Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213816
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412213816.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :36864421,
proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu
dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010 sa

zamieta.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1710350 dlžníkom T. Z., B.. XX.XX.XXXX, ( kde po prijatí návrhu na

vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 10909/2008) v zákonom
stanovenej lehote. Rozsudkom žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej T. Z.. Súdny exekútor predložil jeho
návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdu

bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti , pričom tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa
neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky, na udržanie a správu
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií. Nemajetkovú ujmu v peniazoch

si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie a vyčíslil ju na
sumu 330 eur (55 eur za mesiac).
3. Ako dôkazy označil exekučný spis.4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila, žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to,
že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012
a preto považuje žalobný návrh za predčasne uplatnený. Ďalej poukázala na to, že žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť na predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť ich
prerokovať. Zároveň uviedla, že žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol. Poukázala na to,
že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v
konaní nepovažuje za preukázané. Posudzovať prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd.
Ďalej vzniesla námietku premlčania. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu

v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal vznik, výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradnýpostupomsúduauplatnenoumajetkovouanemajetkovouujmou,pretožiadalažalobuzamietnuť.

5. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 24.09.2015 opakovane navrhol prerušiť konanie vo veci na
základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha

konanie č.k. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť
uvedený súd v exekučnom konaní na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu
transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že
zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré navrhla položiť žalovaná(Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR) v spomínanom súdnom konaní Súdnym dvorom Európskej únie má pre
ďalší priebeh a rozhodovanie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu. Predmetom navrhnutých prejudiciálnych otázok
jevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúporušenímkomunitárnehoprávanečinnosťouorgánov

štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv,
vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a
posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody škodu voči štátu alebo
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia
komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil.

6. S poukazom na predmet tohto konania - náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nemal súd
za preukázané, že zodpovedanie vyššie uvedených otázok má relevanciu pre toto konanie. Prerušenie
konania je v takomto prípade v rozpore s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu.

Vzhľadom k dôvodom zamietnutia žaloby uvádzaným vyššie mal súd za to, že v danom prípade nie
sú dôvody na prerušenie konania, pretože zodpovedanie prejudiciálnych otázok, na ktoré žalobca
poukazuje nemá význam pre rozhodnutie v tomto konaní, nakoľko odpovede na predmetné otázky
nemajú vplyv na právne posúdenie tejto veci, a teda ani na vydanie ani odôvodnenie tohto rozsudku,
ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodov absencie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Napokon nebolo preukázané, či sa samotné konanie o prejudiciálnych
otázkach pred Súdnym dvorom Európskej únie vôbec začalo, nakoľko žalobca predložil len uznesenie
spomínaného súdu, na ktorom absentuje doložka právoplatnosti, pričom z činnosti súdu je známe, že
proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, a teda nie je vôbec isté, či sa takéto konanie o
prejudiciálnych otázkach vôbec začne.

7. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie konané dňa 05.12.2016 nedostavili. Žalobca žiadal o
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti. Uviedol, že v tomto štádiu
nemá námietky voči tomu, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie i bez jeho účasti, nežiada o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti a zároveň súhlasí s tým, aby súd vo veci i rozhodol v
jeho neprítomnosti. Tiež žalovaná žiadala o ospravedlnenie neúčasti na uvedenom pojednávaní, ktorú

odôvodnila tým, že predmetný spor je len jeden z desaťtisícov súdnych konaní započatých žalobcom
proti žalovanej. Uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení v jej písomných podaniach, v ktorých uviedla
všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej ako aj právnej stránke, ktoré by mali viesť k zamietnutiu
žalobných návrhov v celom rozsahu.
8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. Er/21/2009, z ktorého zistil, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 09.01.2009, titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodnutím zo dňa 28.01.2009 súd vykonaním exekúcie poveril JUDr.
Rudolfa Krutého.9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 9 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom
sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno
zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,

treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo

primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.5Cdo 126/2009).
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 cit. zákona každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie

príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami

uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 cit. zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo
zmenaprávoplatnéhorozhodnutia,plyniepremlčaciadobaododňa doručenia(oznámenia)rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčí zadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa exekučné konanie začína na návrh.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.
11.Vprejednávanejvecisižalobcauplatnilmajetkovúškodu,ktorámalavzniknúťtým,žesúdnerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.
Súd zistil, že o žiadosti nebolo rozhodnuté v lehote 15 dní, avšak dôvodom bola skutočnosť,
že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu je plne

odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu
a vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje je ústavne akceptovateľná aj
relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi
Ústavného súdu Slovenskej republiky (porovnaj II ÚS 245/2013, IV ÚS 606/2012). Postup exekučného
súdu bol preto opodstatnený, súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, najmä z pohľadu

práv spotrebiteľa. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že nie každý prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie neznamená automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.
2Ústavy Slovenskej republiky (I ÚS 63/00). Všeobecný súd preto nemôže konštatovať prieťahy v konaní
a priznať za ne náhradu škody.
12. Aj v prípade, že by sme posúdili postup súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia ako konanie

so zbytočnými prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v
primeranej lehote, žaloba na náhradu majetkovej škody nie je dôvodná ani v tomto prípade. Podľa
ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe
sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu.

Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
(R55/1971). Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody
vo vzťahu príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné

bremeno, že škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu. Otázka príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže
byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný
postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. Tieto atribúty
nebolo naplnené, žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody.

13. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznikne majetkovej
ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a
môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho
česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie

a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva
voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám
vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na
ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Žalobcanenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vraj vznikla a postupom
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý žalobca označil ako nesprávny

úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako
nedôvodnú zamietol.
14. Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania súd mal za to, že aj táto námietka bola opodstatnená.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Nakoľko žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo

veci podľa pripojeného spisu bola súdnym exekútorom súdu predložená dňa 09.01.2009 v zmysle cit.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd mal do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora
vykonaním exekúcie, teda do 24.01.2009, súd vydal poverenie dňa 28.01.2009. Žalobcovi teda tvrdená
škoda začala vznikať už dňa 25.01.2009. Keďže žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku až 23.04.2012 (podľa vyjadrenia žalovanej) doručením žiadosti
Ministerstvu spravodlivosti SR, nárok si žalobca uplatnil až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dňom

25.01.2012 a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd nemohol žalobcovi premlčaný nárok
priznať. Súd preto žalobu aj z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si

náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.