Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115218341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnsdka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. ulica XXXX/XXA, XXX XX T., o zaplatenie sumy 49,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.07.2015 doručenou súdu dňa 20.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 49,29 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy

4,92 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,- eur od 23.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 6,- eur
od 27.11.2012 do zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne
žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, vyjadrením žalobcu, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi, a to žalobou (č.l.1-3), Zmluvou o postúpení pohľadávok a jej príloh (č.l. 4-7),
zmluvou o pripojení (č.l.8), faktúrami (č.l.9-11), cenníkom služieb (č.l.13-14), všeobecnými obchodnými
podmienkami (č.l.15-16), pokusom o zmier (č.l.18), odporom (č.l. 24), vyjadrením (č.l.29), rozpis služieb
(č.l. 30).

4. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 25.02.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb O2 fér. Súd konštatuje, že ide o predtlačenú

formulárovú zmluvu.

5. Žalovanému boli vystavené faktúry za poskytnuté služby, a to faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške
4,28 eur so splatnosťou dňa 20.08.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 39,- eur so splatnosťou
22.10.2012 (predmetom, ktorej boli poplatky za prerušenie a obmedzenie služieb) a faktúra č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 26.11.2012 na sumu 6,- eur za upomienku. .

6. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a
povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.7. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov, pričom pri zmluvách aplikoval
ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z. a pri zmluve uzavretej v roku 2012 ustanovenia zákona č. 351/2011
Z.z..

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí

17. Podľa § 149 CSP, Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Súd konštatuje, že v rámci konania žalovaný vzniesol viacero námietok, a to od skutočnosti, že
žalobca nemohol vyúčtovať službu, nakoľko ju nemal v cenníku až po námietku, že takúto službu nikdy

nevyužil, resp. že žalobca mu ju neposkytol. Žalovaný ďalej namietal, že vyúčtované zmluvné pokuty
neboli v súlade cenníkom, kde poplatok za odpojenie nemal byť vo výške 29,- eur, ale 20,- eur a poplatok
za obmedzenie služieb v cenníku vôbec nebol, poplatok za upomienku by mal byť 3,50 eur. Žalovaný
ďalej poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvy.19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žalobný návrh je nedôvodný. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom

zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné
podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je
neodôvodnený. Žalovanému boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby,
za ktoré žalovaný riadne platil, až do faktúry za júl 2012, ktorú neuhradil. Následne neuhradil ani ďalšie

dve faktúry.

20. Súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaného, že mu neboli poskytnuté služby, (resp. že žalovaný
takúto službu nikdy nevyužil) v hodnote 5,99 eur, pričom celý spor sa odvíja od hodnoty tejto pohľadávky.
Súd konštatuje, že žalovaný počas celého konania rozporoval využitie služby (resp. jej dodanie) od
žalobcu v hodnote 5,99 eur. Súd vyhodnotil obranu žalovaného, čo do zaplatenia faktúry na sumu 4,29

eurakodôvodnú,kdetentosabrániltým,žeslužbamunebolaposkytnutá.Žalobcanepreukázalžiadnym
dôkazom, že službu skutočne žalovanému poskytli, pričom faktúra, resp. jej rozpis s identifikáciou,
nemôže byť jediným podkladom na priznanie nároku v takomto prípade. Súd berie vystavenú faktúru
ako výzvu na zaplatenie dlžnej pohľadávky, ktorú v tomto prípade žalovaný neakceptoval. Žalobca v
súvislosti s poskytnutím služby nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu. Žalovaný navrhol. dopytovať

prípadne subjekt Voyo (neznáma právna forma), či skutočne odobral službu alebo nie. Súd vzhľadom
na charakter námietky má za to, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, pričom tento je nositeľom
dôkazného bremena preukázania dodania služby. Pri opačnom výklade by súd postupoval reálne tak,
že by sa pustil do dokazovania, kde by sa dokazovalo, že sa niečo nestalo (nedodalo), lebo k tomu
smeroval navrhovaný dôkaz žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti (o zaplatenie

4,29 eur) zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal poskytnutie tejto služby žalovanému.

21. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatku za upomienku 6,- eur (č.l.11, za odpojenie vo
výške 29,- eur (č.l.10) a obmedzenie služieb vo výške 10,- eur (č.l.10). Nebolo preukázané, že by
takýto poplatok z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca

nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie služby a ani odpojenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť
nárok. Z pohľadu súdu prerušenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal
žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým
nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp.
zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby

a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech
žalovaného, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Rovnako tak i poplatok 6,- eur za upomienku,
ktorého zaplatenia sa domáha v konaní, pričom tento má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola
individuálne dojednaná. Právnemu predchodcovi s upomienkou nevznikli žiadne náklady, nakoľko je
spravidla súčasťou vystavenej faktúry, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Nároky žalobcu vyúčtované

faktúrami č.l. 10-11, považuje súd súčasne za neprijateľné v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť
takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom
rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie finančnej sankcie

(poplatku za odpojenie, obmedzenie služieb, upomienku) fakticky zmluvnej pokuty jednostranne iba
v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre
prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe
poplatku za nedostupnosť služieb (zmluvnej pokuty) v prospech spotrebiteľa. V druhom rade poplatky
sú (zmluvné pokuty) sú stanovená paušálnou sumou a nemenia sa v závislosti od iných skutočností.

Podľa názoru súdu, takto dohodnuté poplatky, predstavujú fakticky zmluvné pokuty tak, ako boli
dohodnuté, pričom tieto boli jednostranne stanovené dodávateľom bez dohody so žalovaným, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a sú teda neprijateľnou podmienkou. Na základe uvedeného má súd za to, že nemožno žalobnému
návrhu v tejto časti vyhovieť, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

22. Súd záverom konštatuje, že konanie by malo byť rýchle, hospodárne bez zaťažovania ďalších osôb.
Vzhľadom na uvedené súd postupom podľa ČL17 nevykonával dokazovanie navrhnuté žalovaným,
vzhľadom na to, že tento dôkaz nenavrhol (nepredložil) žalobca, pričom ďalšie dokazovanie s ohľadomna skutočnosť, že väčšina žaloby by bola zamietnutá z iných dôvodov súd považoval za nehospodárne,
nakoľko toto by vyvolalo ďalšie pojednávania a ďalšie trovy.

23 Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25 Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26. Podľa ČL. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu by mal žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní, keďže žaloba bola
v celom rozsahu zamietnutá. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím
mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli, a už

mu ani trovy konania vzniknúť nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v
ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.