Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205569
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714205569.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie
zmenkovej sumy 1.205,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne z a s t a
v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, ktorý vystupoval ako vedľajší
účastník na strane žalovaného do 30.06.2016, nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 11.04.2014, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.205,01 €,

zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01 € od 02.06.2011 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo sumy 1.205,01 € od 18.07.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej
sumy, teda 4,02 € a náhradu trov konania.

2. Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy na

preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň
žalobca poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 03.01.2011 na zmenkovú sumu 1.205,01 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 02.06.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 03.01.2011 (dátum
vystavenia) na sumu 1.205,01 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
02.06.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložilzmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

4. Dňa 19.09.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval žalovanému kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Žalovaný zásielku prevzal dňa 23.09.2014, vyplnené tlačivo C na odpoveď ani iné písomné vyjadrenie
však súdu nedoručil.

5. Uznesením č.k. 10C/57/2014-40 zo dňa 27.11.2014 súd konanie prerušil do rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 5Er/107/2012, a to za účelom ustálenia, či nie je v prejednávanej veci daná prekážka res
iudicata. Dôvod prerušenia konania odpadol dňa 12.10.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie
Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/107/2012-41 zo dňa 27.05.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, žalobca vzal žalobu čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len
vo výške 0,06 % denne.

7. Keďže tunajší súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote
určenej v § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

8. Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19

nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok.

9. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91
a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto
bolo uvedené sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v
Slovenskej republike.

10. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bola žaloba vzatá späť v časti o zaplatenie zmenkového
úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

11. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal na spoločnom
zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko

k postupu súdov nižšieho stupňa pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod číslom 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 8/2015 (ďalej len „Stanovisko NS“) v nasledujúcom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.12. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa§300CSP,nakonaniepodľatohtooddielusaprimeranepoužijúvšeobecnéustanoveniaokonaní,
ak nie je ustanovené inak.
Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, v znení účinnom od

23.12.2015 (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa článku I. § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo

zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré
by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo 609900070, zmenka bola vystavená

vo Zvolene dňa 03.01.2011 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 1.205,01 € a dátum začiatku úročenia 02.06.2011. Ako vystaviteľ zmenky je

uvedený J. Y., trvalé bydlisko: E. XXX/XX, XXX XX V., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane
je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.

14. Zo zmluvy o úvere zo dňa 03.01.2011, č. zmluvy 609900070, nachádzajúcej sa v pripojenom

exekučnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/107/2012 súd zistil, že žalovanému bol spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť
spoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.zvýšenýopríslušnýpoplatokvovýške484,-Eur,tedavcelkovejsume
984,-Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur počnúc dňom 18.01.2011. Zmluva o úvere neobsahuje
žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

15. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu predmetnej zmluvy o úvere
súd zistil, že v bode 13 je obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmeniek v znení: Na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú

vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

16. Keďže súdu aj s prihliadnutím na Stanovisko NS vyplynula súvislosť predmetnej zmenky, na

základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, so zmluvou o úvere (keď okrem iného jej číslo bolo na
zmenke uvedené), pričom žalobca sám túto zmluvu nepredložil, súd si v súlade s ust. § 295 CSP túto
zmluvu zaobstaral. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že
zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky

uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.17. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné
vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo
zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ
zabezpečovaciu zmenku, žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť
na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje.

18. Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový
zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo
zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a
podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo
v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu vystavenia
zmenky, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.

19. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba v časti, v ktorej nebola vzatá späť, nie je dôvodná.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila
obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a na druhej strane ju uzavrel
žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva bola uzavretá na formulári vopred pripravenom

dodávateľom, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalovaný mal v danom vzťahu
postaveniespotrebiteľaaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.malapostaveniedodávateľa,čižesajednalo
o tzv. spotrebiteľský úver.

21. Zákon č. 129/2010 Z.z. predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis) vo vzťahu k zmenkovému

zákonu, pričom v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky výslovne zakazoval splnenie dlhu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zabezpečenie takéhoto splnenia zmenkou. Zmenku, ktorá bola
vystavená v zjavnom rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno hodnotiť
inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, nakoľko sa jedná o úkon, ktorý svojímobsahom a účelom odporuje zákonu. Súd pri posúdení predmetnej zmenky, vystavenej dňa 03.01.2011,
ako neplatnej vychádzal aj zo Stanoviska NS, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca

použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s
nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Súd v súlade s
ust. článku I § 17 ods. 2 zmenkového zákona musel z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti
odôvodňujúce možné kauzálne námietky žalovaného, ktorý v zmluve o úvere, ktorá bola kauzálnym

vzťahom, s ktorým súvisí predmetná zmenka, vystupoval ako spotrebiteľ. V neposlednom rade súd pri
výklade právnej normy, obsiahnutej v ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, prihliadol
aj na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého skutočnosť, že konajúci orgán, vrátane
všeobecného súdu, v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou, neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky (napr. na zabezpečenie splnenia poskytnutého
spotrebiteľského úveru), predstavuje dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, navrhovanej na vykonanie takéhoto exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že keby v
prejednávanej veci súd neprihliadol na zákonný zákaz použitia zmenky na zabezpečenie splnenia
spotrebiteľského úveru (poskytnutého žalovanému spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a priznal by
žalobcovi plnenie z takto vystavenej zmenky, bolo by takéto rozhodnutie súdu nevykonateľné.

22. Súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil, že žalovaný nie je povinný ako dlžník na zmenku
jej majiteľovi plniť. Keďže žalobca si v prejednávanej veci uplatňoval práva zo zmenky, takéto práva
žalobcovi nemožno priznať a súd preto žalobu v časti, v ktorej nebola vzatá späť, zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania

znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a tiež v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.
Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 % denne, toto
procesne zavinil žalobca, nakoľko v tejto časti žalobu nevzal späť v dôsledku správania žalovaného.
Súd následne zamietol žalobu vo zvyšnej časti. Žalovaný bola teda v konaní pri bránení svojho práva v

celom rozsahu úspešný a ako úspešná strana by mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

24. Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, že v zmysle §

93 ods. 2 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaného. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku uvedený subjekt už nemá
možnosť v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, nakoľko procesná úprava CSP inštitút vedľajšieho
účastníka nepozná. Rovnako nemá možnosť vystupovať v konaní ako intervenient, nakoľko tento musí
mať v zmysle § 81 CSP právny záujem na výsledku konania, pričom žiaden takýto právny záujem zo

strany uvedeného subjektu preukázaný nebol. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP je
však potrebné vychádzať z toho, že v období do 30.06.2016 uvedený subjekt v konaní vystupoval ako
vedľajší účastník a v zásade by preto mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s jeho vystupovaním v konaní v uvedenom období. To samozrejme platí za predpokladu, že právo na
náhradu trov vzniklo aj strane sporu, na podporu ktorej v konaní uvedený subjekt ako vedľajší účastník

vystupoval, čo je v prejednávanej veci splnené, keďže žalovaný bola v konaní v plnom rozsahu úspešný.
Keďže však uvedenému subjektu v konaní do 30.06.2016 žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon napodanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125
ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).