Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/286/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114216976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Toli.sk s. r. o., so sídlom Strečno, Kamenná 466/44, IČO: 47 182 652, zast. JUDr. Michaelou
Macalákovou, advokátkou, so sídlom Žilina, J. Milca 11, proti žalovanému: P. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. - M., L. XXX/X, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. septembra 2015 č. k. 12C/315/2015-34 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s
5,25 % úrokom z omeškania ročne od 16. 02. 2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a vykovaným dokazovaním mal
preukázané, že strany uzavreli dňa 26. 01. 2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie

Zmluvu o pôžičke č. POZ542154177445. Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 100 eur, dohodnutý bol spracovateľský poplatok vo výške 21,70 eura,
ročná úroková sadzba bola 0 %, dĺžka úveru bola dojednaná na 20 dní, splatnosť úveru 15. 02. 2014,
RPMN vo výške 3.502,08 %, celková výška úveru bola 121,70 eura. Podľa čl. 4 zmluvných podmienok
pre spotrebiteľské úvery za poskytnutie bezúročnej pôžičky je klient povinný uhradiť veriteľovi odplatu
a to formou spracovateľského poplatku, ktorý odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutie
pôžičky. Veľkosť spracovateľského poplatku závisí hlavne od výšky pôžičky a doby splatnosti pôžičky.

Podľa článku 6 bod 6.5 je klient povinný zaplatiť za vystavenú listovú upomienku poplatok vo výške
25 eur, pričom listová upomienka je zasielaná klientovi, ktorý je v omeškaní 14 a viac dní a poplatok
zahŕňa okrem samotného úkonu a poštovej zásielky aj veriteľove náklady na upozornenia a to emailové
upomienky, notifikačné SMS správy a telefonáty. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená podľa zákona č.
129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver vo
výške 100 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného dňa 27. 01. 2014. Žalovaný

sa zaviazal vrátiť úver so spracovateľským poplatkom spolu vo výške 121,70 eura do 15. 02. 2014, čo
neurobil,naprieklistovejupomienkezodňa11.03.2014,predžalobnejvýzvezodňa25.03.2014,emailu
zodňa 15.04.2014.Akovyplývazustanovenia§657a§658ods.1OZ,pôžičkajebuďbezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve savšak výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Strany si teda nedohodli úroky a inú
formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o spracovateľskom poplatku za poskytnutie pôžičky je preto
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu

nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon
je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže
z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca preukázal
výpisom z účtu, že žalovanému reálne poskytol sumu 100 eur, v zmysle platne uzatvorenej zmluvy o

pôžičke vznikla žalovanému povinnosť žalobcovi požičanú sumu vrátiť do 15. 02. 2014, svoju povinnosť
si však žalovaný nesplnil a to ani dodatočne po zaslaní viacerých upomienok na zaplatenie dlžnej sumy.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 16. 02.
2014, pričom počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, dokedy mal žalovaný poskytnutú sumu vrátiť
a výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. zvýšená o 5 percentuálnych

bodov ako určuje ECB. Vo zvyšnej časti, kedy si žalobca uplatnil voči žalovanému aj právo na zaplatenie
sumy 25 eur titulom skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súlade s výzvami,
ktorými vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou súd konštatoval,
že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a je teda zrejmé, že na uvedený právny vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho

záväzku listovou upomienkou, emailovou výzvou, nepreukázal však, aké skutočné náklady mu vznikli
s uvedenými výzvami, pričom svoj nárok si odôvodnil z článku 6. bod 6.5 všeobecných podmienok
uzatvorenej zmluvy, v zmysle ktorých mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane zaslania listovej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 25 eur. Tým, že žalobca súdu
nepreukázal, aké skutočné náklady mu s vypracovaním týchto upomienok a urgencií vznikli, pričom

žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto
nákladov, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka zistil, že takéto
ustanovenia neboli dojednané individuálne, a preto sú neplatné. Žalovaný ako spotrebiteľ, teda slabší
článok v uzatvorenom zmluvnom vzťahu nemal možnosť ovplyvniť tieto ustanovenia vopred pripravenej
zmluvy, a teda súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol s

poukazom na § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v
zamietajúcej časti, odôvodniac ho tým, že záver súdu, že odplata za poskytnutie pôžičky je možná

len vo forme úrokov, je nesprávny. Zákon nehovorí, že jedinou formou odplaty sú úroky, ako si mylne
vykladásúd.Spracovateľskýpoplatokjebežnýmnákladomspojenýmspôžičkou,ktorýmsvojeslužbypri
poskytovaní úverov spoplatňujú štandardné bankové inštitúcie, pričom sa jedná o akúsi paušalizovanú
náhradu pokrývajúcu administratívne a personálne náklady spojené s procesom vybavenia pôžičky,
posúdením bonity žiadateľa a i. Ak teda tento náklad nie je pretavený do úrokov, je možné ho

štandardne dojednať ako vedľajšie dojednanie v zmluve o pôžičke. Nie je správny záver súdu, že
takéto dojednanie je absolútne neplatné. Zákon v § 657 a nasl. OZ obsahuje len základnú esenciálnu
úpravu tohto typu zmluvného vzťahu, pričom nezakazuje ďalšie vedľajšie dojednania medzi účastníkmi
a už vôbec nie pod sankciou neplatnosti. Preto nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah a
aplikáciou akých konkrétnych právnych noriem súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tohto

zmluvného dojednania. V rozpore so zákonom by bolo toto dojednanie, ak by bolo v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona, čo nie je. K poplatku za upomienku uviedol, že nárok na zaplatenie
tohto poplatku vyplýva zo zmluvného dojednania čl. 6 bod 6.5 zmluvných podmienok. Jedná sa
o štandardné zmluvné dojednanie. Tento poplatok je paušalizovaný a pokrýva všetky personálne,
administratívne, ako aj materiálne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, s ktorej splatením je

dlžník v omeškaní. Tento poplatok predstavuje samostatné zmluvné dojednanie, preto nevidí dôvod na
preukazovanie akýchkoľvek konkrétnych špecifických nákladov. Zákon také dojednanie nezakazuje a
anihonesankcionujeabsolútnouneplatnosťou.Zaneplatnémôžesúdvyhlásiťlentakédojednania,ktoré
neboli individuálne dojednané, ktoré zároveň spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Táto
nerovnováha a jej príčiny musia byť dostatočne a presvedčivo súdom zdôvodnené, pričom konštatuje

v tomto smere k tejto časti odôvodnenia absenciu presvedčivých, dostatočných a vzájomne logických
dôvodov pre vyslovenie takéhoto záveru. Uviedol, že za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania
a má za to, že mu mala byť priznaná plná náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá bola uplatnená.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a aby žalobcovi, okrem už priznanejsumy, priznal aj spracovateľský poplatok a nárok za upomienku vo výške 25 eur. Žiadal priznať trovy
odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

12. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený titulom uzavretej Zmluvy o pôžičke č.
POZ542154177445 a pozostáva zo sumy pôžičky 100 eur, spracovateľského poplatku vo výške 21,70
eura a poplatku za upomienku vo výške 25 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti zaplatenia

pôžičky vo výške 100 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je napadnutá
zamietajúca časť rozsudku.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že zmluva o pôžičke č.
POZ542154177445 bola medzi stranami uzavretá dňa 26. 01. 2014, a to ako zmluva uzavretá na diaľku

v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu žalovaného vedeného na internetovej stránke
žalobcu (podľa zák. č. 266/2005 Z. z.), ktorý žalobca zriadil žalovanému na základe ním vyplnených
osobných údajov. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 100
eur, pričom bol dohodnutý spracovateľský poplatok 21,70 eura, ročná úroková sadzba 0%, dĺžka úveru
20dníasplatnosťdňa15.02.2014.RPMNbola3502,08%.Na tentoprávnyvzťahniejemožnévzmysle

ustanovenia § 2 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. aplikovať ustanovenia tohto zákona, pretože išlo
o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.14. Je však nepochybné, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský charakter právneho vzťahu. Žalobca
vystupoval ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Uplatňovanie spracovateľského poplatku a poplatku za listovú zásielku žalobca odôvodnil tým, že

výšku spracovateľského poplatku ako odplatu za poskytnutú pôžičku žalovaný poznal pri uzatváraní
zmluvy, bol v nej uvedený a poplatok za listovú upomienku mu účtoval v zmysle Zmluvných podmienok
bod 6.5., s ktorými mal možnosť sa vopred oboznámiť. Registráciou na jeho stránke akceptoval aj
zmluvné podmienky a súhlasil s ich dodržiavaním. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva,
pokiaľideoodplatuapoplatokzalistovúupomienku,nebolaindividuálnedojednaná,keďžepredpoklady,
na základe ktorých žalobca pristúpil k ich uplatneniu, vyplývajú z jeho obchodných podmienok. V zmluve

bola uvedená už len výška spracovateľského poplatku, ktorá závisela od výšky poskytnutej pôžičky a
lehoty splatnosti. Rovnako výška poplatku za zaslanie upomienky vyplýva zo zmluvných podmienok. Aj
mechanizmus uzatvorenia zmluvy o pôžičke prostredníctvom elektronickej pošty a vypísania formulára
svedčí o tom, že žalovaný nemal možnosť so žalobcom vyjednávať zmluvné podmienky, najmä vo
vzťahu k uplatneným poplatkom. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť len výšku úveru a deň splatnosti (bod

2.3 ZP). Výšku spracovateľského poplatkami poplatku za listovú upomienku nemal možnosť ovplyvniť,
ten bol následne uvedený v zmluve.

16. Uvedené skutočnosti dotvárajú jednoznačný obraz o tom, že zmluvné podmienky ohľadom odplaty
za poskytnutie pôžičky neboli špecifikované určito a zrozumiteľne, a pokiaľ ide o odplatu a poplatok za

listovú upomienku, tieto neboli zároveň so žalovaným dohodnuté individuálne, pretože boli súčasťou
obchodných podmienok, s ktorými síce žalovaný vyjadril súhlas, avšak ak by túto kolónku vo formulári
nevyplnil, nárok na poskytnutie pôžičky by mu zrejme nevznikol. Žalobca ako veriteľ pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke uvádza, že je poskytnutá bezúročne, čo môže vzbudzovať dojem o výhodnosti takejto
zmluvy, avšak na druhej strane si rôzne poplatky a sankcie dojednáva vo všeobecných podmienkach,

a to v neprimeranej výške, ktorá nie je odôvodnená nákladmi veriteľa. Vzhľadom na výšku poplatku za
upomienku sa nemôže jednať o úhradu nákladov, pretože náklady na zaslanie upomienky (do 2 eur)
a ani súčasné upomínanie SMS, mailom alebo telefonátmi (cca do 0,1 eura) nemôže dosiahnuť takúto
výšku. Odvolací súd bol preto toho názoru, že žalobca sa snažil obchádzať zákon, a to v ustanovení
o neprimeranosti zmluvných podmienok včlenením takejto povinnosti do všeobecných ustanovení.

Zaradenie takejto povinnosti do všeobecných zmluvných ustanovení nie je náležité a vytvára prekážku
nepredvídateľnosti a prekvapivosti zmluvného dojednania. Súd má preto za to, že sa jedná o skrytú
sankciu, a nie refundáciu nákladov s upomínaním. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa oboznámil s jeho
obchodnými podmienkami a vyjadril s nimi súhlas vyznieva formálne, a to s prihliadnutím na orientáciu
bežnéhospotrebiteľa,ktoréhoprvoradýmcieľomjevokolnostiachtakýchtoprípadovpožičaniesipeňazí.

Preto má súd za to, že tieto zmluvné podmienky sú neprijateľné, a preto nemôžu spotrebiteľa zaväzovať.
Z tohto dôvodu odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, avšak vec sčasti inak právne posúdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia

následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalovanémužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,
riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP odvolací
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).