Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202507
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816202507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: X. S.,

K.. XX.XX.XXXX, O. J.Č. XXX/XX, B. K., zastúpený X.. Q. F., U., U. Š. XXX, B. K. proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava o
náhradu škody v sume 667,94 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi škodu v sume 667,94 eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobu domáhal voči žalovanému nahradenia škody vo výške 667,94 eur.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ vo B. K..I.. zo
dňa 25.4.2013, ČVS: ORP-48/OEK-VT-2013 bolo vznesené obvinenie X. S., K.. X.X.XXXX za prečin
sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v
predmetnom uznesení. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, navrhovateľ X. S., K..
X.X.XXXX podal dňa 16.5.2013 písomnú sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I..
uznesením zo dňa 27.6.2013 sp.zn. PV 173/13 zamietol ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní
v prípravnom konaní podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. dňa 11.10.2013 obžalobu na

Okresný súd vo Vranove n.T. pod sp.zn. PV 173/13 zo dňa 9.10.2013 na X. S., K.. X.X.XXXX, bytom
B. K..I.., T. J. XXX/XX pre prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona,
pretože navrhovateľ potom čo dňa 19.3.2004 v S. uzatvoril so spoločnosťou B. J. W., W.. W. Y..R..
O., H.: XXXXXXXX ako prenajímateľom leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nákladného
motorového vozidla zn. Scania R 124, si riadne nesplnil zmluvné podmienky týkajúce sa nezaplatenia
úrokov určených z omeškaných splátok, čo malo za následok, že spoločnosť B. J. W., W..Y..R.. O.
dňa 31.8.2012 predčasne ukončila leasingovú zmluvu a vyzvala ho na úhradu dlžných pohľadávok a

odovzdanie predmetu leasingu, čo tento neurobil na výzvu ani nijako nereagoval, úroky z omeškania
neuhradil, vyššie uvedené vozidlo nevrátil, keďže toto ešte dňa 20.6.2011 v rozpore s článkom 7.3.
Všeobecných leasingových podmienok previedol na ODI OR PZ B. K..I.. na nového vlastníka, čím týmto
svojim konaním pre spoločnosť B. J. W. W..Y..R.. O. spôsobil podľa odborného vyjadrenia škodu vo
výške 13.462,- eur. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 2T 197/2013
bol X. S., K.. X.X.XXXX podľa §-u 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby
kvalifikovaného prečinom sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok

nie je trestným činom. Písomným podaním zo dňa 19.11.2015 navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave, kde si uplatnil náhradu škody vo výške 667,94 eur
titulom trov právnej služby v súvislosti s obhajobou v predmetnej trestnej veci. Na základe písomnéhopodania Generálnej prokuratúry SR v Bratislava zo dňa 19.1.2016 č.k. VI/4 Gc 124/15/1000-5 mu bolo
oznámené, že po preskúmaní zo strany prokuratúry v danom prípade absentuje zákonný titul náhrady
škody a preto bola žiadosť ako nedôvodná odmietnutá. Podľa §-u 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. v znení noviel, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonnýmrozhodnutím.Zodpovednostipodľaods.1sanemožnozbaviť.Podľa§-u18ods.1,3vyššie
citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcovi X. S.
bolo uznesením vyšetrovateľa ORPZ B. K..I.. sp.zn. ORP-48/OEK-VT-2013, zo dňa 25.04.2013, podľa
§ 206 ods. 1 Tr. Poriadku vznesené obvinenie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Tr. Zákona, pretože na základe zistených skutočností po začatí trestného stíhania bol dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou
osobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, pričom nie je potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo
preukázaná. V priebehu prípravného konania žalobca X. S., čiastočne svoju vinu priznal a prokurátor
Okresnej prokuratúry B. K..I.. podal obžalobu na základe dôkazov, ktoré vyvracali v tom čase obranu

obvineného - všeobecné podmienky zmluvy, výsluch poškodeného, listinné dôkazy o ukončení zmluvy,
výzvy a ostatný listinný materiál (viď trestný spis Okresného súdu Vranov n.T. č.k. 2T/197/2013).
Na základe vyššie uvedeného navrhovali návrh navrhovateľa X. S. na náhradu škody zamietnuť ako
nedôvodný.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to návrhom žalobcu na
predbežné prejednanie nároku zo dňa 19.11.2015, odpoveďou GP SR zo dňa 19.01.2016, faktúrou
č. 12-13 G, pokladničným dokladom na čl. 7, listom OP zo dňa 06.07.2016, poverením, vyjadrením
žalovaného, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 2T/197/2013, výsluchom žalobcu.

4. Z vykonaného dokazovania, tak ako to navrhli strany v konaní, súd zistil nasledovný skutkový stav
veci:

5. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/197/2013 vyplýva, že rozsudkom zo dňa
01.07.2015 bol žalobca X. S. oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako prečin sprenevery

podľa ust. § 213 ods. 1,2 Trestného zákona z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia
rozsudku , ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby vyplýva, že súd poukázal na to, že z vyčíslenia
škody skutkovej vete obžaloby vyplýva, že táto škoda bola vyčíslená vo výške 13.462,- Eur na základe
záverov znaleckého posudku na čl. 75 súdneho spisu ku dňu 20.6.2011 ako hodnota celého predmetu
leasingu, nakoľko ako je uvedené vyššie súd sa s takýmto hodnotením výšky škody nemôže stotožniť,

pretože ako vyplynulo z dokazovania všetky splátky leasingu mal obžalovaný uhradené už 20.3.2009.
Jediné čo poškodený definoval ako škodu boli neuhradené úroky z omeškania a zmluvné pokuty v
sume 4.636,51 Eur, ktorý nárok bol obžalovanému poškodeným oznámený až na jeseň roku 2012.
Takto definovanú škodu, t.j. ako neuhradený úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nemožno považovať
za reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej

súvislosti s trestným činom v zmysle §124 ods. 1 Trestného zákona a už vôbec nie ako ujmu na zisku,
na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol
odôvodnenie dosiahnuť podľa §124 ods. 2 Trestného zákona, pretože samotný zisk poškodeného bol
už obsiahnutý v samotných leasingových splátkach, ktoré obsahovali odmenu leasingovej spoločnosti
za financovanie predmetu leasingu (kvázi úrok), pretože ako vyplýva zo samotnej leasingovej zmluvy č.

LZF/04/10006 na čl. 148 súdneho spisu nadobúdacia cena predmetu leasingu bola v sume 3,728.884,60
Sk s DPH a leasingová cena predmetu leasingu v sume 4,578.198,70 Sk. V konaní bolo preukázané,
že obžalovaný riadne leasingové splátky uhradil. Rovnako nebola preukázaná ani subjektívna stránka
vo vzťahu ku konaniu obžalovaného pri prepise predmetu leasingu na svojho otca. Ako vyplynulo
zo správy ODI OR PZ B. K. I., obžalovaný bol ako vlastník predmetného vozidla zapísaný omylom,

t.j. chybou dopravného inšpektorátu a na základe toho následne bol ako vlastník zapísaný aj jeho
otec po tom, čo mu obžalovaný vozidlo predal. V dobe predaja bol však obžalovaný presvedčený
o tom, že je vlastníkom predmetného vozidla. Poškodený obžalovanému až dňa 31.8.2012 oznámil
predčasné ukončenie leasingovej zmluvy pre nezaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty avyzval ho na ich úhradu, avšak toto oznámenie si obžalovaný neprevzal a nedozvedel sa o ňom (čl.
171 súdneho spisu). Ako vyplýva z doručenky na čl. 177 súdneho spisu, obžalovaný sa o týchto
nárokoch poškodeného uplatnených voči nemu dozvedel až 23.10.2012. Trestné právo a trestnoprávnu

kvalifikáciuurčitéhokonaniaakotrestnéhočinu,ktorémásúkromnoprávnyzákladjepotrebnépovažovať
za ultimaratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým
celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže
slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity osôb, aby si chránili a strážili svoje práva,

ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne
preberali orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v občiansko právnom konaní,
pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine
súkromnoprávnych vzťahov (ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie
priamo konkrétne subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromno právnej
sfére). Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho

a obchodného práva, a až tam, kde taká ochrana je neúčinná, a kde porušenie súkromnoprávnych
vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o
trestnej zodpovednosti. Je zrejmé, že v tomto prípade tomu tak nebolo a poškodený svoje domnelé
právauplatňovalcestoutrestnéhoprávavzáujmevymôcťsvojnárok.Jezrejmé,žeprostriedkytrestného
práva majú väčší odstrašujúci účinok pre zmluvné strany v občiansko právnych alebo obchodno

právnych vzťahov pri vymáhaní či už reálnych alebo domnelých pohľadávok z strany veriteľa. Na
druhej strane si však treba uvedomiť, že zároveň môžu prostredníctvom trestného práva bez vážneho
dôvodu kriminalizovať zmluvnú protistranu. Na základe uvedeného preto súd rozhodol o oslobodení
obžalovaného spod skutku obžaloby, pretože skutok obžaloby nie je trestným činom.

6. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že voči uvedenému rozsudku síce prokurátor podal odvolanie, no
toto odvolanie vzal dňa 07.09.2015 späť a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2015 ako to
vyplýva z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

7. Z návrhu žalobcu zo dňa 19.11.2015 na predbežne prejednanie nároku na náhradu škody podľa

zákona č. 514/20003 adresovaného Generálnej prokuratúre vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ vo B. K..I.. zo dňa 25.4.2013, ČVS: ORP-48/OEK-VT-2013 bolo vznesené
obvinenie X. S., K.. X.X.XXXX za prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1,2 písm. a/ Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o
vznesení obvinenia, obvinený X. S., K.. X.X.XXXX podal dňa 16.5.2013 písomnú sťažnosť, ktorú

prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. uznesením zo dňa 27.6.2013 sp.zn. PV 173/13 zamietol
ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní v prípravnom konaní podal prokurátor Okresnej prokuratúry
vo B. K..I.. dňa 11.10.2013 obžalobu na Okresný súd vo Vranove n.T. pod sp.zn. PV 173/13 zo dňa
9.10.2013 na X. S., K.. X.X.XXXX, O. B. K..I.. T. J. XXX/XX pre prečin sprenevery podľa §-u 213 ods.
1,2 písm. a/ Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 2T

197/2013 bol X. S., K.. X.X.XXXX podľa §-u 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod skutku
obžaloby kvalifikovaného prečinom sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom. Podľa §-u 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení noviel, štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa jeho názoru podaním obžaloby
zo strany Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. proti X. S., K.. X.X.XXXX za prečin sprenevery podľa §-u 213

ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe došlo k
nesprávnemu úradnému postupu.

8. Preto ako oprávnená osoba - poškodený v zmysle ustanovenia §-u 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. si
uplatňuje náhradu škody v súvislosti s obhajobou zo strany advokáta v trestnom konaní vo výške 667,94

eur ako je špecifikovaná vo faktúre odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 13.10.2015.

9. Z odpovede GP SR na žiadosť žalobcu zo dňa 19.01.2016 vyplýva, že na základe ich žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 19.11.2015, doručenej Generálnej prokuratúre SR
23.11.2015, ktorú podal v zast. X. S., vykonali šetrenie na posúdenie podmienok na náhradu škody,

pričom zistili, že zákonné dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie nimi uplatňovaných nárokov
na náhradu škody nie sú dané. Zo strany orgánov prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý uplatňujú ako titul náhrady škody, ani takýto postup nebol doteraz žiadnym orgánom
konštatovaný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd jeho klienta spod obžaloby právoplatneoslobodil . Prokurátor totiž postupoval v súlade so zákonom a základnými zásadami trestného konania.
Štát v danom prípade dôvodne uplatnil legitímne právo na vedenie trestného stíhania a obmedzenie
práv trestne stíhaného bolo vzhľadom na jeho konanie primerané vymedzenému verejnému záujmu.

Napokon niet sporu o tom, že skutok sa stal, pričom konanie, ktoré bolo predmetom trestného stíhania,
bolo až následne po vykonanom dokazovaní na súde inak právne kvalifikované. Práve opačný postup,
ktorý by neumožňoval dôsledné šetrenie podozrenia z trestnej činnosti, by bol v rozpore so zmyslom
a účelom zákona. Vzhľadom na to, keďže v danom prípade absentuje zákonný titul náhrady škody, ich
žiadosť ako nedôvodnú odmietli. Konanie o žiadosti je tým na prokuratúre skončené.

10. Uvedenú vec takto právne posúdil:

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13.Podľaust.§ 4ods.1písm.fzákonač.514/2003Z.z.voveciachnáhradyškodyktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní,

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

15. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa ust. § 17 ods. 1,2,3 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.1a) V prípade, ak iba
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa ust. § 18 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a

inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviselis nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.9) Súčasťou

trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.

18. Podľa ust. § 19 ods. 1 ,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 . Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nesie štát zodpovednosť za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone ich verejnej moci. Tejto zodpovednosti sa štát nemôže

zbaviť. Podľa toho kým a kde bola škoda spôsobená zákona, stanovuje, ktorý orgán koná v mene štátu.

20. V danom prípade podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4)

v občianskom súdnom konaní, v
trestnom konaní alebo správnom konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá
má pozostávať z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu , ktorý ho obhajoval v trestnom
konanívedenomnaOkresnomsúdevoVranoven/Tpodsp.zn.2T/197/2013,kdebolavočinemupodaná
obžaloba pre trestný čin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1,2,Tr. Zák. kde bol žalobca právoplatne spod

obžaloby oslobodený .

21. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neustanovuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide však o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy

najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto
zmysle tiež aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo
k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína na tom nič nemení. Podstata nároku sa totiž
neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania ale

na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade ak ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
alebo bol spod obžaloby oslobodený má právo na náhradu škody pri splnení ďalších zákonných
predpokladov akojepovinnosťvopredprerokovaťnárok nanáhraduškodypísomnepodanoužiadosťou
v zmysel citovaného zákona.

22. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody pozostávajúcej z vynaložených trov na právne
zastúpenie, obhajobu X.. Q. F. vo veci 2T 197/2013 v sume 667,94 eur.

23. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcu vo veci č. k. 2T/197/2013 zastupoval X.. Q.
F.. Ten mu dňa 13.10.2015 vystavil faktúru na sumu 667,94 eur po odrátaní zloženej zálohy 400 eur

na sumu 267,94 eur, splatnú dňa 28.10.2015. Táto bola uhradená podľa predloženého pokladničného
dokladu na čl. 7.

24. Žalobca si nárok na náhradu škody v sume 667,94 eur uplatnil voči zodpovednému orgánu, ktorý vo
veciach náhrady škody koná za štát, ktorým je v danom prípade Generálna prokuratúra SR listom zo dňa

19.11.2015. Nárok žalobcu uspokojený nebol. Listom zo dňa 19.01.2016 Generálna prokuratúra nárok
žalobcu považovala za neodôvodnený o čom ho týmto listom informovala. Následne si žalobca uplatnil
tento nárok v zmysle citovaného zákona na súdu dňa 05.04.2016 včas a v súlade s citovaným zákonom,
dodržal všetky predpoklady pre jej uplatnenie, tak ako to stanovuje zákon a v stanovených lehotách.25. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody pozostávajúcej z vynaložených trov na právne
zastúpenie, obhajobu X.. Q. F. vo veci č. k. 2T 197/2013 v sume 667,94 eur. Súd má za to, že tento

nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodný a všetky
predpoklady dané zákonom boli splnene.

26. Tak je to uvedené aj keď zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neustanovuje nárok na náhradu škody
v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide však o špecifický prípad zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického
výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
v tomto zmysle tiež aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť,
že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína na tom nič nemení. Podstata
nároku sa totiž neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí

trestného stíhania ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade ak ten proti ktorému
bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený, čo v danom prípade žalobca
nepochybne bol, ako to vyplýva z obsahu trestného spisu má právo na náhradu škody pri splnení
ďalších zákonných predpokladov, ktoré tiež boli splnené a uplatnené včas. Ide tak o predpoklady ako
sú nezákonné rozhodnutie, škoda, príčinná súvislosť, ktorá jednoznačne bola daná, vynaložené trovy

právneho zastúpenia súviseli s vedeným trestným stíhaním a podanou obžalobou na Okresnom súdu
vo Vranove n/T, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 2T/197/2013. Zákon dáva poškodenému právo na náhradu
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo
taktiež nepochybne bolo preukázané, čo vyplýva z vystavenej faktúry a obsahu trestného spisu. Možno
preto nárok žalobca na náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia X.. Q. F. považovať v zmysle

zákona za škodu.

27. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel.

28. Súd poukazuje, že námietky žalovaného ohľadom zaslaného listu zo dňa 20.03.2009 sú nedôvodné,
pretože samotný prokurátor aj keď sa voči rozsudku, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby
odvolal, toto odvolanie neskôr vzal späť a jednak pre skutočnosti pre ktoré bol žalobca spod obžaloby
oslobodený, tak ako je to uvedené v odôvodnení trestného rozsudku. Súdom bolo skonštatované, že
skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť nie je trestným činom.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pokiaľ ide o trovy konania žalobca bol v celom rozsahu úspešný preto súd rozhodol o jeho nároku
na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.