Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611200314
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611200314.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a. s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG & Partners, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava, proti povinným: X. V. Č., nar.: XX. XX. XXXX, I. G. XX, Y., 2. S. Č., nar.: XX.
XX. XXXX, N. XX, Y., zastúpenej opatrovníčkou K. N., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Spišská

Nová Ves, 3. Š. Š., nar.: XX. XX. XXXX, I. G. X, Y., 4. V. Č., nar.: XX. XX. XXXX, I. G. XX, Y., vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava,
pod č. EX 18568/10, pre vymoženie istiny 213,14 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 7Er/9/2011-64 zo dňa
08. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,23 eur, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 10. 02. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre
vymoženie istiny 213,14 eur, trov konania a trov exekúcie.

3. Zistil, že súdu bol doručený návrh povinných v 1. až 4. rade na zastavenie exekúcie, v ktorom

povinní vzniesli námietku premlčania. Súdny exekútor dňa 07. 08. 2014 predložil súdu spis EX 18568/10
vyčíslenie trov exekúcie.

4. Súd citoval ustanovenie § 36 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 a 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

5. Konštatoval, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom sa stalo vykonateľným dňa 10. 02. 1993 a
povinní vzniesli námietku premlčania ohľadne vymáhanej pohľadávky. Rozhodnutie sa za desať rokov
premlčuje odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

6. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

6C 1564/92-20 zo dňa 18. 12. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 01. 1992 a vykonateľnosť
dňa 10. 02. 1993. Pretože oprávnený žiadal vykonať exekúciu za účelom uspokojenia pohľadávkypozostávajúcej z istiny, úrokov z omeškania, trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v súdnom
konaní a povinní vzniesli námietku premlčania, súd na vznesenú námietku premlčania prihliadol.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

9. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. podľa 14 od. 1 odmenu

33,19 eur, podľa § 22 poštovné 27 eur, 20 % DPH 12,04 eur, t. j. spolu trovy exekúcie 72,23 eur.

10. Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený, považujúc ho za nesprávne a majúc za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Citujúc znenie § 100 ods.1 a § 110 ods. 1, 3 O. z., uviedol, že
má za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná iba čiastočne, a teda nie v celom rozsahu. Poukázal

na to, že exekučným titulom v danom konaní je Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
18. 12. 1992 spis. zn. 6C 1564/92-20, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu vo
výške 451,77 eur (13 610 Sk) s 12 % úrokmi odo dňa 17. 04. 1992 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 25,16 eur (758 Sk) s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných odporcov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 01. 1993 a vykonateľnosť

dňa 10. 02. 1993. Mal za to, že nárok oprávneného nemôže byť voči povinnému v 2. rade premlčaný
v celom rozsahu. Tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že jeho nárok z exekučného titulu zanikol uplynutím
10 ročnej premlčacej doby čiastočne a to istiny, keďže ubehla 10-ročná premlčacia doba ustanovená v
§ 110 ods. 1 OZ. Avšak jeho nárok v časti úroku vo výške 12 % zo sumy 451,77 eur od 22. 12. 2007
premlčaný nie je, s tým, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné

premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne, že v súlade s cit. právnou úpravou
úroky, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, tieto sa v súlade s cit. právnou
úpravou premlčujú v trojročnej premlčacej dobe a teda jeho právo na vymoženie úroku vo výške 12 %
ročne zo sumy 451,77 eur od 26. 01. 1993 do 21. 12. 2007 je premlčané, keďže však nie všetky úroky
sa doposiaľ stali zročnými a podal návrh na vykonanie exekúcie 21. 12. 2010, kedy došlo k uplatneniu

jeho práva a k spočívaniu premlčacej doby, úrok vo výške 12 % ročne zo sumy 451,77 eur od 22. 12.
2007 do zaplatenia premlčaný nie je. Na základe uvedeného navrhol zrušiť uznesenie a vrátiť vec súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Povinní v 1. - 4. rade a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne

nevyjadrili.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

13. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom v danom konaní je Rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. 12. 1992 spis. zn. 6C 1564/92-20, ktorým boli povinní

zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 451,77 eur (13 610 Sk) s 12 % úrokmi odo dňa 17. 04.
1992 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 25,16 eur (758 Sk) s tým, že plnením jedného z
odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 25. 01. 1993 a vykonateľnosť dňa 10. 02. 1993.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.16. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.

17. Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 OZ vyplýva, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch,pričomvprípadeprávprávoplatnepriznanýchalebopísomneuznanýchtátotrojročnápremlčacia
doba platí len v prípade úrokov a opakujúcich sa plnení, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti

rozhodnutia alebo uznania.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na
úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t. j. zročnosť ktorých nastala do
právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky,
ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v lehote 3 rokoch.

Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, nie je
možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26. 04. 2006, sp. zn. 32 Odo 466/2004).

19. Najneskôr sa teda všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal

za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z
omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona),
by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli
negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden
zo základných princípov súkromného práva, a to princíp "vigilantibus iura scripta sunt" (bdelým patrí

právo.) Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa
môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za
čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z

omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,
ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

20. Opačný výklad by viedol k záveru, že za každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo

na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť
platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom
pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala
vedľajší záväzkový právny vzťah.

21. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 10. 02. 1993, uplynutím 10-
ročnej premlčacej lehoty dňom 10. 02. 2003 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo
a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť
nastala či už ku dňu právoplatnosti rozhodnutia alebo po jeho právoplatnosti. Na priebeh desaťročnej
premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie. Preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo

strany povinných nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 451,77 eur od 22. 12. 2007 tak, ako sa toho domáha oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený
mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho
premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný.

22. Taktiež s právnym názorom oprávneného, a síce, že u príslušenstva pohľadávky za obdobie 3
roky spätne od podania návrhu na začatie exekúcie premlčané, nie je sa možno stotožniť a treba ho
kategoricky odmietnuť, nakoľko by takýto výklad odporoval samotnému zákonu a jeho účelu. Uvedený
záver je v rozpore zo základnými zásadami, na ktorých je civilný proces postavený a v neposlednom
rade je zároveň rozporný s princípmi právneho poriadku Slovenskej republiky. Povinnosť dlžníka zaplatiť

úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu
(záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia tiež stanovené
percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne
medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah, ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úrokyz omeškania, dochádza k tým zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že
vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický).

23. Povinnosť plniť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok, splnením dlhu
alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež povinnosť tiež platiť úroky z omeškania ako vedľajší
záväzkový právny vzťah, zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak sa
premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. V danom prípade sa nejedná o
samostatné majetkové právo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 27. 03. 2008 sp. zn. 1 Cdo/157/2009, rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12. 01. 2011 sp. zn. 4 Co 116/2011, rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2008 sp. zn.
4Cdo/222/2005. Z uvedeného vyplýva, že otázka premlčania ohľadom hlavného záväzku sa aplikáciou
výkladu akcesorickej povahy úrokov z omeškania plne vzťahujú aj na otázky premlčania tejto sankcie,
ako akcesorického záväzku plne závislého na primárnom zabezpečovanom záväzku. Právo na úroky z
omeškania sa premlčí ako celok, a preto nemožno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania iba za

niektoréobdobia.Oprávnenývosvojomodvolanísícecitovalprávneúpravysúdnoprocesnýchpredpisov
prijatých v Českej republike a na ich základe argumentoval i rozhodovacou praxou súdov Českej
republiky, pominul však odlišnosti procesnej úpravy platnej v Slovenskej republike. Súdne rozhodnutia
vydané okresnými, resp. krajskými súdmi SR možno aj vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu považovať za prekonané.

24. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ v dôsledku
vznesenej námietky premlčania povinným považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo
veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj

k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).