorou je vždy zamestnanec, nakoľko nemá prostriedky a aparát zamestnávateľa, ktorý
by chránil jeho práva. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z toho, že úspech oboch strán v spore
bol čiastočný. Žalobkyňa bola úspešná čo do určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
žalovaný čo do zaplatenia náhrad mzdy podľa § 79 ZP z nasledovných dôvodov. Súd konštatuje, že
podľa obsahu (čo pripustil vo svojom vyjadrení aj žalovaný) sa pracovná zmluva zmenila nástupom

p. E. H. na materskú dovolenku, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Ďalej žalobkyňa správne
dôvodila, že list zamestnávateľa podpísaný referentkou nie je právnym úkonom, ktorý by zaväzoval
zamestnávateľa (s ohľadom na znenie § 9 a § 10 ZP). Súd má za to, že za zamestnávateľa môže
konať len štatutárny orgán, v tomto prípade aj prokurista, prípadne písomne poverený zamestnanec (čo
však žalobkyni preukázané nebolo). V prejednávanom prípade, nemožno odpoveď referenta zhodnotiť

ako konanie žalovaného v žiadnom prípade, nakoľko z predložených stanov (o ktorých mala žalobkyňa
vedomosť) oprávnenie konať za spoločnosť v pracovnoprávnych veciach pre referentku nevyplýva. Súd
je toho názoru, že ak by žalobkyňa nebola podala žalobu, tak jej pracovný pomer by dňa 25.05.2015
za daného právneho stavu skončil. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný je organizácia, ktorá má širší
pracovný aparát (viď len výpis z obchodného registra a počet členov predstavenstva), pričom mu

musia byť vzhľadom na veľkosť organizácie známe pracovnoprávne otázky vrátane spôsobu konania
za zamestnávateľa v pracovnoprávnych veciach. Súd je toho názoru, že k takémuto spôsobu skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného vôbec nemalo prísť. Žalovaný predložil žalobkyni potvrdenie
o trvaní pracovného pomeru (č.l.25) až v tomto konaní, pričom žalobkyňa žiadala konať žalovaného
aj prostredníctvom Kontrolnej komisie. Žalovaný mohol reagovať a predísť súdnemu sporu, ak by

žalobkyni zaslal potvrdenie skôr. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú a zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti nesie
žalovaný ako zamestnávateľ. Vo vzťahu k požadovanej náhrade mzdy ako satisfakcie za neplatné
skončenie, súd konštatuje, že nakoľko bola žalobkyňa práceneschopná, nemá nárok na zaplatenie tejto
sumy, a preto zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti nesie žalobkyňa a nie žalovaný. Súd

v danej situácii pomeroval úspech oboch strán, pričom vzhľadom na charakter konania, dopady na
účastníkov, zodpovednosť oboch strán ako aj charakter nárokov dospel k záveru, že pomer úspechu je
50% na 50% pre oboch účastníkov. Súd je toho názoru, že určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru je právne rovnako významné v tomto konaní pre obe strany ako prípadný spor o zaplatenie
peňažnej náhrady, ktorá má povahu satisfakcie, nakoľko satisfakcia za 5 mesiacov a 9 dní (od momentu

podania žaloby do momentu doručenia späťvzatia). Súd ďalej vyhodnotil spôsob konania žalovaného
pri skončení pracovného pomeru ako účelový, ktorého sa nemal dopustiť, nakoľko si musel byť vedomý
podľa obsahu pracovnej zmluvy, že táto sa zmenila na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Ak aj
žalovaný mal pochybnosti, mal sa poradiť s právnym zástupcom pre urobením tak závažného úkonu voveci skončenia pracovného pomeru. Súd uvedené vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa na
prípadnénepriznanietrovžalovanému.Súdďalejkonštatuje,ževdôsledkuúčinkovnovejprávnejúpravy
od 01.07.2016 by mal súd rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania, preto súd za použitia ČL 4 a

ČL 17 CSP (dotvorenie práva) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok (právo) na náhradu trov
konania,nakoľkopomerúspechuvkonaníobochbol50%,tedačistýúspech0%.Súdkonštatuje,žeČL4
a ČL 17 pri rozhodovaní o trovách využil, nakoľko CSP neustanovuje právnu normu, ktorá by upravovala
nepriznanie nároku na náhradu trov konania obom účastníkom, na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy. Súd tiež uvádza, že žalobkyni nevyplýva vznik trov konania na jej strane. Vzhľadom na obsah

výroku o trovách súd už nebude samostatným rozhodnutím rozhodovať o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Trnava. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ďalej je potrebné uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).