Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Jana Matayová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207467
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416207467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

RadioLAN, spol. s r.o., so sídlom Kuklovská 9, 841 05 Bratislava, IČO: 35 892 641, zastúpený:
Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867
683, proti žalovanej: E. J., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, 900 66 Vysoká pri Morave, občan
SR, o zaplatenie 436,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 134,70 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 60,20 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 11.09.2013 do zaplatenia,

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 11.11.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14,90 Eur od 11.01.2014 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa10.08.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa11.08.2016domáhal,abysúd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 436,70 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady
trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.07.2013
bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej boli zo strany žalobcu
poskytnuté žalovanej internetové pripojenia a dátové spojenia. Za poskytovanie týchto služieb vystavil
žalobca nasledovné faktúry: faktúru č. 20131157 zo dňa 05.08.2013 na sumu 60,20 Eur, faktúru č.

21335650 zo dňa 31.08.2013 na sumu 14,90 Eur, faktúru č. 21340934 zo dňa 30.09.2013 na sumu 14,90
Eur, faktúru č. 21346557 zo dňa 31.10.2013 na sumu 14,90 Eur, faktúru č. 20131617 zo dňa 25.10.2013
na sumu 3,- Eur (sumu účtovanú za zaslanie upomienky), faktúru č. 21352173 zo dňa 31.12.2013 na
sumu14,90Eur,faktúruč.21357784zodňa31.12.2013nasumu14,90Eurafaktúruč.20140202zodňa
31.01.2014 na sumu 299,- Eur (zmluvnú pokutu za nevrátenie koncových telekomunikačných zariadení
+ zmluvná pokuta za porušenie zmluvnej povinnosti). K úhrade uvedených faktúr zo strany žalovanej
nedošlo, a to napriek viacerým výzvam. Vzhľadom na dlhodobé omeškanie s úhradou uvedených faktúr

žalobca odstúpil od zmluvy o pripojení.

2. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa žalovanej dňa 22.09.2016. Žalovaná
sa k podanej žalobe nevyjadrila.3.Súdvpredmetnejvecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§297písm.b)CSP,nakoľkoide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

4. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.12.2016 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení
s § 300 CSP).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o pripojení č. 2013001730 zo dňa
31.07.2013, objednávkou služby zo dňa 31.07.2013, preberacím protokolom zo dňa 01.08.2013,
odstúpením od zmluvy zo dňa 26.11.2013 spolu s podacím lístkom, všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu, tarifou internetového
pripojenia SURFER platnou od 01.05.2012, bilanciou faktúr, faktúrami č. 20131157, 21335650,

21340934, 21346557, 20131617, 21352173, 21357784, 20140202 spolu s podacím lístkom a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.07.2013 zmluvu pripojení, ktorej predmetom bolo sprístupnenie
žalovanej verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v predmetnej

zmluve o pripojení (program služieb Home Link s dobou viazanosti 24 mesiacov), pričom žalovaná sa
zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca vystavil žalovanej nasledovné faktúry:
faktúru č. 20131157 na sumu 60,20 Eur s dátumom splatnosti 15.08.2013,
faktúru č. 21335650 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.09.2013,
faktúru č. 21340934 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.10.2013,

faktúru č. 21346557 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.11.2013,
faktúru č. 20131617 na sumu 3,- Eur s dátumom splatnosti 01.11.2013,
faktúru č. 21352173 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.12.2013,
faktúru č. 21357784 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.01.2014,
faktúru č. 20140202 na sumu 299,- Eur s dátumom splatnosti 10.02.2014.

Žalovaná vyššie uvedené faktúry žalobcovi neuhradila. Žalobca preto listom zo dňa 26.11.2013 odstúpil
od zmluvy o pripojení.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle

poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane
telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne
vysielanie.Službaniejeposkytovanieobsahuanizabezpečeniealebovykonávanieredakčnéhodohľadu
nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré
nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť

za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné

služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.11. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

12. Podľa § 44 ods. 14 zákona o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o
pripojení zo dňa 31.07.2013 poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby
za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení. Žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú
cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcu riadne a včas elektronické
komunikačné služby žalovanej poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle

zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej
faktúru č. 20131157 na sumu 60,20 Eur s dátumom splatnosti 15.08.2013,
faktúru č. 21335650 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.09.2013,
faktúru č. 21340934 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.10.2013,faktúru č. 21346557 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.11.2013,
faktúru č. 21352173 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.12.2013,
faktúru č. 21357784 na sumu 14,90 Eur s dátumom splatnosti 10.01.2014.

Žalovaná cenu za poskytnuté služby neuhradila. Súd preto v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a
zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s

§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 0,50% (od 08.05.2013 do 12.11.2013) a 0,25% (od 13.11.2013) + 5
percentuálnych bodov

23. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v sume 302,- Eur (suma 3,- Eur titulom upomienky a suma
299,- Eur titulom zmluvnej pokuty), súd v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú.

24. Žalobca faktúrou č. 20131617 vyúčtoval žalovanej sumu 3,- Eur za zaslanie upomienky podľa čl. 4
bodu 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu v spojení s tarifou. Žalobca však súdu žiadnym
listinným dôkazom nepreukázal, že by žalovanej skutočne upomienku zaslal. Súd preto žalobe v tejto
časti nemohol vyhovieť.

25. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu v sume 299,- Eur, ktorú žalobca
vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 20140202, konkrétne ako sankciu v súlade s bodom 2.3. ods. 4 písm.
a/ Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s bodom 9 Zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaná
povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 199,- Eur v prípade porušenia zmluvnej povinnosti

(žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, v dôsledku čoho došlo
k ukončeniu Zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti) a sankciu v súlade s
bodom 2.5.4. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok v zmysle ktorého je žalovaná povinná uhradiť
žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 100,- Eur v prípade nevrátenia koncových telekomunikačných
zariadení, ktoré jej boli zapožičané.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.07.2013,
sp. zn. 11C 37/2013, ktorým súd zmluvnú podmienku obdobného znenia (ako je uvedená v bode 2.5.4
ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok) vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj v tomto
prípade súd zastáva názor, že znenie zmluvnej podmienky v bode 2.5.4 ods. 1 Všeobecných zmluvných

podmienokžalobcupredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkovdanomustanoveníjejednak
pre prípad nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia dojednaná zmluvná pokuta vo výške
100,- Eur avšak zároveň zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká možnosť žalobcu domáhať sa nároku na
náhradu škody vzniknutej najmä, no nielen, z dôvodu straty, poškodenia, či nevrátenia zariadení. Podľa
názoru súdu, toto zmluvné ustanovenie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko je neprimeranou sankciou za porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaným, keďže umožňuje žalobcovi uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu
a zároveň aj cenu koncového telekomunikačného zariadenia.

27. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v súlade s bodom 2.3 ods. 4 písm. a/

Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s bodom 9 Zmluvy, aj túto súd považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami
považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase

uzavretia zmluvy v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie
osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského
právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvoraES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú
doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa

uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom,
keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

29. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia
dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva
aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch
z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v

rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho
úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska
sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.

30. Žalobca ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku

porušenia zmluvných povinností, vznikne žalovanej ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú
pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých
zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy
došlo. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných

klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou
jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri
viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre
jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto žalobu v tejto časti
zamietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 436,70 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 134,70 Eur
s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 30,84 % (134,70 Eur z
436,70 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 69,16 % (302,- Eur z 436,70
Eur).Odrátanímúspechužalovanejodúspechužalobcuvyjdečistýúspechžalovanejvpomere38,32%.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup,
t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila
pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania
sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.