Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viera Bodnárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/443/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7816200398.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr.AnnySlovinskejaJUDr.AndreyGaldunovejvsporežalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. R., C.. XX.X.XXXX, S. U.X., L. XX, o 1.476,69 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/12/2016-107 zo 6.5.2016
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 646,84 eur s prísl., vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 1.476,69 eur s prísl. predstavujúcej neuhradenú cenu
za poskytované telekomunikačné služby vyúčtované žalovanému faktúrou č. 7301251636 na sumu
192,97 eur so splatnosťou 25.2.2003, č. 7302372847 na sumu 168,26 eur so splatnosťou 25.3.2013,
č. 7303495244 na sumu 185,51 eur so splatnosťou 25.4.2013, č. 7304626721 na sumu 100,10 eur so
splatnosťou do 25.5.2013 a č. 7402545669 na sumu 829,85 eur so splatnosťou 25.3.2014.
3. Právnym titulom je zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi žalovaným a právnym
predchodcomžalobcu,vzmyslektorejprávnypredchodcažalobcuriadneavčasžalovanémuposkytoval
telekomunikačné služby, napriek tomu žalovaný nezaplatil za poskytované služby, ktorých cena mu bola
vyfaktúrovaná.
4. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posudzoval (ne)dôvodnosť vznesenej
námietky premlčania. Vychádzajúc z § 100 ods. 1 až 3 OZ, § 101 OZ dospel k záveru, že nároky žalobcu
ohľadne zaplatenia čiastky 192,97 eur, 168,26 eur, 185,51 eur a 100,10 eur so splatnosťou 25.2.2013,
25.3.2013, 25.4.2013 a 25.5.2013 sú premlčané, keďže žalobca podal žalobu 20.1.2016, teda po lehote
splatnosti, preto pre vznesenú námietku premlčania nemohol nárok žalobcu priznať, nakoľko nebolo
uplatnené v dvojročnej subjektívnej lehote.
5. Zamietol žalobu aj ohľadne zmluvnej pokuty, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3 OZ, § 53 ods. 1, 2 a 4 OZ,
s prihliadnutím na Článok 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko dospel k záveru, že zmluva o
poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s týmito ustanoveniami, pretože
zo zmluvy nevyplýva, za aké obdobia a v akej výške má byť zmluvná pokuta zaplatená, okrem toho by
bolo v neprospech spotrebiteľa, keby mal zaplatiť zmluvnú pokutu neúmernú k porušeniu zmluvných
povinností, keď nezaplatil cenu za poskytnuté služby v pomerne nižšej sume. Za takýchto okolností
podľa záveru súdu prvej inštancie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný bol zaviazaný na
zaplatenie zmluvnej pokuty.6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný,
žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 646,84 eur s prísl. zamietnutá,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žalobe v tejto
časti vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil nárok aj náhradu trov odvolacieho konania.
8. Nesúhlasil so záverom súdu o uplynutí dvojročnej premlčacej doby poukazujúc na to, že podľa § 101
OZ premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Poukázal na
to, že najskôr splatná faktúra č. 7301251636 mala stanovenú platnosť na deň 25.2.2013, teda začiatok
plynutia premlčacej lehoty je 26.2.2013, čo znamená, že premlčacia doba by uplynula 26.2.2016. Keďže
si uplatnil žalobou svoj nárok na súde dňa 20.1.2016, nemožno uplatnený nárok v časti štyroch faktúr
(č. 7301251636, 7302372847, 7303495244, 7304626721) považovať za premlčaný. Pokiaľ na daný
prípad súd aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu, uviedol, že v tomto smere nevie určiť, na základe čoho
takto postupoval, prečo aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, akými právnymi
úvahami sa súd pri svojom rozhodovaní riadil, je podľa neho možné rozsudok považovať za zmätočný
a bola mu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na judikát NS SR s pozn.
6Sžo/6/2009 z 23.9.2009.
9. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 26.7.2016.
10. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 písm. a), f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), h) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím je naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí pretoobsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
17. Z odôvodnenia rozsudku ohľadne nárokov na zaplatenie faktúrovanej ceny za poskytované
telekomunikačné služby u faktúr č. 7301251636, č. 7302372847, č. 7303495244, č. 7304626, je zrejmé,
že tento nárok považoval za premlčaný. Citoval ust. § 100 ods. 1,3 OZ, a ust. § 105 OZ a ust. § 101
OZ, ale nešpecifikoval, podľa ktorého právneho predpisu vychádzal pri prijatí záveru, že nárok nebol
uplatnený v dvojročnej subjektívnej leho
18. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody
a hodnotenie žalovaným vznesenej námietky premlčania takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej
činnosti bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede
na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť
ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z
ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie
rozsudku v napadnutej časti je arbitrárne a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok v tejto časti
nepreskúmateľný.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti a vo výroku o
trovách konania ako výroku súvisiacom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby účtované faktúrami č. 7301251636 na sumu 192,97 eur so
splatnosťou 25.2.2013, č. 7302372847 na sumu 168,26 eur so splatnosťou 25.3.2013, č. 7303495244
na sumu 185,51 eur so splatnosťou 25.4.2013 a č. 7304626721 na sumu 100,10 eur so splatnosťou
25.5.2013, najprv z hľadiska (ne)dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku a v
prípade, že nárok žalobcu nebude považovať za premlčaný z hľadiska dôvodnosti týchto nárokov.
21. Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania bude potrebné v prvom
rade skúmať, či sa na premlčanie žalobcom uplatneného nároku vzťahuje premlčacia doba uvedená v §
101 OZ (pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz), alebo či na daný prípad je potrebné aplikovať niektoré
z nasledujúcich ustanovení OZ upravujúcich osobitné plynutie premlčacej doby (§ 102 a nasl. OZ).
Iba vtedy bude možné jednoznačne uzavrieť či žalobcom uplatnený nárok v tejto časti je alebo nie je
premlčaný.
22. V novom rozhodnutí rozhodne súd o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.