Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Ing. Katarína Muráriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203153
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716203153.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. W.,
L.. XX.XX.XXXX, J. Y. Š. XXX/XX, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 193,65 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 80,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 49,51 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
20,90 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9,66 eur
od 26.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta .
Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 373,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,51 eur od
26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 45,68 eur od
26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 29,46 eur od
26.05.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,95 eur od
26.03.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 30.01.2013 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických
komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby,
špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach, pričom
žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v
Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s
platnými cenovými podmienkami postupcu. Žalobcovi postúpil postupca pohľadávky vyplývajúce z
nasledovných faktúr:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.03.2013, vystavená na sumu 49,51 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.04.2013, vystavená na sumu 45,68 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.05.2013, vystavená na sumu 29,46 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.03.2014, vystavená na sumu 248,95 eur.Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil odo dňa postúpenia pohľadávky nič. Uhradená tak nebola
pohľadávka žalobcu vo výške 373,60 eur, pričom žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka uplatnil z dlžnej sumy za príslušný čas omeškania s úhradou príslušnej časti dlžnej sumy aj
úroky z omeškania.
Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.01.2013,
dodatok k tejto zmluve zo dňa 30.01.2013, faktúry označené v žalobe, podrobný mesačný výpis, zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.
Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 179,95
eur späť. Na odôvodnenie čiastočného späťvzatia žaloby uviedol, že žalobu berie späť v rozsahu
časti zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá pre prípad porušenia práv
a povinností uvedených v bode 1 alebo 2 Dodatku v sume 248,95 eur. Táto zmluvná pokuta bola
fakturovaná žalobcovi faktúrou č. 7402563562, a to titulom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť žalovaného
zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol žalovanému v podobe
zabezpečenia predaja mobilného telefónu/ koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú
(akciovú) cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody)
z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku
škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (LG T385) doložil žalobca cenníkom. Žalobca
si vzhľadom na uvedené uplatnil skutočnú cenu zariadenia LG T385 vo výške 69 eur a vo zvyšku
pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty zobral žalobu späť. Súd na základe tohto dispozitívneho úkonu
žalobcu uznesením č.k. 16C/52/2016-64 zo dňa 20.06.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 179,95
eur zastavil.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky vyplývajúce z § 297 písm. a) CSP, súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok vyhlásil verejne dňa 02.12.2016 v súlade s § 219 CSP.
Pritom súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že obchodná spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky, vrátane pohľadávok
uplatnených v tomto konaní. V konaní tak bolo preukázané, že na žalobcu prešli postúpením pohľadávky
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
Z pripojenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a z dodatku k tejto zmluve súd zistil, že
právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným dňa
30.01.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať žalovanému elektronickú komunikačnú službu a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby
s dobou viazanosti 24 mesiacov platiť riadne a včas cenu za zariadenie a poskytovanie služieb. K
tejto zmluve sa viaže zariadenie - mobilný telefón LG T385, ktorého cena bola stanovená na 1 euro.
Dodatokupravujeprávaapovinnostiúčastníkovzmluvy,akoidohoduozmluvnejpokute.Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky.
Právny predchodca vyúčtoval žalovanému cenu služieb nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.03.2013, na sumu 49,51 eur, pričom cena za mesačné
poplatky, hlasové a nehlasové služby predstavovala sumu 49,51 eur s DPH,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.04.2013, na sumu 45,68 eur, pričom cena za mesačné
poplatky, hlasové a nehlasové služby predstavovala sumu 20,90 eur s DPH, suma 19,80 eur s DPH bolašpecifikovaná ako obmedzenie služby - neplatenie a suma 4,99 eur bola vyúčtovaná ako upomienka
oneskorenej platby,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.05.2013, na sumu 29,46 eur, pričom cena za mesačné
poplatky, hlasové a nehlasové služby predstavovala sumu 9,66 eur s DPH, suma 19,80 eur s DPH bola
špecifikovaná ako prerušenie služby - neplatenie.
Titulom zmluvnej pokuty bola žalovanému vystavená faktúra č. 7402563562, znejúca na sumu 248,95
eur.
Podľa § 44 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej ako „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy.
Podľa § 44 ods. 2 písm. d) zákona č. 351/2011 Z.z., zmluva o poskytovaní verených služieb musí
obsahovať podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o
platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Predmetomkonaniajezaplateniepohľadávokvyplývajúcichzfaktúrvystavenýchprávnympredchodcom
žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej. Z hľadiska
právnej kvalifikácie sa jedná o zmluvy uzavreté v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z predložených faktúr bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytnuté
služby vyúčtoval predloženými faktúrami, pričom podľa tvrdenia žalobcu žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu za poskytované služby, nesplnil, pričom
uvedené nebolo v konaní popreté. Celková dlžná suma za využívanie služieb poskytovaných právnym
predchodcom žalobcu - mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby (bez iných poplatkov a
upomienok) bola 80,07 eur vrátane DPH. V tejto časti súd žalobe vyhovel, pričom zároveň priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške, prislúchajúcim k priznanej
istine, nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť cenu vyfakturované služby riadne a včas v
lehotách splatnosti vystavených faktúr, ktorú skutočnosť súd považoval za nespornú, čím sa dostal do
omeškania. Úroky priznal súd z každej dlžnej priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétneho záväzku.
Žalobca sa domáhal okrem zaplatenia mesačných poplatkov a ceny za hlasové a nehlasové služby aj
zaplatenia sumy :
- 16,50 eur bez DPH titulom poplatku za obmedzenie služby z dôvodu neplatenia, a to v rámci faktúry
č. 7303497975, splatnej dňa 25.04.2013,
- 4,99 eur s DPH titulom poplatku za upomienku oneskorenej platby, vyúčtovaného faktúrou č.
7303497975, splatnou dňa 25.04.2013,
- 16,50 eur bez DPH titulom poplatku za prerušenie služby z dôvodu neplatenia, a to v rámci faktúry
č. 7304664141, splatnej dňa 25.05.2013.
Žalobca v žalobe neuviedol, na akom právnom základe si voči žalovanému tieto poplatky v danej
výške uplatnil a nepreukázal splnenie podmienok pre ich účtovanie (nepreukázal, že právny predchodca
upomienky žalovanému doručoval, nepreukázal, či a akým spôsobom vyzval žalovaného na úhradu za
poskytnuté služby), a preto žalobca v tejto časti nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia tohto nároku.
Preto súd uvedené sumy ani k nim prislúchajúce príslušenstvo titulom úrokov z omeškania žalovanému
nepriznal.
Za nedôvodnú považoval súd žalobu aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
v sume 69 eur, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7402563562.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Je zrejmé, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvodzuje od ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú ako typové zmluvy uzatvárané vo viacerých
prípadoch, je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Uvedené je súdu známe z jeho úradnej činnosti.
Žalobca si uplatnil sumu 69 eur (po späťvzatí) primárne titulom zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č.
1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.01.2013.
Podľa bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v
bode 2 alebo bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1.
Bod 1 písm. b/ tohto dodatku zakotvuje záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zariadenie a
poskytovanie služieb podniku.
Bod 2 tohto dodatku zakotvuje záväzok účastníka, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku, t.j. po dobu 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu
odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka.
Súdu je známe, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 4C/93/2012 sa žalobca,
ktorý nadobudol pohľadávky obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., žalobou doručenou súdu dňa
4.5.2012 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 331,94
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.4.2009 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Súd rozsudkom zo dňa 24.08.2012 rozhodol tak, že žalobu zamietol a
určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3. prvej vety Dodatku zo dňa 15.11.2008 k zmluve o
pripojení Fix uzatvorenej dňa 10.2.2007, podľa ktorej „v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), alebo v bode 2. tohto dodatku,
alebo v čl. 3 bode 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok), a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“, je neprijateľná, a teda neplatná. Uvedená
vec bola právoplatne ukončená rozsudkom okresného súdu. Predmetným ustanovením o zmluvnej
pokute sa zaoberala aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich, ktorá ju posúdila ako neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. Neprimeranosť sankcie sa podľa jej názoru prejavuje osobitne v spojení s
časovým aspektom jej uloženia. Dodávateľ vôbec nerozlišuje napríklad medzi prípadom kedy spotrebiteľ
ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom keď spotrebiteľ zmluvu
ukončí na začiatku viazanosti. V oboch prípadoch by bol tak spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo komisia považuje za neprimerané. Za rovnako neprimerané je možné považovaťaj uloženie zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade ak spotrebiteľ urobí úkon síce smerujúci k ukončeniu
zmluvy, avšak účinky takéhoto úkonu vôbec nenastanú. V tomto prípade je neprimeranosť zmluvnej
sankcie ešte zreteľnejšia. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v inom konaní, napríklad v konaní pod sp.zn.
4C/93/2012 (obdobne rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.9.2015 sp. zn. 4C/195/2015)
bola zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako aj každý právny nástupca tohto dodávateľa, povinný s poukazom
na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nielen zdržať sa používania takejto zmluvnej
podmienky v zmluvách uzatváraných so všetkými spotrebiteľmi, ale podľa názoru súdu aj uplatňovania
si tohto práva titulom totožnej zmluvnej podmienky.
Zmluvnápodmienka,podľaktorej„vprípadeporušeniazmluvnýchpovinnostízostranyúčastníka(najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), alebo v bode 2. tohto dodatku, alebo v čl. 3 bode 3.6
Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok), a následného
vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 tohto dodatku“, je obdobného znenia ako zmluvná podmienka uvedená v dodatku zo
dňa 30.01.2013, uzatvorenom so žalovaným, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok na
zmluvnú pokutu v tomto konaní. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že táto zmluvná podmienka
bola už právoplatne judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Takáto zmluvná podmienka je
neplatnou zmluvnou podmienkou, dodávateľ ani jeho právny nástupca nesmie používať túto podmienku
ani podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Účelom tejto právnej
úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého
by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ si teda uplatnil právny nástupca dodávateľa nárok na zmluvnú pokutu titulom už právoplatne
judikovanej neprijateľnej, a z toho dôvodu neplatnej zmluvnej podmienky, takéto konanie je v rozpore
s ochranou spotrebiteľa.
Súd nepovažoval uplatnený nárok na zaplatenie sumy 69 eur za dôvodný ani pokiaľ by ho vyhodnotil
ako nárok na náhradu škodu, pričom výška škody mala podľa žalobcu zodpovedať cene mobilného
telefónu (69 eur). Podľa dodatku zo dňa 30.01.2013, podnik sa zaviazal zabezpečiť účastníkovi predaj
zľavneného telefónu za cenu 1 euro, pričom účastník zobral na vedomie, že podnikom poskytnutá
výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvolaného programu služieb.
Škoda je definovaná ako zmenšenie majetkovej podstaty poškodeného v dôsledku protiprávneho
konania škodcu. Protiprávne konanie a vznik škody ako protiprávneho následku musia byť v príčinnej
súvislosti a v prípade, že ide o občianskoprávnu zodpovednosť predpokladanú ustanovením § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na strane škodcu musí existovať zavinenie vo forme úmyslu alebo
nedbanlivosti. Tieto predpoklady náhrady škody žalobca nepreukázal (nepreukázal, že mu škoda vznikla
ani nepreukázal rozsah škody). Právny predchodca žalobcu predal žalovanému predmetný mobilný
telefón so zľavou na základe vlastného rozhodnutia, pri uplatnení zmluvnej voľnosti, v snahe získať
zákazníka, preto skutočnosť, že žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nedodržal dobu viazanosti, navyše s
prihliadnutím na to, že táto cena mobilného telefónu bola určená jednostranne právnym predchodcom
žalobcu (nie je zrejmé, či by žalovaný pristúpil k tejto cene mobilného telefónu bez poskytnutej zľavy),
nemôže bez ďalšieho zakladať nárok na náhradu škody, a to škody práve vo výške tejto ceny mobilného
telefónu.
Súd preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 69 eur zamietol aj spolu s nárokom
na zaplatenie príslušenstva titulom úrokov z omeškania, pretože pokiaľ nebola priznaná istina, žalobcovi
nemohol vzniknúť nárok ani na úroky z omeškania, ktoré sa k danej istine viažu.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobe vyhovel v rozsahu
sumy 80,07 eur a úrokov z omeškania, ktoré súd vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku na 25,34 eur.
Celkovo tak úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zodpovedal sume 105,41 eur. Čiastočnéspäťvzatie žaloby bolo potrebné považovať za neúspech žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal, že
by žalobu zobral späť v dôsledku správania sa žalovaného. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia
sumy 373,60 eur spolu s úrokmi z omeškania. Z toho je zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešný v
menšom rozsahu ako žalovaný, a preto nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. Súd nemal
preukázané, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním trovy konania vznikli, a preto o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.