Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202769
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: J. U., P..

XX.XX.XXXX, Y. X. XX, XXX XX X. X., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.716,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 22.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2016 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v
sume 1.716,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 11.03.2016 do zaplatenia.

2. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých so žalovaným uzavrel
vzhľadom na finančnú tieseň dňa 11.12.2007 spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur. Táto zmluva bola žalovaným vopred pripravená a žalobca
nemohol ovplyvňovať jej obsah. V tejto zmluve o úvere absentoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe a

konečnej splatnosti úveru. Žalobca za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur zaplatil
3.375,92eur.Žalobcapoukázalnapoužitieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok-použitienečitateľného
drobného písma, v zmluve absentujú údaje o celkových nákladoch, podmienkach upravujúcich čerpanie
úveru, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, v ktorých súd vyhodnotil úvery ako bezúročné a bez poplatkov z dôvodu
absencie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úver bol podľa tvrdenia žalobcu
pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný vystavil žalobcu (spotrebiteľa) hrubo

nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere v kontexte neprijateľných a nekalých
podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa
prieči dobrým mravom. Uhradená celková suma žalobcom bola 3.375,92 eur. Poskytnutý úver bol v
sume 1.659,70 eur. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje 1.716,22 eur.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení predložil úverovú zmluvu zo dňa 14.12.2007 s úverovými

zmluvnými podmienkami, výpisom čerpania, splátok a úhrad a rozsudok Okresného súdu Martin sp.
zn. 10C/192/2015 zo dňa 18.11.2015. Dôvodnosť svojej žaloby oprel žalobca o viaceré rozhodnutia
tuzemských súdov.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.06.2016, ktorým žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Uviedol, že podľa úpravy platnej a účinnej v čase podpísania úverovej zmluvy sa úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov len pri absentujúcej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.

258/2001 Z.z., t.j. len pri absencii údaja o RPMN. Zmluva aj zmluvné podmienky sú podľa žalovaného
čitateľné, pričom nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktoré upravilo veľkosť písma, je účinné až od
01.01.2015. Podľa tvrdenia žalovaného nedošlo ani nemohlo dôjsť z jeho strany k bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko platby žalobcu prijímal oprávnene, na základe platne uzavretej úverovej zmluvy v
súlade s úverovými podmienkami. Súčasne zniesol námietku premlčania. Podľa žalovaného predložený

rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/192/2015 zo dňa 18.11.2015 nadobudol právoplatnosť
dňa 14.01.2016. Preto žalobca by mal nárok len na platby uhradené od 14.01.2014 do 14.01.2016 vo
výške 236,70 eur.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.07.2016, v ktorom poukázal vo väzbe
na obranu žalovaného na súdne rozhodnutia v obdobných veciach. Podľa jeho názoru bezdôvodné

obohatenie žalovaného bolo úmyselné, použité praktiky a jeho konanie považoval za rozporné s dobrými
mravmi. Preto premlčacia doba je 10-ročná.

6. V podaní zo dňa 07.12.2016 žalovaný poukázal na nejednotnosť tuzemských súdov pri posudzovaní
obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že žalobca čerpal úver vo

výške 1.659,70 eur, ktorý splácal v rokoch 2008 - 2015. Poslednú splátku zaplatil 09.03.2015. Žaloba
došla súdu podľa tvrdenia žalovaného dňa 20.07.2016. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej
zmluvy, ktorý si uplatňuje pred lehotou 20.07.2013, je podľa žalovaného premlčaný. Podľa názoru
žalovaného, žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že žalovaný

získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, a preto neuniesol dôkazné bremeno. Súčasne poukázal
žalovaný na to, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a je v súlade
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15.

7. Na pojednávanie konané dňa 16.12.2016 boli riadne a včas predvolaní žalobca a žalovaný. Svoju

neúčasťnapojednávaníospravedlniliasúhlasilstým,abysapojednávaloarozhodlovichneprítomnosti.
Vzhľadom na uvedené súd pojednával v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné
vykonané dôkazy.

8. Z úverovej zmluvy č. 3712097641 zo dňa 14.12.2007 vyplýva, že na základe tejto zmluvy žalovaný

poskytol žalobcovi úver vo výške 1.659,70 eur (50.000 Sk). Žalobca bol povinný splácať úver v 84
mesačných splátkach v sume 43,12 eur (1.299 Sk). RPMN bola uvedená 29,40 %, konečná výška úveru
bola uvedená sumou 3.621,99 eur (109.116 Sk). Údaj o sadzbe úroku sa v zmluve ani v úverových
zmluvných podmienkach nenachádza. Podľa § 2 hlavy 4 úverových zmluvných podmienok, klient je
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť kedy spoločnosť poskytne klientovi

úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie je na lícnej strane ÚZ uvedené
inak. Podľa § 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok, výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky
mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku
úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

9. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalobca uhradil žalovanému
celkovo sumu 3.375,92 eur. Úver bol zosplatnený dňa 30.09.2014. Posledná úhrada zo strany žalobcu
bola realizovaná dňa 09.03.2015 v sume 12,78 eur.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenejzákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

13. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpisu
úverovej zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalobca). Na strane
druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, keďže

predmetom činnosti tohto subjektu bolo v tom čase okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom (žalovaný). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami, vyhodnotil súd
ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Aj keď predmetná zmluva
je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka,
je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie.

26. Žalobca sa domáhal žalobou vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré predstavuje rozdiel sumy

zaplatenej žalovanému formou splátok v období od 24.01.2008 do 09.03.2015 a požičanej sumy na
základe zmluvy o úvere zo dňa 14.12.2007.

27. Úver mal žalobca podľa úverovej zmluvy splácať mesačnými splátkami po 43,12 eur. Úver bol
žalovanému poskytnutý dňa 27.12.2007 v sume 1.659,70 eur, pričom žalobca uhradil žalovanému do

dňa09.03.2015sumu3.375,92eur.Súdzistil,ževúverovejzmluveneboluvedenýúdajoročnejúrokovej
sadzbe, pričom tento údaj sa neuvádzal ani v úverových zmluvných podmienkach. S poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase podpisu úverovej zmluvy,
ktorý súd na vznik predmetného záväzkového právneho vzťahu aplikoval, súd konštatuje, že vzhľadom
na absenciu dohody o výške úrokov obsiahnutej v úverovej zmluve, žalovaný nárok na zaplatenie úrokov

podľa vtedajšej právnej úpravy nemal. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca žalovanému zaplatil na úhradu úveru a sumou, ktorá mu bola poskytnutá ako
úver (tento rozdiel predstavuje sumu 1.716,22 eur), bez právneho dôvodu, pričom uvedený následok
neuvedenia údaja o úroku bol stanovený priamo zákonom. V tejto súvislosti súd uvádza, že výrok 4.
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom súdny dvor vyslovil, že

zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, len pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, je skôr výklad
adresovaný zákonodarcovi, pričom súd aplikoval zákon platný a účinný v čase vzniku záväzkového
vzťahu, kedy bolo zákonom jednoznačne stanovené, že pokiaľ úverová zmluva neobsahuje dohodu
o výške úroku, úver je bezúročný. Žalovaný tak nemal vedomosť o výške úrokov, čím stratil možnosť

tento údaj pri podpise zmluvy zohľadniť a posúdiť tak výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru na základe
konkrétneho určitého údaja, pričom požiadavku žalovaného, aby spotrebiteľ výšku úroku zisťoval ako
rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu, príp. o
poistné a počtu splátok, a výšky poskytnutého úveru, nemožno považovať za súladnú s účelom právnych
noriem o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené vyhodnotenie tohto úveru ako bezúročného

úveru je namieste.

28. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka premlčuje
v dvojročnej subjektívnej a objektívnej trojročnej, príp. desaťročnej premlčacej dobe. Pre začiatok

behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto
ho získal. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal naúčetžalovanéhoposlednúúhradudňa09.03.2015.RozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.10C/192/2015
zo dňa 18.11.2015, ktorým súd nárok uplatnený subjektom, ktorý nadobudol pohľadávku žalovaného
voči žalobcovi vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy, zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa

14.01.2016. V tomto rozsudku bolo konštatované, že veriteľ nemal právo požadovať úroky, ktoré
neboli dohodnuté a uvedené v zmluve, a preto dlžník požičanú sumu vysoko preplatil. Žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa takýmto spôsobom žalobca dozvedel, bola podaná
na súde dňa 14.03.2016. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo preto uplatnené na súde
včas, v dvojročnej subjektívnej lehote. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu

získaného plnením bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia.
V tejto veci sa tak stalo momentom zosplatnenia úveru, t.j. dňa 30.09.2014, prip. keď sa žalobca o
zosplatnení dozvedel. Preto súd konštatuje, že neuplynula ani trojročná objektívna premlčacia doba.
Nad rámec uvedeného súd uvádza, že sa domnieva, že vzhľadom na to, že predmetnú úverovú zmluvu
predkladal žalobcovi žalovaný, ktorého podnikanie bolo založené na poskytovaní spotrebiteľských
úverov, pričom odo dňa podpisu predmetnej úverovej zmluvy sa dostalo do jeho dispozície množstvo

súdnych rozhodnutí týkajúcich sa pohľadávok uplatnených na základe obdobných úverových zmlúv, nie
je predpoklad, že by tento subjekt nemal vedomosť o skutočnosti, že sa bezdôvodne obohacoval na
úkor žalobcu a že sa obohacovať nechcel.

29. Vzhľadom na uvedené priznal súd žalobcovi nárok a zaplatenie uplatnenej sumy 1.716,22 eur. Čo sa

týka úrokov z omeškania, žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z priznanej sumy od 21.05.2016. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 20.01.2016, pričom v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stal splatný nasledujúci
deň po tom, čo bol na jeho úhradu vyzvaný. Keďže súd nemal preukázanú realizáciu inej výzvy na
plnenie zo strany žalobcu, za deň doručenia výzvy na plnenie je potrebné považovať deň doručenia

žaloby. Dňa 22.01.2016 sa dostal žalovaný do omeškania a od tohto dňa má tak žalobca právo na úroky
z omeškania, vo výške 5% ročne, nakoľko dňa 22.05.2016 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 0,00 %.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že náhradu trov konania priznal v celom rozsahu žalobcovi,
sprihliadnutímnato,žejehoneúspechvkonaníbollencelkomnepatrný(lenvrozsahučastiuplatnených
úrokov z omeškania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)